UZNESENIE
Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Závodská, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu PROKOPY, spol. s r.o., s o sídlom Alžbetina 3, 040 01 Košice, proti žalovanému L.. M. S., bytom H. XX, XXX XX Z. U., o zaplatenie 1.155.010,20 € s prísl., vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/40/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. septembra 2017 sp. zn. 14Co/15/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. januára 2017 č.k. 2C/40/2011-188 zamietol žalobu žalobkyne o úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval opätovne po tom, čo mu Krajský súd v Prešove zrušil predchádzajúci rozsudok a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie prijal záver o zodpovednosti žalovaného bez toho, aby sa zaoberal tým, či v predmetných úkonoch nakladania s prijatou sumou od úpadcu išlo u žalovaného o exces z činnosti právnickej osoby. Rovnako z dôvodu, že nedal odpoveď na obranu žalovaného a zároveň z dôvodu, že dôvody rozhodnutia nekonštatujú skutočnosti, ako sa vyporiadal s plynutím subjektívnej premlčacej doby. Po zrušení veci s ú d prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa aj napriek oboznámeniu sa s uznesením odvolacieho súdu a tam vysloveným právnym názorom a riadnym poučením súdom prvej inštancie, nedoložila žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (najmä tie, ktoré súviseli so vznesenou námietkou premlčania a túto by vyvracali).
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 21. septembra 2017 sp. zn. 14Co/15/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému priznal nárok nanáhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP. Uviedol, že to, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok n a náhradu škody proti žalovanému, potvrdzuje, že mala informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte, ale aj o výške škody. Práve v spojitosti s trestným konaním totožne opísala skutkovo zdôvodnenie uplatňovaného nároku aj v tomto občianskoprávnom konaní. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V zmysle tohto ustanovenia podľa odvolacieho súdu neplynula subjektívna premlčacia lehota, resp. spočívala od uplatnenia nároku na náhradu škody žalobkyne v trestnom konaní až do skončenia trestného konania, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. júla 2008. Odvolací súd uviedol, že po právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní však opäť pokračovala (začala znovu plynúť) premlčacia doba. Predmetný žalobný návrh bol súdu doručený až 8. februára 2011 a žalobkyňa tak podľa odvolacieho súdu nárok na súde uplatnila po uplynutí 2 - ročnej subjektívnej lehoty.
3. Žalobkyňa podala voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa súdy nižších inštancií odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Sporným podľa žalobkyne bolo plynutie lehôt. Uviedla, že vzťah medzi spoločnosťami bol obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa spravoval ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podľa nej sa nemali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na úpravu premlčania, ale Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje komplexnú úpravu premlčania. Namieta, že žaloba nebola podaná neskôr ako 4 roky od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku a nárok sa tak nemohol premlčať. Uviedla, že žalovaný ako majiteľ a splnomocnený zástupca spoločnosti VÝROBA BETÓNU, spol. s r.o. porušil povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom tým, že peniaze určené na výstavbu obchodného centra použil n a vlastnú spotrebu, č ím spáchal okrem iného aj trestný čin, a porušil tým zmluvu o dielo dojednanú medzi dvoma subjektmi obchodného práva. Žalobkyňa konštatuje, že podľa výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťah zo spôsobenej škody je obchodnoprávnym vzťahom vtedy, ak primárna povinnosť, ktorá bola narušená, vyplýva z obchodného vzťahu. Vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou VÝROBA BETÓNU, spol. s r.o. bol podľa nej bezpochyby obchodnoprávnym vzťahom. Poukazuje na to, že žalovaný vystupoval v obchodnom styku vždy v mene spoločnosti a žalobkyňa s ním nejednala ako s fyzickou osobou, ale ako so spoločnosťou, ktorej zveril finančné prostriedky na realizáciu diela podľa zmluvy o dielo uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Uviedla rozhodnutia, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť, a to sp. zn. 1Cdo/43/2010, R 29/1985, Rc 31/74 a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.
5. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky (dˇalej aj „najvysˇsˇi´ su´d“) ako su´d dovolaci´ (§ 35 CSP) po zisteni´, zˇe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech bolo napadnute´ rozhodnutie vydane´ (§ 424 CSP), bez nariadenia pojedna´vania (§ 443 CSP) dospel k za´veru, zˇe dovolanie treba odmietnutˇ.
6. Pra´vo na su´dnu ochranu nie je absolu´tne a v za´ujme zaistenia pra´vnej istoty a riadneho vy´konu spravodlivosti podlieha urcˇity´m obmedzeniam. Toto pra´vo, su´cˇastˇou ktore´ho je tiezˇ pra´vo domo^ctˇ sa na opravnom su´de na´pravy chy´b a nedostatkov v konani´ a rozhodovani´ su´du nizˇsˇej insˇtancie, sa v civilnom konani´ zarucˇuje len vtedy, ak su´ splnene´ vsˇetky procesne´ podmienky, za splnenia ktory´ch mo^zˇe su´d konatˇ a rozhodnu´tˇ o veci samej. Plati´ to pre vsˇetky sˇta´dia´ konania pred civilny´m su´dom, vra´tane dovolacieho konania (m. m. I. U´S 4/2011). Ota´zka posu´denia, cˇi su´, alebo nie su´ splnene´ podmienky, za ktory´ch sa mo^zˇe uskutocˇnitˇ dovolacie konanie, patri´ do vy ´lucˇnej pra´vomoci dovolacieho su´du (napr. rozhodnutia dovolacieho su´du sp. zn. 1Cdo/54/2017, 2Cdo/198/2017, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).
7. Aj po zmene pra´vnej u´pravy civilne´ho sporove´ho konania (vra´tane dovolacieho konania), ktoru´ priniesol CSP v porovnani´ s predcha´dzaju´cou pra´vnou u´pravou, treba dovolanie nadˇalej povazˇovatˇza mimoriadny opravny´ prostriedok, ktory´ ma´ v syste´me opravny´ch prostriedkov civilne´ho sporove ´ho konania osobitne´ postavenie. Dovolanie aj podlˇa novej pra´vnej u´pravy nie je „dˇalsˇi´m odvolani ´m“ a dovolaci´ su´d nesmie bytˇ vni´many´ (procesny´mi stranami ani samotny´m dovolaci´m su´dom) ako tretia insˇtancia, v ra´mci konania ktorej b y bolo mozˇne´ presku´matˇ ake´kolˇvek rozhodnutie odvolacieho su´du (k tomu porovnaj napri´klad rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
8. O vsˇetky´ch mimoriadnych opravny´ch prostriedkoch plati´, zˇe narusˇenie princi´pu pra´vnej istoty stra´n, ktory´ch pra´vna vec bola pra´voplatne skoncˇena´, musi´ bytˇ vyva´zˇene´ spri´sneny´mi podmienkami pri´pustnosti. Pra´vnu u´pravu dovolania, ktora´ stanovuje podmienky, za ktory´ch mo^zˇe bytˇ vy´nimocˇne prelomena´ za´va¨znostˇ uzˇ pra´voplatne´ho rozhodnutia, nemozˇno interpretovatˇ rozsˇiruju´co; namieste je sko^r resˇtrikti´vny vy´klad (napr. rozhodnutia dovolacieho su´du sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).
9. Naznacˇenej mimoriadnej povahe dovolania zodpoveda´ aj pra´vna u´prava jeho pri´pustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho su´du dovolanie pri´pustne´, (len) ak to za´kon pripu ´sˇtˇa. To znamena´, zˇe ak za´kon vy´slovne neuva´dza, zˇe dovolanie je proti tomu-ktore´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du pri´pustne´, nemozˇno take´ rozhodnutie (u´spesˇne) napadnu´tˇ dovolani ´m. Rozhodnutia odvolacieho su´du, proti ktory´m je dovolanie pri´pustne´, su´ vymenovane´ v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
10. Žalobkyňa vyvodzuje pri´pustnostˇ dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Podlˇa tohto ustanovenia je dovolanie pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo o d vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a/ pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b/ ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c/ je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
11. Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 ods. l CSP mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi ´va v nespra´vnom pra´vnom posu´deni´ veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ z a nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia (§ 432 ods. 2 CSP).
12. Dovolaci´ su´d je dovolaci´mi do^vodmi viazany´ (§ 440 CSP). Dovolaci´m do^vodom je nespra ´vnostˇ vyty´kana´ v dovolani´ (porovnaj § 428 CSP). Pokialˇ nema´ dovolanie vykazovatˇ nedostatky, ktore´ v konecˇnom do^sledku vedu´ k jeho odmietnutiu podlˇa § 447 pi´sm. f/ CSP, je (procesnou) povinnostˇou dovolatelˇa vysvetlitˇ v dovolani´, z cˇoho vyvodzuje pri´pustnostˇ dovolania a oznacˇitˇ v dovolani´ na´lezˇity´m spo^sobom dovolaci´ do^vod. V do^sledku spomenutej viazanosti dovolaci´ su´d neprejedna´va dovolanie n ad rozsah, ktory´ dovolatelˇ vymedzil v dovolani´ uplatneny´m dovolaci´m do^vodom.
13. Žalobkyňa podala dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP nesu´hlasiac a polemizuju´c s pra ´vnymi za´vermi odvolacieho su´du.
14. V dovolani´, ktore´ho pri´pustnostˇ sa opiera o § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, by mal dovolatelˇ: a/ konkretizovatˇ pra´vnu ota´zku riesˇenu´ odvolaci´m su´dom a uviestˇ, ako ju riesˇil odvolaci´ su´d, b/ vysvetlitˇ (a oznacˇeni´m rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du dolozˇitˇ), v cˇom sa riesˇenie pra´vnej ota´zky odvolaci´m su´dom odklonilo od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, c/ uviestˇ, ako by mala bytˇ ta´to ota´zka spra´vne riesˇena´. Sama polemika dovolatelˇa s pra´vnymi na´zormi odvolacieho su´du, proste´ spochybnˇovanie spra´vnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolaci´ su´d pristupoval k riesˇeniu pra´vnej ota´zky vy´znamovo nezodpovedaju´ krite´riu uvedene´mu v § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvysˇsˇieho s u´du sp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).
15. Len konkre´tne oznacˇenie pra´vnej ota´zky, ktoru´ podlˇa dovolatelˇa riesˇil odvolaci´ su´d nespra ´vne, umozˇnˇuje dovolaciemu su´du posu´ditˇ, cˇi ide skutocˇne o ota´zku, od ktorej za´viselo rozhodnutie odvolacieho su´du a cˇi sa pri jej riesˇeni´ odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du (§ 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP), alebo ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su ´du esˇte nebola vyriesˇena´ (§ 421 ods. 1 pi´sm. b/ CSP) alebo je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne (§ 421 ods. 1 pi´sm. c/ CSP).
16. Aby urcˇita´ ota´zka mohla bytˇ relevantna´ z hlˇadiska § 421 ods. 1 CSP, musi´ matˇ zretelˇne´ charakteristicke´ znaky. Predovsˇetky´m musi´ i´stˇ o ota´zku pra´vnu (teda v zˇiadnom pri´pade nie o skutkovu´ ota´zku). Zo za´konodarcom zvolenej formula´cie tohto ustanovenia vyply´va, zˇe ota´zkou riesˇenou odvolaci´m su´dom sa tu rozumie tak ota´zka hmotnopra´vna (ktora´ sa odvi´ja od interpreta ´cie napri´klad Obcˇianskeho za´konni´ka, Obchodne´ho za´konni´ka, Za´konni´ka pra´ce, Za´kona o rodine), ak o aj procesnopra´vna (ktorej riesˇenie za´viselo na aplika´cii a interpreta´cii procesny´ch ustanoveni´). Musi´ i´stˇ o pra´vnu ota´zku, ktoru´ odvolaci´ su´d riesˇil a na jej vyriesˇeni´ zalozˇil rozhodnutie napadnute´ dovolani´m. Pra´vna ota´zka, n a vyriesˇeni´ ktorej nespocˇi´valo rozhodnutie odvolacieho su´du (vyriesˇenie ktorej neviedlo k za´verom vyjadreny´m v rozhodnuti´ odvolacieho su ´du), i keby bola pri´padne v priebehu konania su´dmi posudzovana´, nemo^zˇe bytˇ povazˇovana´ za vy ´znamnu´ z hlˇadiska tohto ustanovenia. Ota´zka relevantna´ v zmysle § 421 ods. 1 CSP musi´ bytˇ procesnou stranou nastolena´ v dovolani´ (a to jasny´m, urcˇity´m a zrozumitelˇny´m spo^sobom).
17. Ak dovolatelˇ v dovolani´, pri´pustnostˇ ktore´ho vyvodzuje z § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, nevymedzi ´ pra´vnu ota´zku a neoznacˇi´ usta´lenu´ rozhodovaciu prax dovolacieho su´du, od ktorej sa podlˇa jeho na´zoru odvolaci´ su´d odklonil, dovolaci´ su´d nemo^zˇe uskutocˇnitˇ merito´rny dovolaci´ prieskum, hranice ktore´ho nie su´ vymedzene´. V takom pri´pade nemo^zˇe svoje rozhodnutie zalozˇitˇ na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktoru´ ota´zku a ktory´ judika´t, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolatelˇ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantne´ho podkladu. Na druhej strane, ale v pri´pade absencie vymedzenia pra´vnej ota´zky a bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho su´du od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, nemo^zˇe najvysˇsˇi´ su´d pristu ´pitˇ ani k posudzovaniu vsˇetky´ch procesnopra´vnych a hmotnopra´vnych ota´zok, ktore´ pred ni´m riesˇili prvoinsˇtancˇny´ a odvolaci´ su´d a v su´vislosti s ty´m „suplovatˇ“ aktivitu dovolatelˇa (advoka ´ta, ktory´ spi´sal dovolanie a zastupuje dovolatelˇa), z vlastnej iniciati´vy vyhlˇada´vatˇ vsˇetky rozhodnutia dovolacieho su´du, ty´kaju´ce sa danej problematiky a na´sledne posudzovatˇ, cˇi sa odvolaci ´ su´d odklonil od na´zorov v nich vyjadreny´ch; v opacˇnom pri´pade by dovolaci´ su´d uskutocˇnil procesne nepri´pustny´ bezbrehy´ dovolaci´ prieskum, priecˇiaci sa nielen (vsˇeobecne) novej koncepcii pra´vnej u´pravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkre´tne) u´cˇelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Sˇtevcˇek M., Ficova´ S., Baricova´ J., Mesiarkinova´ S., Baja´nkova´ J., Tomasˇovicˇ M. a kol., Civilny´ sporovy´ poriadok, Komenta´r, Praha: C.H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du sp. zn. 1Cdo/14/2018, 2Cdo/167/2017, 3Cdo/28/2017, 5Cdo/13/2018, 7Cdo/114/2018, 8Cdo/78/2017).
18. Žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie premlčania a nesprávnu aplikáciu Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, avšak neuviedla žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého by sa mal odvolací súd odkloniť. Žalobkyňa teda neuviedla rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť, od ktorého by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Od cit. rozhodnutí najvyššieho súdu sa odvolací súd neodklonil, nakoľko v nich dovolací súd uviedol, že „ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní, jednak riadne, jednak včas, t.j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží. Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, až do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“ (R 29/1985, Rc 31/74, 1Cdo/43/2010). Odvolací súd nezaujal odlišný právny názor a premlčaciu lehotu posudzoval v kontexte týchto rozhodnutí, že premlčacia dobapo dobu adhézneho konania nebeží.
19. Žalobkyňa neoznacˇila zˇiadne rozhodnutie najvysˇsˇieho su´du, od ktore´ho sa mal odvolaci´ su´d pri riesˇeni´ pra´vnej ota´zky odklonitˇ, ale len vo vsˇeobecnosti pouka´zala na usta´lenu´ rozhodovaciu prax dovolacieho su´du týkajúcu sa spočívania premlčacej doby po dobu adhézneho konania. Iba samotne´ konsˇtatovanie, zˇe odvolaci´ su´d vec nespra´vne posu´dil, nenapl´nˇa predpoklady vyply´vaju´ce z § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP.
20. K citovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu ČR a k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky najvyšší súd uvádza, zˇe v zmysle judika´tu R 71/2018 patria do pojmu „usta´lena´ rozhodovacia prax dovolacieho su´du“ predovsˇetky´m stanoviska´ alebo rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du, ktore´ su´ (ako judika´ty) publikovane´ v Zbierke stanovi´sk najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej republiky. Su´cˇastˇou usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du je tiezˇ prax vyjadrena´ opakovane vo viacery´ch nepublikovany´ch rozhodnutiach najvysˇsˇieho su´du, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosialˇ nepublikovanom rozhodnuti´, pokialˇ niektore´ nesko^r vydane´ (nepublikovane´) rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du na´zory obsiahnute´ v skorsˇom rozhodnuti´ nespochybnili, pri´padne tieto na´zory akceptovali a z hlˇadiska vecne´ho na n e nadviazali. D o usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnu´tˇ aj nadˇalej pouzˇitelˇne´, legislati´vnymi zmenami a neskorsˇou judikatu´rou neprekonane´ civilne´ rozhodnutia a stanoviska´ publikovane´ v Zbierkach su´dnych rozhodnuti´ a stanovi´sk vyda´vany´ch Najvysˇsˇi´mi su´dmi CˇSSR a CˇSFR, dˇalej v Bulletine Najvysˇsˇieho su´du CˇSR a vo Vy´bere rozhodnuti´ a stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviska´ a spra´vy o rozhodovani´ su´dov, ktore´ boli uverejnene´ v Zborni ´koch najvysˇsˇi´ch su´dov cˇ. I, II. a IV vydany´ch SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Rovnako s prihliadnuti´m na argumenta´ciu dovolatelˇa je potrebne´ uviestˇ, zˇe pod pojem usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du nemozˇno zahrnu´tˇ rozhodnutia Najvysˇsˇieho s u´du Cˇes kej republiky (2Cdo/56/2017, 6Cdo/79/2017, 3Cdo/165/2018, 4Cdo/7/2018).
21. Do^vodom pre odmietnutie dovolania je skutocˇnostˇ, zˇe žalobkyňou uplatneny´ dovolaci´ do^vod nebol vymedzeny´ spo^sobom uvedeny´m v § 432 ods. 2 CSP v spojeni´ s § 421 ods. 1 tohto pra´vneho predpisu. Podlˇa na´zoru dovolacieho su´du podmienky pri´pustnosti dovolania podlˇa § 421 CSP neboli splnene´, kedˇ zˇalobkyňa v dovolani´ neoznacˇila rozhodnutia dovolacieho su´du vyjadruju´ce pra´vne na ´zory, od ktory´ch sa odvolaci´ su´d odklonil a zaujal iny´ pra´vny na´zor, nezˇ aky´ v konkre´tnej pra ´vnej ota´zke zaujal dovolaci´ su´d vo svojich rozhodnutiach. Z tohto do^vodu dovolaci´ do^vod nebol zˇalobkyňou vymedzeny´ spo^sobom uvedeny´m § 431 azˇ 435 CSP. Absenciu takej na´lezˇitosti povazˇuje CSP za do^vod pre odmietnutie dovolania.
22. Najvysˇsˇi´ su´d, konsˇtatuju´c danostˇ do^vodov pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447 pi´sm. f/ CSP, dovolanie zˇalobkyne odmietol.
23. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.