7Cdo/162/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému K. T., bytom v R. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody 1, o zaplatenie 2.691,95 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10 C 84/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2019 sp. zn. 24 Co 39/2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2019 sp. zn. 24 Co 39/2017 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20. októbra 2016 č. k. 10 C 84/2012-235 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. februára 2019 sp. zn. 24 Co 39/2017 na základe odvolania žalovaného potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 20. októbra 2016 č. k. 10 C 84/2012-235, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.691,95 € s príslušenstvom titulom náhrady sumy, ktorú žalobkyňa uhradila podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. z dôvodu zákonného poistenia Sociálnej poisťovni, plniacej výplatu dôchodkových dávok poškodenému B. Š.. Zmenil výrok o trovách konania a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj obsahom odvolania dospel k názoru, že odvolacie dôvody nie sú dané a v celom rozsahu poukazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s námietkami vznesenými v konaní a tieto riadne odôvodnil. Pre vyššiu presvedčivosť svojho rozhodnutia sa odvolací súd osobitne vysporiadal aj s jednotlivými námietkami žalovaného. V tejto súvislosti považoval za nedôvodné námietky žalovaného, že nárok je predmetom iných konaní, resp. že je premlčaný, že mu nebolo doručené rozhodnutie, ktoré je predpokladom tohto konania, odvolávky nasociálnu situáciu žalovaného či jeho osobitného postavenia, keďže bol ako vodič pod vplyvom alkoholu.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Naviac konanie malo byť z dôvodu prebiehajúceho konkurzu voči žalovanému zastavené.

3. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné; napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.

5. V danom prípade z obsahu podaného dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) najvyšší súd ustálil, že žalovaný podal dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolateľ v podstatnom namietal, že v priebehu odvolacieho konania bol proti nemu vyhlásený konkurz, v dôsledku ktorej skutočnosti malo byť súdne konanie zastavené.

6. Najvyšší súd z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že dňa 7. novembra 2018 Okresný súd Prešov uznesením pod sp. zn. 5OdK 668/2018 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu Mgr. Dominika Pastiera a súčasne rozhodol o oddlžení žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 14. novembra 2018 [§ 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“)], pričom za zverejnené sa považuje deň 15. novembra 2018 (§ 199 ods. 9 ZKR). Odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol dňa 26. februára 2019. Z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku č. 3/2019, vydaného dňa 4. januára 2019 ďalej vyplýva, že konkurz vedený pod. sp. zn. 5 Odk 668/2018 bol zrušený z dôvodu, že ku dňu 1. januára 2019 nebol zistený žiaden majetok podliehajúci konkurzu (§ 167v ods. 1 ZKR).

7. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ZKR).

8. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c ZKR), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d ZKR), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Podľa § 166a ods. 2 ZKR pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

9. Podľa § 166b ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a/ príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, naktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b/ príslušenstvo pohľadávka, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c/ pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d/ zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e/ peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f/ trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1). Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky (ods. 2).

10. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, že súd je povinný konania uvedené v ustanovení § 167e ods. 1 ZKR bez zbytočného odkladu zastaviť. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ ZKR) a žalovaný bol zároveň zbavený všetkých dlhov vzniknutých pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, boli dané zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 167e ods. 1 ZKR (podobne 5 Cdo 97/2019). Na základe uvedeného preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu (neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozsudku), ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a konanie podľa ustanovenia § 167e ods. 1 ZKR zastavil (§ 450 CSP).

11. Iba pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že žalobcom uplatnenú pohľadávku nemožno považovať za nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa § 166c ods. 1 písm. c/ ZKR (táto je oddlžením nedotknutá, pozn.), i keď by sa na prvý pohľad mohla takto javiť. Obsah podanej žaloby, argumentácie žalobkyne, ale najmä právne závery tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu bezrozporne vychádzajú z názoru, že žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému postihové právo vyplývajúce priamo zo zákona, ktoré nie je právom na náhradu škody. Podobne aj najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 73/2019 uviedol, že „Právo poisťovne domáhať sa od poisteného náhrady sumy vyplatenej poškodeným... nie je odvodené od práva poisteného, ktoré by na poisťovňu prešlo v zmysle ustanovení OZ, ale ide o osobitný priamy nárok poisťovne proti poistenému na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., v ktorom sú aj presne vymedzené podmienky, za ktorých tak môže postupovať. Citované ustanovenie je lex specialis, upravujúci vzťah medzi poisteným a poisťovňou v oblasti zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, proti všeobecnej úprave zmluvného poistenia uvedenej v ustanovení § 788 a nasledujúcich OZ“.

12. Dovolací súd záverom poznamenáva, že ani následné zrušenie konkurzu - vydané v Obchodnom vestníku č. 3/2019 dňa 4. januára 2019 - z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok podliehajúci konkurzu, nemá vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení žalovaného (bod 6 prvá veta), a teda ani na rozhodnutie dovolacieho súdu o zastavení konania. Takýto vplyv by mohlo mať napr. uznesenie konkurzného súdu o zastavení konania z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, súčasťou ktorého uznesenia je ex lege aj rozhodnutie o zrušení oddlženia (§ 167v ods. 3 ZKR); o takéto rozhodnutie konkurzného súdu v okolnostiach danej veci nešlo.

13. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.