UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Krajského súdu Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, proti povinnému D. P., bývajúcemu v F. E. nad R., t. č. N. na R. a N. na výkon trestu odňatiu slobody O., o vymoženie 3.316,74 eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 1137394217, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 30. novembra 2020 č. k. E 1137394217, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. októbra 2020 č. k. E 1137394217, vydaným vyšším súdnym tajomníkom, nariadil na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného vo výške 3.316,74 Eur výkon rozhodnutia zrážkou uvedenej sumy z pracovnej odmeny, ktorá patrí povinnému umiestnenému v N., so sídlom v O., E. (výrok I.). Platiteľovi mzdy povinného uložil po doručení tohto uznesenia povinnosť vykonať z pracovnej odmeny povinného určené zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinnému (výrok II.). Platiteľovi mzdy povinného uložil povinnosť, po doručení upovedomenia o právoplatnosti tohto uznesenia, poukázať zrazenú sumu na číslo účtu: IBAN: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC/SWIFT: J., Banka príjemcu/Beneficiary bank: J. H., S. XX, XXX XX T., J., VS XXXXXXXXXX (výrok III.).
2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2020 č. k. E 1137394217-14 po podaní sťažnosti povinným sťažnosť zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie povinný a navrhol ho zrušiť a konanie zastaviť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovýporiadok (ďalej len „CSP")], skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky"). Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho" súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
7. Podľa § 438 ods. 1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).
9. V danom prípade však dovolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací, ale ako súd prvej inštancie určený zákonom na správu a vymáhanie súdnych pohľadávok podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z.. Dovolaním povinného je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP.
10. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, cˇ. k. IV. U´S 389/2010 -14).
11. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
12. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, najvyšší súd konanie o dovolaní dovolateľa bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.