7 Cdo 167/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. J., bývajúceho v D., zastúpeného N., so sídlom v G. v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr. K. N., proti
žalovanému S., so sídlom v B., o zaplatenie 497 000 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 92/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2011 sp. zn. 5 Co 416/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 2. augusta 2011 č.k. 10 C 92/2011-121
nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že u žalobcu neexistujú také
majetkové pomery, pre ktoré by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať v súvislosti
s podaným návrhom splnenie poplatkovej povinnosti.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2011 č.k. 5 Co 416/2011-128
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Uviedol, že postup súdu prvého
stupňa, ktorý ho viedol k vydaniu napadnutého uznesenia, bol správny, nakoľko žalobca
disponuje majetkom, ktorý nie je určený priamo na napĺňanie jeho životných potrieb a jeho
dispozíciou by mohol získať finančné prostriedky na splnenie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok.
Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Navrhol, aby ho
Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil tak, že jeho žiadosti o oslobodenie od platenia
súdneho poplatku vyhovie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) tým, že ak nebude schopný poplatok zaplatiť, bude konanie zastavené a inú vadu
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Túto videl v tom, že súdy sa nevysporiadali s tvrdeniami a dôkazmi ohľadom jeho
majetkových pomerov a už vôbec sa nezaoberali možnosťou úspechu vo veci, t. j. nezistili
riadne skutkový stav veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním, nevykazuje
znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť
z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Z obsahu dovolania žalobcu možno vyvodiť, že žalobca namieta, že rozhodnutím
o zamietnutí jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov mu bola odňatá možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu
poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva.
Pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom
námietka žalobcu, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav
a pri aplikácii ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení
podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolateľ teda namietal, že týmto
dovolaním napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (možno ním
odôvodniť procesne prípustné dovolanie), nesprávnosť právneho posúdenia ale nezakladá
žiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, že pre vyhovenie návrhu účastníka
na oslobodenie od súdnych poplatkov je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne
boli splnené dve podmienky, a to že : 1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa
a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia
práva. Ak z týchto podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti vyhovieť.
V danom prípade odvolací súd nevyhovel žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia prvej
podmienky, keď dospel k záveru, že pomery dovolateľa oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Dovolateľom uvádzané skutkové okolnosti teda v ničom nepotvrdzujú, že by
procesným postupom odvolacieho súdu bola znemožnená realizácia niektorého z jeho
procesných oprávnení.
V danom prípade bol postup odvolacieho súdu v súlade so zákonom a nemal
za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. Za odňatie možnosti konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým
nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Oslobodenie
od súdnych poplatkov je v občianskom súdnom konaní viazané na určité podmienky (pozri
vyššie), ktoré však v prípade žalobcu splnené neboli.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy tohto konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová