7Cdo/190/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ V. B., bytom Q., 2/ B. S., bytom J., 3/ T. N., bytom J., 4/ P. T., bytom J., 5/ O. M., bytom J., proti žalovanému Mesto Prešov, so sídlom v Prešove, Hlavná 73, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 247/2009, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. októbra 2011 sp. zn. 2 Co 53/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. októbra 2011 sp. zn. 2 Co 53/2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 8. marca 2011 č. k. 28 C 247/2009-41, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania; poukázal pritom na ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd konštatoval, že žiadaný nárok právneho predchodcu žalobcov je založený na rovnakom právnom dôvode a vyplýva z rovnakých skutkových okolností vyjadrených už v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 261/2000; prekážka veci právoplatne rozhodnutej je v tomto prípade daná.

2. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie právny predchodca žalobcov pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. pred 1. júlom 2016, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; v ďalšom sa pod „O.s.p.“ rozumie Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30. júna 2016). Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože je nedostatočne odôvodnené, čím bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý proceszaručené okrem zákonov tiež čl. 46 a nasl. Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný dovolací súd žiadal, aby dovolanie žalobcu odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

4. Keďže právny predchodca dovolateľov nebol zastúpený advokátom, súd prvej inštancie ho uznesením z 5. februára 2013 č. k. 28 C 247/2009-87 vyzval, aby si zvolil na zastupovanie v dovolacom konaní advokáta (§ 241 ods. 1 O.s.p., od 1. júla 2016 § 429 ods. 1 CSP), predložil súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, poučil dovolateľa o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci (§ 30 O.s.p., od 1. júla 2016 § 160 ods. 2 CSP) aj o následku neodstránenia nedostatku povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní, ktorým je zastavenie dovolacieho konania (§ 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p., od 1. júla 2016 § 161 ods. 3 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP). Predmetné uznesenie súd prvej inštancie doručil aj dovolateľom.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle prechodných ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V zmysle § 429 ods. 1 veta prvá CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 8. V zmysle § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

9. Právny predchodca dovolateľov ani dovolatelia v prejednávanej veci nepreukázali, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Napriek poučeniu, že v dovolacom konaní musia byť zastúpení advokátom, nepreukázali splnenie podmienky povinného zastúpenia advokátom a do súdneho spisu plnomocenstvo v origináli, resp. úradne overenej fotokópii udelené advokátovi nezaložili. Toto neučinili ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.

10. Vzhľadom k tomu, že dovolatelia nie sú v dovolacom konaní zastúpení tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 429 ods. 1 CSP a nie sú splnené ani podmienky ustanovenia § 429 ods. 2 CSP, hoci boli na odstránenie tohto procesného nedostatku súdom prvej inštancie vyzvaní s poučením o následkoch nerešpektovania tejto výzvy, najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP pre nesplnenie podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia bez toho, aby sazaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

11. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

12.1 Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1. 12.2 V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.