7 Cdo 167/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   právnej   veci   žalobcu   A.   J., bývajúceho v D., zastúpeného N., so sídlom v G. v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr. K. N., proti

žalovanému S., so sídlom v B., o zaplatenie 497 000 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 92/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2011 sp. zn. 5 Co 416/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 2. augusta 2011 č.k. 10 C 92/2011-121

nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že u žalobcu neexistujú také

majetkové pomery, pre ktoré by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať v súvislosti

s podaným návrhom splnenie poplatkovej povinnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2011 č.k. 5 Co 416/2011-128

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Uviedol, že postup súdu prvého

stupňa, ktorý ho viedol k vydaniu napadnutého uznesenia, bol správny, nakoľko žalobca

disponuje majetkom, ktorý nie je určený priamo na napĺňanie jeho životných potrieb a jeho

dispozíciou by mohol získať finančné prostriedky na splnenie povinnosti zaplatiť súdny

poplatok.

Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Navrhol, aby ho

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil tak, že jeho žiadosti o oslobodenie od platenia

súdneho poplatku vyhovie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

O.s.p.) tým, že ak nebude schopný poplatok zaplatiť, bude konanie zastavené a inú vadu

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Túto videl v tom, že súdy sa nevysporiadali s tvrdeniami a dôkazmi ohľadom jeho

majetkových pomerov a už vôbec sa nezaoberali možnosťou úspechu vo veci, t. j. nezistili

riadne skutkový stav veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým   bolo potvrdené   uznesenie   súdu   prvého   stupňa,   ak   a/   odvolací   súd   vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním, nevykazuje

znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť

z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

S   prihliadnutím   na   ustanovenie   §   242   ods.   1,   veta   druhá   O.s.p.,   ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom a   prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Z obsahu dovolania žalobcu možno vyvodiť, že žalobca namieta, že rozhodnutím

o zamietnutí jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov mu bola odňatá možnosť pred

súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu

poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom

námietka žalobcu, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav

a pri aplikácii ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení

podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolateľ teda namietal, že týmto

dovolaním napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (možno ním

odôvodniť procesne prípustné dovolanie), nesprávnosť právneho posúdenia ale nezakladá

žiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, že pre vyhovenie návrhu účastníka

na oslobodenie od súdnych poplatkov je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne

boli splnené dve podmienky, a to že : 1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa  

a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia

práva. Ak z týchto podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti vyhovieť.

V danom prípade odvolací súd nevyhovel žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia prvej

podmienky, keď dospel k záveru, že pomery dovolateľa oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Dovolateľom uvádzané skutkové okolnosti teda v ničom nepotvrdzujú, že by

procesným postupom odvolacieho súdu bola znemožnená realizácia niektorého z jeho

procesných oprávnení.

V danom prípade bol postup odvolacieho súdu v súlade so zákonom a nemal

za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. Za odňatie možnosti konať pred

súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým

nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Oslobodenie

od súdnych poplatkov je v občianskom súdnom konaní viazané na určité podmienky (pozri

vyššie), ktoré však v prípade žalobcu splnené neboli.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa  

§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V   dovolacom   konaní   úspešnému   žalovanému   vzniklo   právo   na   náhradu   trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy tohto konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová