Najvyšší súd

7 Cdo 161/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. N., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. L. J., advokátom v R.,   proti odporkyni E.N., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. M. A., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2 C 94/2010, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. augusta 2011 sp. zn. 9 Co 315/2011, takto

r o z h o d o l:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením zo 7. marca 2011 č. k. 2 C 94/2010 – 91 nariadil M.N., aby nevstupoval do rozostavanej časti rodinného domu súp. č. X. zapísaného na LV č. X. vedeného Správou katastra R. pre obec R., k. ú. R., nachádzajúceho   sa v R. – B. uvedeného v stavebnom povolení vydanom dňa 30. 6. 2004 Mestom R. pod č. SPŽP – X. ako aj na pozemky parc. č. X. X. vedené na LV č. X. Správou katastra R., obec R. pre k. ú. R.. V ostatnej časti ( nariadenia zákazu navrhovateľovi vstupovať do priestorov rodinného domu s príslušenstvom ) návrh ako nedôvodný zamietol. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi a s obsahom spisu dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia v uvedenom rozsahu.

  Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa   uznesením z 12. mája 2011 sp. zn.   9 Co 144/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

  Okresný súd Ružomberok ( v poradí druhým ) uznesením z 28. júla 2011 č. k.   2 C 94/2010 – 154 konanie v časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa odporkyňa domáhala uloženia zákazu navrhovateľovi vstúpiť do rodinného domu súp. č. X. postaveného na pozemku parc. č. KN X., zapísaného na LV č. X. na Správe katastra R., pre kat. územie R., a to v rozsahu priestorov na 1. podlaží – kotolne a skladu, na 1. nadzemnom podlaží – haly, chodby, kuchyne, izby, komory, schodišťa a garáže, na 2. nadzemnom podlaží – dvoch izieb, kúpeľne, terasy ( budúcej kúpeľne ) a balkóna zastavil. Takto rozhodol podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 104 ods. 1 O. s. p., lebo v tejto časti bolo už o návrhu   odporkyne právoplatne rozhodnuté   v súlade s § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p. V ostatnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že odporkyňa sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia   - zákazu vstupu navrhovateľa   do ostatnej   časti rodinného domu   s príslušenstvom, ktorá   nie je účastníkmi konania užívaná. Preto aplikácia § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p. neprichádza do úvahy. Pokiaľ sa domáhala aj uloženia zákazu vstupu navrhovateľa na uvedené pozemky, tieto nie sú predmetom daného konania ( vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ), z ktorého dôvodu nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením v tejto časti   a konaním vo veci samej.

  Krajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne ( v poradí druhým ) uznesením z   31. augusta 2011 sp. zn. 9 Co 315/2011 uznesenie súdu prvého stupňa   vo výroku, ktorým   ( v ostanej časti ) návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol potvrdil. Vyslovil, že výrok,   ktorým súd prvého stupňa   konanie zastavil   ( nenapadnutý odvolaním ) zostáva nedotknutý. V plnom rozsahu sa stotožnil   so závermi   prvého stupňa   na ktoré v podrobnostiach poukázal ( § 219 ods. 2 O. s. p. ). Zdôraznil, že odporkyňa nepreukázala, ktoré jej   právo   je ohrozené natoľko, aby   bolo treba   dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Nie je ani sporné, že rozostavaná časť rodinného domu s príslušenstvom nie je účastníkmi konania užívaná. Preto neboli splnené predpoklady   na nariadenie   odporkyňou navrhnutého predbežného opatrenia. Konštatoval, že o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 145 O. s. p. v spojení s § 224 O. s. p. ).

Proti tomuto ( potvrdzujúcemu )   uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť   odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom prvostupňového súdu, ktorý   návrh   ( na nariadenie predbežného opatrenia ) v časti   týkajúcej sa   aj iných nehnuteľností   ako   rodinného domu   nevylúčil na samostatné konanie, čím nerešpektoval odporúčanie krajského súdu   uvedené v odôvodnení   uznesenia z 12. mája 2011 (   ktorým zrušil   uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. marca 2011 ). Namietala tiež, že súd   vec nesprávne právne posúdil v zákonom predpísanej lehote ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).   Uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je skreslené, nepravdivé   a zavádzajúce, pretože   rozostavané podkrovie rodinného domu   užíva ako skladové priestory, suší tu bylinky, huby a ovocie. Postupne ho upratuje a vynáša nepotrebný stavebný materiál. Navrhovateľ do týchto priestorov občas nedôvodne   vstupuje, skoro ráno búcha, trieska tehlami do podlahy tak, že sa trasie celý dom až po prízemie.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie odporkyne   smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia   odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci   dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú   taxatívne vymenované v ustanovení   § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie   nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a / až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia   procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ odporkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania   Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom   súdu nedošlo o odňatiu možnosti účastníkovi   konať pred súdom   ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Odporkyňa namietala odňatie jej   možnosti konať pred súdom postupom prvostupňového súdu, spočívajúcim v nevylúčení   časti návrhu na   nariadenie predbežného opatrenia   týkajúceho   sa aj iných nehnuteľností ako predmetného rodinného domu na samostatné konanie.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je daná už tým, že dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou skutočne   trpí, t. j. že   nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa   ( resp. nebola odstránená ) v rozhodnutí ( v postupe ) odvolacieho súdu.

Súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie vtedy, ak navrhovateľ jedným písomným podaním   - návrhom na začatie konania – uplatní viacero celkom samostatných nárokov ( § 112 ods. 2 O. s. p. ). Rozhodujúcou bude ( ako pri spojení vecí ) hospodárnosť konania.

Otázka vylúčenia veci na samostatné konanie je otázkou, ktorá sa týka   vedenia konania a posúdenie dôvodnosti takéhoto postupu patrí výlučne súdu ( „súd môže“ ). Preto tým, že v danej veci súd nevyhovel návrhu odporkyne na vylúčenie časti   jej návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia   na   samostatné konanie ( zákazu   vstupu navrhovateľovi i do iných častí nehnuteľnosti, než ako bolo pôvodne určené ), neodňal jej právo konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že odporkyňa námietku výskytu procesnej vady uvedenej v   § 237 písm. f/ O. s. p. spojila aj s tvrdením o prieťahoch v konaní.

Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy ( čo odporkyňa aj urobila )   a právo podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Pokiaľ by sa však prieťahy v konaní považovali   za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., zrušením napadnutého rozhodnutia by sa nemohla dosiahnuť ochrana ( náprava ) procesných práv účastníka konania dotknutého prieťahmi. Preto prieťahy v konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ( pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005 ).

Ani sama skutočnosť, že súd v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia   nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 162/2011 ). Napokon z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nerešpektovanie lehoty stanovenej zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( Wiesinger c. Rakúsko, rozsudok z 30. 10. 1991, § 60 ), môže však byť faktorom pri hodnotení, či sa konanie skončilo v primeranej lehote.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá   ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali   by ale prípustnosť dovolania   podľa ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo ).

Z uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie odporkyne nie je prípustné podľa ustanovenia § 239 O. s. p., ani podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky   jej dovolanie   smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému   nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol   ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/   O. s. p. ).  

Navrhovateľovi, ktorý mal v dovolacom konaní úspech, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p, v spojení s § 224 ods. 1 O. s.p. a § 142 ods. 1   O. s. p. ).

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta