UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: O., bytom U., zastúpená JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1 C 52/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. novembra 2014 sp. zn. 10 Co 104/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. novembra 2014 sp. zn. 10 Co 104/2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 20. júna 2013 č.k. 1 C 52/2013-124 (ktorým a/ zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. 2 C 414/2012, b/ rozhodol o trovách konania) a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 6. februára 2015 dovolanie, ktoré nespĺňalo náležitosti dovolania v zmysle § 241 ods. 1, 2 O.s.p.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť.
4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ a „dovolací súd“) vychádzajúc z vyššieuvedeného ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá CSP). To v prípade dovolateľky - právnickej osoby neplatí iba vtedy, ak za ňu koná jej zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (viď § 429 ods. 2 písm. b/ CSP). Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 [viď § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)].
7. Dovolanie podala žalovaná prostredníctvom H., predsedu predstavenstva a G., členky predstavenstva, avšak v dovolaní žalovaná uviedla, že je zastúpená v dovolacom konaní U.. V podanom dovolaní chýbali aj dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods.1 O.s.p. Na výzvu súdu prvej inštancie reagovala žalovaná podaním podaným prostredníctvom U., kde konkretizovala dovolacie dôvody, doložila právny úkon (6. marca 2015), ktorým poverila U., aby za ňu v tejto veci konal ako jej zamestnanec s právnickým vzdelaním, pracovnú zmluvu č. 04/2007, ktorá síce preukazuje zamestnanecký vzťah U., ale len do 30. septembra 2007. Nepreukazuje teda, že v čase doplnenia dovolania (6. februára 2015) bol U. oprávnený konať za dovolateľku, navyše U. nie je advokát (viď www.sak.sk ). Ďalej je dovolaciemu súdu známa z rozhodovacej činnosti skutočnosť, že žalovaná adresovala najvyššiemu súdu list z 26. augusta 2015, ktorým oznámila, že „v každom prípade, kde je účastníkom konania Rapid life životná poisťovňa, a. s. IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice, je v zmysle pripojeného generálneho poverenia oprávnený za Rapid life životnú poisťovňu, a. s. ako účastníka konania v celom rozsahu a vo všetkých veciach pred súdom ústne aj písomne konať poverený zamestnanec Rapid life životnej poisťovne, a. s., ktorým je prezident poisťovne H.“. Toto generálne poverenie sa týka všetkých procesných aj hmotnoprávnych úkonov a konaní pred súdmi Slovenskej republiky. Žiadny z týchto dokladov teda nepreukazoval, že v danom prípade je splnená podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 241 ods. 1 O.s.p.
8. Súd prvej inštancie žalovanú vyzval opätovne uznesením z 13. júla 2017 č.k. 1 C 52/2013-225 na odstránenie nedostatkov dovolania, aby ho spresnil, resp. doplnil tak, aby spĺňalo všetky náležitosti a zároveň ju poučil o následkoch nerešpektovania výzvy. Žalovaná však do dňa vydania tohto uznesenia na výzvu nereagovala.
8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v dôsledku procesnej pasivity žalovanej a/ zostala nesplnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP a § 429 ods. 2 písm. b/ CSP) a b/ nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum (viď § 470 ods. 2 CSP).
9. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP.
10. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.