7 Cdo 20/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., a.s., v reštruktualizácii so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Z., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej U., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 23 301,83 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 92/2010, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2011 sp.zn. 5 Co 452/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 293,70 eur
k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, JUDr. Z., advokátky v B., do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 23. septembra 2010 č.k. 10 C 92/2010-157
zastavil konanie v časti žalovanej istiny 23 301,83 eur z dôvodu späťvzatia žaloby po tom, čo
žalovaná túto zaplatila, (§ 96 O.s.p.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 13 %
úrok z omeškania ročne z 1 899,95 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 1 634,77 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 2 638,82 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 940,28 eur od
13.5.2006 do 30.6.2006, z 1 690,43 eur od 13.5.2006 do 30.6.2006, z 372,50 eur od
15.5.2006 do 30.6.2006, z 294,73 eur od 22.5.2006 do 30.6.2006, z 675,40 eur od
29.5.2006 do 30.6.2006, z 472,68 eur od 29.5.2006 do 30.6.2006, z 211,08 eur od
4.6.2006 do 30.6.2006, z 18,72 eur od 4.6.2006 do 30.6.2006, z 501,49 eur od 5.6.2006 do
30.6.2006, z 2 111,03 eur od 19.6.2006 do 30.6.2006, z 3 166,57 eur od 19.6.2006 do
30.6.2006, z 3 558,92 eur od 19.6.2006 do 30.6.2006, z 191,70 eur od 19.6.2006 do
30.6.2006, z 178,45 eur od 22.6.2006 do 30.6.2006; 14 % úrok z omeškania ročne z 1 899,95 7 Cdo 20/2012
eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 1 634,77 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 2 638,82 eur od
1.7.2006 do 31.12.2006, z 940,28 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 1 690,43 eur od 1.7.2006
do 31.12.2006, z 372,50 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 294,73 eur od 1.7.2006 do
31.12.2006, z 675,40 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 472,68 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006,
z 211,08 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 18,72 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 501,49 eur
od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 2 111,03 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 3 166,57 eur od
1.7.2006 do 31.12.2006, z 3 558,92 eur od 1.7.2006 do 31.12.2006, z 191,70 eur od 1.7.2006
do 31.12.2006, z 842,30 eur od 3.7.2006 do 31.12.2006, z 178,45 eur od 1.7.2006 do
31.12.2006, z 1 301,83 eur od 25.7.2006 do 31.12.2006, z 19,29 eur od 24.9.2006 do
31.12.2006, z 199,16 eur od 14.10.2006 do 31.12.2006, z 331,57 eur od 28.10.2006 do
31.12.2006, z 50,16 eur od 25.11.2006 do 31.12.2006; 14,75 % úrok z omeškania ročne
z 1 899,95 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 1 634,77 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 2 638,82
eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 940,28 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 1 690,43 eur od
1.1.2007 do 30.6.2007, z 372,50 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 294, 73 eur od 1.1.2007 do
30.6.2007, z 675,40 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 472,68 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007,
z 211,08 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 18,72 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 501,49 eur od
1.1.2007 do 30.6.2007, z 2 111,03 eur od 1.1.2007 do 30.6. 2007, z 3 166,57 eur od 1.1.2007
do 30.6.2007, z 3 558,92 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 191,70 eur od 1.1.2007 do
30.6.2007, 842,30 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 178,45 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007,
z 1 301,83 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 19,29 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 199,16 eur
od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 331,57 eur od 1.1.2007 do 30.6.2007, z 50,16 eur od 1.1.2007 do
30. 6. 2007; 14,25 % úrok z omeškania ročne z 1 899,95 eur od 1.7.2007 do 29. 4. 2008,
z 1 634,77 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 2 638,82 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 940,28
eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 1 690,43 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 372,50 eur od
1.7.2007 do 29.4.2008, z 294,73 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 675,40 eur od 1.7.2007 do
29.4.2008, z 472,68 eur od 1.7.2007 do 29.4.2008, z 211,08 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008,
z 18,72 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 501,49 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 2 111,03 eur
od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 3 166,57 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 3 558,92 eur od
1.7.2007 do 25.6.2008, z 191,70 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 842,30 eur od 1.7.2007 do
25.7.2008, z 178,45 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 1 301,83 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008,
z 19,29 eur od 1.7.2007 do 25.7.2008, z 199,16 eur od 1.7.2007 do 19.8.2008, z 331,57 eur od
1.7.2007 do 19.8.2008, z 50,16 eur od 1.7.2007 do 19.8.2008; ako aj nahradiť trovy konania
v sume 1 463,45 eur na účet advokátky žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Mal za preukázané, že pohľadávka žalobkyne a dlh právneho predchodcu 7 Cdo 20/2012
žalovanej – Š. vznikli z ich záväzkových vzťahov (kúpnych zmlúv) v rámci výkonu ich
podnikateľskej činnosti; žalobkyňa (predávajúca) vykonávala veľkoobchodnú
a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom,
právny predchodca žalovanej (kupujúcej) ako štátna príspevková organizácia v rámci týchto
zmluvných vzťahov uspokojovala verejné potreby (poskytovanie zdravotnej starostlivosti
občanom vo verejnom záujme). Vzniknuté záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania
posúdil súd podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a nárok žalobkyne na príslušenstvo
pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.12.2008.
Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi dohodnuté, žalobkyňa si
dôvodne uplatnila úrok z omeškania sadzbou o 10 % vyššou akou bola najvyššia zákonom
prípustná sadzba, v súlade so zákonom. Súd žalobe preto v tejto časti vyhovel. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 10. mája 2011 sp.zn.
5 Co 452/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( § 219 O.s.p. )
a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania 291,02 eur do rúk jej právnej
zástupkyne do troch dní. Konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením. Na doplnenie k spornému charakteru záväzkovo -
právneho vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy uviedol, že bola uzavretá na dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok žalovanej, ktorá ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej
zdravotnej starostlivosti realizuje lekárenskú starostlivosť, čo je formou zdravotnej
starostlivosti zabezpečovanej štátom v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu
zdravia. Preto súd prvého stupňa správne posúdil záväzkovo – právny vzťah účastníkov podľa
§ 261 ods. 2 a úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom
namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd nesprávne postupoval, keď vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania. Podľa jej názoru v predmetnej
veci išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže rozhodovacia prax
odvolacieho súdu je vo veciach, založených na tých istých skutkových okolnostiach,
pri posudzovaní právnej kvalifikácie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, rozdielna.
Nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu, keď daný právny vzťah posúdil ako 7 Cdo 20/2012
obchodnoprávny; mala za to, že ide o vzťah občianskoprávny. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie nie je v danom prípade
procesne prípustné. Rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny a navrhla
dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238
ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd
v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2 o.s.p.). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a ani o potvrdenie rozsudku, súdu prvého stupňa,
ktorým vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 7 Cdo 20/2012
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie žalovanej nie je preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne
prípustné.
Jej dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia
§ 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej
vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd však žiaden dôvod
prípustnosti dovolania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nezistil.
K námietke žalovanej, že v konaní jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá
možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd
v potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 písm. a/
O.s.p. treba uviesť, že oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti
ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p.
odvolaciemu súdu. Táto možnosť pripustenia dovolania je vyhradená len pre riešenie otázok
zásadného právneho významu. Posúdiť, či vo veci ide o riešenie takejto otázky (právnej
otázky), prislúcha výlučne odvolaciemu súdu. Občiansky súdny poriadok nezakladá procesné
právo účastníka konania na rozhodnutie o návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania.
Odvolací súd nie je povinný rozhodnúť o návrhu účastníka konania na vyslovenie prípustnosti
dovolania, a ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť
dovolania nevysloví, nemá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia ani odôvodňovať, prečo tak
neurobil a dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho
významu (porovnaj tiež R 38/1993, rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 16/2011,
3 Cdo 254/2007, 5 Cdo 224/2011).
7 Cdo 20/2012
Žalovaná preto neopodstatnene namietala, že odvolací súd tým, že vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, zaťažil konanie vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej veci treba uviesť, že právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 O.s.p. Právnym posudzovaním totiž súd nemôže založiť žiadnu
procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení (§ 237 O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací
dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia žalovanej o
nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), žalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej procesne neprípustné. Dovolací súd preto jej
mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobkyni náhradu, ktorá spočíva v odmene
advokátky za jeden úkon právnej služby v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu
z 21. júla 2011 ( § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ). Základnú sadzbu
určil podľa § 10 ods. 1 a vyčíslení advokátky vo výške 237,34 eur ( hodnota sporu- úroky 7 Cdo 20/2012
z omeškania 6684,39 eur ), režijný paušál 7,41 eur ( § 16 ods. 3 ) a DPH 48,95 eur ( § 18
ods. 3 ), t.j. spolu 293,70 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta