UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci hromadného podania podaného oprávnenou Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska ul. č. 21, Bratislava vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 1 SprV 3115/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. decembra 2013, sp. zn. 2 Co 548/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Malacky (ďalej len prvostupňový súd) uznesením z 20. novembra 2013 uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb, o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov a to za spracovanie hromadného podania.
Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesenie prvostupňového súdu uznesením sp. zn. 2 Co 548/2013 zo dňa 20. decembra 2013 ako vecne správne potvrdil, z dôvodu, že v danom prípade neprichádza do úvahy posúdiť postup prvostupňového súdu ako vecné oslobodenie od plnenia súdnych poplatkov, pretože nejde o poplatok vyberaný za konanie (podľa časti I sadzobníka), ale za jednotlivé úkony súdov (podľa časti II sadzobníka).
Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená dovolanie z dôvodu, že okresný aj krajský súd nesprávne vec právne posúdili. Je nezákonné a v dôsledku toho jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Os.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon pripúšťa dovolanie.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 Občianskeho súdneho poriadku.
Dovolací súd zistil, že prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
V dovolaní oprávnená výslovne namietala existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. že sa jej ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávnej aplikácie právneho poriadku.
K tvrdeniu dovolateľky o odňatí možnosti konať pred súdom, najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie krajského súdu je správne a zákonné, jeho odôvodnenie spĺňa všetky náležitosti ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a preto tvrdená námietka dovolateľky opodstatnená nie je.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou v podanom dovolaní proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a neboli zistené ani iné vady uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p. Dovolací súd dovolanie odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.