7Cdo/158/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ P. I., bytom E. XX, XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou so sídlom Za amfiteátrom 10, 040 01 Košice, 2/ S.. Y. I., bytom X. 3, XXX XX Y. a 3/ R.. N. I., bytom E. XX, XXX XX Y., proti žalovanej MEDICPRODUCT, a.s., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 630 081, zastúpenej JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o náhradu mzdy vo výške 107.640,- € s príslušenstvom a neodkladné opatrenie, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32Cpr/1/2018, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. júna 2019, sp. zn. 20CoPr/5/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobcovia 2/ a 3/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením z 28. januára 2019 č. k. 32Cpr/1/2018-141 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca (pozn. dovolacieho súdu: pôvodný žalobca R.. Y. I., zomr. XX. septembra XXXX) v danom prípade dostatočne neosvedčil skutočnosti preukazujúce dôvodnú obavu, že žalovaná nebude mať finančné prostriedky na uspokojenie jeho pohľadávky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru na základe budúceho súdneho rozhodnutia s tým, že následné exekučné konanie bude takisto neúspešné, resp. judikovaná pohľadávka žalobcu nebude vymožená.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalobcu uznesením z 24. júna 2019, sp. zn. 20CoPr/5/2019 pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti 33.417,- €, v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie o neodkladnom opatrení v tejto časti zastavil. V prevyšujúcej zamietajúcej časti uznesenie čo do rozsahu 35.880,- € zmenil tak, že žalovanej uložilpovinnosť do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zložiť do úschovy súdu prvej inštancie peňažnú sumu 35.880,- €. V zamietavom výroku v zostávajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd mal za to, že je daný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. obava z ohrozenia exekúcie. Konštatoval, že neodkladné opatrenie nariadil len do výšky súdom prvej inštancie priznanej sumy 35.880,- € vo veci samej, pričom uviedol, že z dôvodu podaného odvolania vo veci samej, tak žalobcom ako aj žalovaným, tento rozsudok ešte nie je právoplatný a bude predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Dodal, že neodkladné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej nevylučuje odlišné rozhodnutie.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"), nakoľko jej bolo nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva vidí v tom, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k žalobcom podanému odvolaniu voči uzneseniu vydanému súdom prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu žiada zrušiť a zároveň žiada o odklad vykonateľnosti druhého výroku napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobkyňa 1/ navrhla dovolanie zamietnuť a k o neprípustné. Žalobcovia 2 / a 3 / sa k dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak t o zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii jednotlivých procesných vád konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

9. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017), uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

10. Najvyšší súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahurozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu". Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/157/2017, 5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).

11. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady mzdy v dôsledku neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobou podanou 20. augusta 2012. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca 21. decembra 2018, t.j. počas konania, ako opatrenie dočasné a zabezpečovacie. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu nevyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel, nie je rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle ustanovenia § 420 CSP. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo vydané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom (§ 305 CSP). Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 25. februára 2019 č.k. 32Cpr/1/2018-153, ktoré potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. júla 2019 sp. zn. 20CoPr/4/2019 vo vyhovujúcom výroku I. čo do sumy 8.970,- €, vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania.

12. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú a ž rozhodnutím s údu v o v ec i s amej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu.

13. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

14. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej nesprávnosti.

15. Úspešnej žalobkyni 1/ dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej. Žalobcom 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože v súvislosti s týmto konaním im žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.