7Cdo/170/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. R. E., bývajúceho v Q., T. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marián Jurkovec, proti žalovanej Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Limbová 12, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 26, za ktorú koná advokát JUDr. Adrián Kucek, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10Cpr/2/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 2CoPr/6/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané v zmysle § 386 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 1.2. V podstatnom uviedol, že žalobca v súdenej veci označil adresu Q., A. X. XX, ako svoju komunikačnú adresu, na ktorú adresu mu Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") doručoval súdne písomnosti, a na ktorej adrese aj žalobca tieto písomnosti preberal, čo doložil údajmi z viacerých doručeniek obsiahnutých v súdnom spise. Na predmetnú adresu bol žalobcovi doručovaný aj prvostupňový rozsudok, ktorá poštová zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 11. januára 2019 ako nevyzdvihnutá v poštovej odbernej lehote (pošta zásielku vrátila 8.1.2019). V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sa síce pojednávania nariadeného na deň 12. októbra 2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nezúčastnil (predvolanie na pojednávanie riadne prevzal), ale o jeho výsledku vedel, pretože súd prvej inštancie mu dňa 18. októbra 2018 doručil rovnopis zápisnice (č. l. spisu 304) a jeho povinnosťou potom bolo pre prípad neprítomnosti na adrese doručovania zabezpečiť si prijímanie písomnosti (rozsudku). Z pohľadudoručovania a zásad, na ktorých je doručovanie podľa Civilného sporového poriadku postavené, nemôže byť významnou skutočnosť, že dňa 9. januára 2019 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že medzi sviatkami bol odcestovaný mimo územia Slovenskej republiky a zásielku si nestihol na pošte vyzdvihnúť (č. l. - 314). Pokiaľ mu aj súd prvej inštancie po vrátení rozsudku dňa 11. januára 2019 opätovne doručoval rozsudok, nemožno od tohto druhého doručenia účinne počítať lehotu na podanie odvolania, uviedol odvolací súd. 1.3. Na základe vyššie uvedeného bol podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie žalobcovi doručený dňa 11. januára 2019, teda vrátením nedoručenej poštovej zásielky s rozsudkom súdu prvej inštancie (fikcia doručenia) a koniec pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania počítanej odo dňa tohto doručenia pripadol na sobotu 26. januára 2019. Posledný deň lehoty na podanie odvolania potom pripadol v zmysle § 121 ods. 4 CSP na najbližší nasledujúci pracovný deň, pondelok 28. januára 2019. Odvolanie žalobcu, ktoré vyhotovil dňa 31. januára 2019, s právnymi účinkami začatia odvolacieho konania bolo podané na poštu dňa 4. februára 2019, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, a preto odvolací súd odvolanie žalobcu postupom podľa § 386 písm. a/ CSP ako podané oneskorene odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Namietal, že ešte dňa 9. januára 2019 mailom oznámil prvostupňovému súdu, že sa dlhší čas nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a požiadal o opätovné doručenie prvostupňového rozsudku, ktorej žiadosti bolo vyhovené a prvostupňový súd mu doručil rozsudok 22. januára 2019. O tom, že sa v dňoch 15. decembra 2018 až 8. januára 2019 zdržiaval v zahraničí - v Českej republike, predložil čestné vyhlásenie Ing. T. X. a výpis z katastra nehnuteľností, v ktorej nehnuteľnosti sa zdržiaval spolu s jeho rodinou. Zároveň predložil tiež fotokópiu poštovej obálky s doručenkou o prevzatí rozsudku dňa 22. januára 2019. Uviedol, že postupom prvostupňového súdu bol uvedený do omylu v tom, že prvostupňový rozsudok mu bol doručený 22. januára 2019, a to s účinkami riadneho doručenia, a teda jeho odvolanie bolo podané v stanovenej lehote.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") dovolanie žalobcu zamietol. V podstatnom poukázala na správne závery odvolacieho súdu.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, a preto ho podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

5. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd porušil jeho práva tým, že nesprávne odmietol jeho odvolanie podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie ako oneskorene podané.

6. Judikatúra najvyššieho súdu za porušenie práva na spravodlivý proces považuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad 5Cdo/19/2019, 7Cdo/143/2017, 4Cdo/104/2017).

7. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalobcu odvolacím súdom vykazovalo znaky namietanej procesnej vady. 7.1. Z ustanovenia § 362 ods. 1 veta prvá CSP vyplýva, že odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

7.2. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 CSP ak... adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky... Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie. 7.3. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu bezrozporne vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručovaný žalobcovi na ním uvedenú adresu trvalého pobytu. Predmetná poštová zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 11. januára 2019 (č. l. 315 spisu) ako nevyzdvihnutá v poštovej odbernej lehote, ktorým dňom došlo na základe zákonnej fikcie (pozri bod 7.3.) k doručeniu prvostupňového rozsudku žalobcovi. Ak potom podal odvolanie (až) dňa 4. februára 2019, urobil tak zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolací súd za daného stavu odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané, svojím procesným postupom nemohol porušiť práva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP. Na uvedenom zistení nič nemení ani skutočnosť, že prvostupňový súd opakovane doručoval žalobcovi rozsudok; uvedené doručovanie bolo nadbytočné (m.m. R 39/2007). 8.1. Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 22. marca 2018 sp. zn. IV. ÚS 224/2018) „[d]oručovanie písomností upravuje Civilný sporový poriadok... všeobecne v ustanoveniach § 105 až § 116. Súdy doručujú písomnosti na pojednávaní alebo pri inom úkone, čím nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. V prípadoch, keď nemožno doručiť písomnosť na pojednávaní alebo elektronicky, súd doručuje na adresu na doručovanie prostredníctvom doručujúceho orgánu. V prípade fyzickej osoby je adresou na doručovanie adresa evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku sprísnil úpravu fikcie doručenia. V zmysle § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, považuje sa písomnosť za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie... Ak má adresát inú adresu na doručovanie, ktorú súdu neoznámi, súd nemá po nedoručení následne povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu. Každá osoba je zodpovedná za údaje, ktoré má uvedené vo verejných registroch vrátane registra obyvateľov. Ak sa strana sporu dlhšie nezdržiava na evidovanej adrese, môže si zabezpečiť na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom alebo si môže zariadiť posielanie písomností na adresu, na ktorej sa dlhšie zdržiava... Zmyslom právnej úpravy doručovania súdnych zásielok obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku je pomocou sprísnenej fikcie doručenia odstrániť sporné situácie týkajúce sa presného určenia momentu doručenia písomnosti strane sporu, ktorý je dôležitý pre správne počítanie lehôt ustanovených zákonom (napr. aj pre lehotu na podanie odvolania)".

9. Z uvedeného vyplýva, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že vyššie uvedený dovolací dôvod neexistuje (nie je daný). Z uvedeného dôvodu preto dovolanie žalobcu (dovolateľa) podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.