7Cdo/205/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A. U., trvale bytom v F. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou v Bánovciach nad Bebravou, Andreja Hlinku 21, proti žalovaným 1/ P.. A. Ť. a 2/ P.. M. Ť., obom trvale bytom v C., K. X, o určenie, že listina nezakladá právo stavby na cudzom pozemku, vedenom Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. 5C/134/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. februára 2017 sp. zn. 4Co/ 543/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom na odvolanie žalovaných zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) č. k. 5C/134/2013-94 z 11. februára 2015 (ktorým prvoinštančný súd žalobe vyhovel) tak, že žalobu zamietol; obom žalovaným potom priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak pre absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ako základného procesného predpokladu umožňujúceho súdu zaoberať sa určovacou žalobou vecne (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, resp. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku č. 160/ 2015 Z. z., dnes už i v znení zákona č. 87/2017 Z. z., platného a účinného od 1. júla 2016, ďalej tiež len „O. s. p.“ a „C. s. p.“), keď žalobca ako vlastník pozemkov dotknutých plynovodnou prípojkou žalovaných, postavenej bez rozhodnutia o povolení stavby (tu rozumej takého, ktoré by zodpovedalo právu) a majúcej sa preto (na základe požiadavky žalovaných) zlegalizovať rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, odkázaný stavebným úradom na súd, sa mal domáhať usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi stavby a ním podľa § 135c Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „O. z.“), pričom len výsledok takéhoto konania by mohol byť podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby.

2. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež len „dovolateľ“) dovolanie s návrhom na zmenu rozsudku potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania podľa neho vyplýva z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., teda preto, že odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ktorú podľa dovolateľa predstavuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „ústavný súd“ sp. zn. PL ÚS 19/09, v rámci ktorého bola konštatovaná potreba preukázania stavebníkom v stavebnom konaní vlastníctva pozemku alebo iného práva oprávňujúceho ho na zriadenie stavby). Odvolací súd tiež nevzal do úvahy, že práve ním odporúčaný postup v minulosti neviedol k cieľu, keď žalobu toho istého žalobcu o odstránenie plynovodu Okresný súd Topoľčany (reprezentovaný inak tou istou sudkyňou súdu prvej inštancie ako v prejednávanej veci) zamietol a Krajský súd v Nitre takýto rozsudok potvrdil, za ktorej situácie treba práve napádaným rozsudkom zamietanú určovaciu žalobu považovať za jediný prostriedok nápravy protiprávneho stavu, argumentoval tiež dovolateľ, v ďalšom poukazujúci na okolnosti vyhotovenia listiny slúžiacej žalovaným na preukázanie ich práva zriadiť prípojku (vrátane tvrdenia o pozmenení jej obsahu žalovanými) aj na faktor nepredajnosti pozemkov, na ktorých je prípojka žalovaných uložená.

3. Žalovaní navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť, majúc za to, že dôvod prípustnosti dovolania uvádzaný dovolateľom nie je daný, konečné rozhodnutia súdov vydané vo všetkých doterajších konaniach sú správnymi a neobstojí ani názor žalobcu o protiprávnosti stavu položenia inkriminovanej plynovodnej prípojky, keď k tomuto dal sám žalobca súhlas (dohodou neskôr spochybňovanou). Nepravdivým je podľa nich tiež tvrdenie o pozmeňovaní obsahu dohody, ktoré bolo vyvrátené tzv. súdnoznaleckým dokazovaním v konaní Okresného súdu Partizánske o neplatnosť dohody (v ktorom žalobca taktiež neuspel).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou, teda stranou, v ktorej neprospech bol napádaný rozsudok odvolacieho súdu vydaný (§ 424 C. s. p.), riadne zastúpenou (§ 429 ods. 1 C. s. p.), skúmal predovšetkým bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), či sú splnené ďalšie predpoklady a podmienky prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§§ 431 až 435 C. s. p.) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, resp. predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prieskumu jeho vecnej správnosti v dovolacom konaní podrobiť.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

9. Vychádzajúc z práve odcitovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C. s. p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 (vo vzťahu k prípadu posudzovanému v prejednávanej veci konkrétne v § 432 ods. 2) C. s. p.

10. V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátkou) nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 rovnakého právneho predpisu. Neuviedol totiž, ktorú právnu otázku podľa neho riešil odvolací súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva a navyše v dovolaní absentuje i argumentácia nasvedčujúca riešeniu konkrétnej pre rozhodnutie významnej právnej otázky spôsobom odchyľujúcim sa od záverov ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (pokiaľ by za výraz takej praxe šlo považovať jediné, nech aj plenárne rozhodnutie ústavného súdu), ale len namietal, že postup spočívajúci v usporiadaní pomerov medzi ním (ako vlastníkom pozemkov) a žalovanými (ako vlastníkmi stavby) už v minulosti (a to neúspešne využil) a preto by mala byť tentoraz zvolená určovacia žaloba procesne prípustná. Ani to ale podľa obsahu spisu (najmä dovolania a príloh k nemu) pravda nebola, keď postupom ponúkaným v zmeňujúcom rozsudku odvolacieho súdu v prejednávanej veci bola žaloba podľa § 135c O. z. založená na konkurencii vlastníckych práv oboch strán sporu, teda na odlišnom vlastníckom režime k stavbe a ňou zastavanému pozemku, umožňujúca viaceré tam uvedené spôsoby usporiadania vzťahu a žalobca totožný s tým z prejednávanej veci sa v konaní prebiehajúcom najskôr pred topoľčianskym okresným a neskôr pred nitrianskym krajským súdom domáhal výlučne na dnešnom žalovanom 1/ (iba jednom z oboch stavebníkov) odstránenia stavby so zdôvodnením požiadavky neexistenciou práva stavbu zriadiť (ktoré tvrdenie bolo ale výsledkami dokazovania v konaní, o ktorom je reč, vyvrátené).

11. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 1 C. s. p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej otázky korešpondujúcej s právnym posúdením veci, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pokiaľ taká ustálená prax pravda existuje (uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

12. I ak by už uvedené (o nenáležitom vypravení dovolania) platiť nemalo, v prejednávanej veci by na prípustnosť dovolania nešlo usúdiť už preto, že ústavný súd sa v rozhodnutí uvádzanom dovolaním otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, majúcej poslúžiť ako podklad pre zamietavé rozhodnutie stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby nezaoberal a preto ani nemohlo dôjsť k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (i tu rozumej za predpokladu, žeby za takú prax šlo považovať jediné rozhodnutie ústavného súdu uvádzané dovolaním).

13. Na základe uvedených skutočností preto dovolací súd dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. f/ (druhej časti vety) C. s. p. odmietol, pretože dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom vyplývajúcim z ust. § 432 C. s. p. K tomuto je žiadúce doplniť, že aj keby si dovolateľ ním nesplnenú povinnosť splnil, za stavu podržania si ním ďalšej právnej argumentácie uvedenej v dovolaní by to na výsledku dovolacieho konania nemohlo nič zmeniť, keďže v takom prípade by bol daný dôvod odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. c/ C. s. p. (neprípustnosť dovolania).

14. O náhrade trov dovolacieho konania potom rozhodnuté bolo podľa § 453 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. i v spojení s ustanovením § 438 ods. 1 rovnakého zákona. Výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu totiž zavinil žalobca a žalovaným v takomto konaní vznikli trovy prinajmenšom v súvislosti s podaním nimi vyjadrenia k dovolaniu. Najvyššiemu súdu tu prislúchalo rozhodnúť len o nároku na náhradu (spôsobom zaneseným do druhého výroku tohto uznesenia) s tým,že výšku náhrady určí súd prvej inštancie (samostatným uznesením súdneho úradníka takého súdu podľa § 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.