UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. U., bývajúceho v J., XX S. U., O., U. kráľovstvo P. X. a U. W., zastúpeného spoločnosťou Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Krasovského 13, IČO: 47 232 412, proti žalovanej T. T., bývajúcej v B. J., O. B. P. XX, zastúpenej JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom Levice, budova ENSECO, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/79/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. júna 2021 sp. zn. 6Co/55/2020 v spojení s opravným uznesením z 15. júla 2022 sp. zn. 6Co/55/2020, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvej inštancie") po spojení súdnych konaní vedených u neho pod sp. zn. 14C/79/2014 a 6C/101/2015 uznesením z 27. augusta 2019 č. k. 14C/79/2014-108, rozsudkom z 18. decembra 2019 č. k. 14C/79/2014-129 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť mu sumu 200,- eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 544 ods. 1, 2, § 657 Občianskeho zákonníka, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.
2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 23. júna 2021 č. k. 6Co/55/2020-166 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP")] a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Opravným uznesením z 15. júla 2022 č. k. 6Co/55/2020-231 odvolací súd opravil záhlavie tohto rozsudku v časti označenia predmetu sporu, ktorý správne znie „o zaplatenie sumy 200,- eur s príslušenstvom", teda nie o zaplatenie sumy 100,- eur s príslušenstvom, ako to z neho nesprávne vyplývalo.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzoval výslovne z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Po opise priebehu súdneho konania dovolateľ predovšetkým polemizoval s právnymi (procesnými i hmotnoprávnymi) závermi odvolacieho súdu, spochybňoval správnosť jeho rozhodnutia, či kritizoval jeho prístup k právnemu posudzovaniu danej veci, pričom odkazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorým súd dospel k odlišným záverom. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého odvolacieho rozhodnutia a navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté odvolacie rozhodnutie spolu i s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorému súdu vec vráti na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:
6. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
7. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/, ods. 2 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
8. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia bránilo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ CSP. V prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania pohľadávka vo výške 200,- eur s príslušenstvom, pričom desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 29. januára 2014), je 3.520 eur (por. § 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014). Z uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP pri peňažnom plnení (ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalobcu v zmysle § 422 CSP vylúčená.
9. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP). Odmietnutím dovolania žalobcu pre neprípustnosť, stratilo opodstatnenie i rozhodovanie dovolacieho súdu o návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
10. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.