UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa O., bývajúceho v W., proti odporkyni JUDr. Anne Máčajovej, notárke, o určenie, že navrhovateľ je dedičom po svojom strýkovi M. vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 C 132/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2012 sp. zn. 14 Co 398/2012, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní navrhovateľa z a s t a v u j e.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 5. septembra 2012 č.k. 16 C 132/2012-19 (ktorým bolo odmietnuté podanie navrhovateľa z 20. júla 2012, ktoré podľa svojho obsahu malo byť návrhom na začatie konania, viď č.l. 1-4 spisu) Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. októbra 2012 sp. zn. 14 Co 398/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ 5. marca 2013 dovolanie na dovolacom súde (podanie z 29. januára 2013 - č.l. 35 až 47 spisu, doplnené podaniami z 27. marca 2013 - č.l. 47 spisu, z 26. apríla 2013 - č.l. 50 až 51 spisu a zo 4. júla 2013 - č.l. 62-63 spisu) a navrhol ho ako nesprávne zrušiť.
Okresný súd Zvolen po zistení, že dovolateľ v dovolacom konaní nie je zastúpený advokátom, tohto opakovane vyzval uznesením zo 4. septembra 2013 č.k. 16 C 132/2012-60, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia predložil súdu doklad, že sám navrhovateľ má právnické vzdelanie, alebo predložil plnomocenstvo udelené pre dovolacie konanie advokátovi, alebo súdu oznámil, či požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci vo forme zastúpenia advokátom v dovolacom konaní a súčasne dovolateľa poučil podľa § 30 O.s.p. o tom, že účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. Súd prvého stupňa súčasne v dôvodoch uznesenia navrhovateľovi vysvetlil, že pre zastupovanie v dovolacom konaní nie je postačujúce, aby bol dovolateľ zastúpený osobou s právnickým vzdelaním,pretože zákon vyžaduje, aby bol dovolateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom - advokátom, ktorý je zapísaný v komore advokátov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) vzal na zreteľ, že podľa § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená.
Dovolateľ do rozhodnutia dovolacieho súdu v tejto veci napriek uzneseniu súdu prvého stupňa (ktoré osobne prevzal 16. júla 2013) s poučením o právnych následkoch spojených s jej nerešpektovaním v stanovenej lehote neodstránil nedostatok podania (dovolania) - nepredložil plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, nepreukázal, že sám má právnické vzdelanie alebo že požiadal súd o ustanovenie zástupcu v zmysel § 30 O.s.p., o čom bol osobitne poučený.
K názoru navrhovateľa, ktorý sa domnieva, že v dovolacom konaní postačuje, ak je zastúpený osobou s právnickým vzdelaním (JUDr. Jurajom Bodnárom, narodeným X. februára XXXX - viď č.l. 50-51 a č.l. 62-63 spisu) je potrebné uviesť, že za kvalifikovaného zástupcu pre dovolacie konanie v zmysle § 241 O.s.p. možno považovať len advokáta. Advokátom podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (§ 2 ods. 1 zákona o advokácii).
Z obsahu spisu a lustrovaním na internetovej stránke Slovenskej advokátskej komory (C.) dovolací súd nezistil, aby JUDr. Juraj Bodnár, nar. X. februára XXXX. bol ako advokát zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou.
V dôsledku nerešpektovania výzvy súdu zostal nedostatok vyššie uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na to dovolacie konanie zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).
Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho dovolaní bolo zastavené, preto odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.); dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.