UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. P., narodeného X. M. XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky E.. C. R., H.., bývajúcej v T. T., U. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Bacíkovou, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 45, a otca E.. H. P., bývajúceho v T. T., T. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Žilkom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Cementárska cesta 17, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32 P 60/2019, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2019 sp. zn. 14 CoP 27/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 5. júna 2019 č. k. 32 P 60/2019-80 sčasti vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom 1. upravil dočasné oprávnenie otca stýkať sa s maloletým F. v určený čas, výrokom 2. upravil dočasne styk otca s maloletým F. počas letných prázdni, výrokom 3. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom 4. vyslovil, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 32 P 60/2019.
2. Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 1. júla 2019 sp. zn. 14 CoP 27/2019 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“) tvrdiac,že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozhodol skôr, ako sa v stanovenej lehote vyjadril k odvolaniu matky. Podobného porušenia sa mal odvolací súd dopustiť aj voči opatrovníkovi. V ďalšom dovolateľ uvádzal najmä skutkové tvrdenia. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
4. Matka a kolízny opatrovník maloletého sa k dovolaniu otca nevyjadrili.
5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je upravené v zákone č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že ustanovenia § 76 a § 77 CMP, pokiaľ ide o prípustnosť dovolania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, neustanovujú „inak“, prípustnosť dovolania otca bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
8. Otec vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Najvyšší súd už opakovane konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v priebehu konania vo veci samej, ktorým bolo potvrdené (prípadne zmenené) rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné (viď rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 157/2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 21/2018, ako aj rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 167/2017, 5 Cdo 103/2017, 5 Cdo 73/2018, 8 Cdo 83/2017, 8 Cdo 61/2018, 8 Cdo 26/2019).
10. V danom prípade otec podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. P.. V priebehu tohto konania podal otec maloletého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto návrhu sčasti vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil a tento návrh zamietol, rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania otca preto z § 420 písm. f/ CSP nemožno vyvodzovať.
11. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu procesne neprípustné dovolanie otca odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP. Vzhľadom na dôvody, so zreteľom na ktoré bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol pristúpiť k posúdeniu, či v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti namietanej dovolateľom (§ 420 písm. f/ CSP).
12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.