Najvyšší súd  

7 Cdo 157/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. M. Ď., bytom v U., v dovolacom konaní zastúpený Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom v Trenčíne,

Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, proti žalovanému: SAD Prievidza, a.s., Ciglianska cesta 1,

Prievidza, v dovolacom konaní zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI, s.r.o., Klariská 7,

Bratislava, v mene ktorej koná   Mgr. Ján Buocik, konateľ a advokát, za účasti

vedľajšej účastníčky: KOOPERATÍVA, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,

Bratislava, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

pod sp. zn. 4 C 97/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24.

mája 2012, sp. zn. 4 Co 276/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému, na účet jeho zástupcu vedený v Tatra  

banke, a.s., číslo účtu: X., náhradu trov dovolacieho konania v sume 118,92 € do troch dní.

Vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom  

zo 14. júna 2011, č. k. 4 C 97/2008-374 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi  

do troch dní od právoplatnosti rozsudku 19,05 €. Žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodnutie

o trovách konania si vyhradil osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Vo veci samej dospel k záveru, že žaloba o zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia žalobcu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je síce

opodstatnená, nie však v rozsahu 50 % požadovanom žalobcom, ale vzhľadom na okolnosti

prípadu len vo výške 10 %, t. j. v sume 460,86 €. Z tejto sumy žalobcovi ale patrí iba 19,05 €, 2

pretože vedľajší účastník na strane žalovaného úspešne uplatnil voči nemu svoju pohľadávku

na započítanie vo výške 441,85 €.

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. mája 2012, sp. zn.

4 Co 276/2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním žalobcu napadnutej

zamietajúcej časti tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 441,81 €.

Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so záverom súdu

prvého stupňa o primeranosti zvýšenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu

len o 10 % a na zdôraznenie správnosti jeho záverov doplnil svoje rozhodnutie o ďalšie

dôvody. Nepovažoval ale za správny záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti započítania

vzájomnej pohľadávky vedľajšej účastníčky.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, v ktorom žiada dovolací

súd   „o prehodnotenie rozhodnutia“ a „o úpravu navýšenia odškodného na 20 % - 25 %“,

resp. (podľa dôvodov dovolania doplnených advokátom) „o 50 %“.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože v ňom nie sú tvrdené žiadne

skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov odvolacieho súdu. Navrhol, aby

mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania, spočívajúcich v odmene zástupcu   za podanie vyjadrenia k dovolaniu.

Vedľajšia účastníčka navrhla dovolanie zamietnuť, prípadne rozhodnutie odvolacieho

súdu „potvrdiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či jej mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie bolo podané

proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolací súd pritom vychádzal z týchto záverov:

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení   3

s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.s.p. (I. ÚS 4/2011).

Z dovolania žalobcu (č. l. 445-446 spisu) ani z jeho doplnenia povinne zastupujúcim

advokátom (č. l. 477-479 spisu) nemožno vyvodiť, že by napadol rozsudok odvolacieho súdu

len v jeho niektorých výrokoch. Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu dovolania, ktorým sa

žiada „o prehodnotenie rozhodnutia“ a „o úpravu navýšenia odškodného na 20 % - 25 %“,

resp. (podľa dôvodov dovolania doplnených advokátom) „o 50 %“, mal za to, že žalobca

napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka prípustnosti dovolania zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného

prostriedku, t. j. to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky

rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 až § 239 O.s.p.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach § 238 O.s.p. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

(§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Na rozdiel od toho, subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa viaže na osobu

konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie, t. j. to, či je 4

u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky

prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým

rozhodnutím (viď tiež R 50/1999). Subjektívna prípustnosť teda odráža stav procesnej ujmy

určitého účastníka konania, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý

odvolací súd pre účastníka mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím

rozhodnutím skutočne založil. Oprávnenie podať dovolanie (subjektívna prípustnosť)

Občiansky súdny poriadok priznáva len tomu účastníkovi, v ktorého neprospech toto

porovnanie vyznieva, ak je spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, že

dovolací súd toto rozhodnutie zruší. Pri posudzovaní subjektívnej stránky prípustnosti

dovolania   nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len

objektívnu skutočnosť, či rozhodnutím odvolacieho súdu bola spôsobená ujma na jeho

právach.

Žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. tak  

vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej

časti tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 441,81 € do 3 dní, ako aj  

vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa „vo zvyšujúcej

zamietajúcej časti“. Dovolanie žalobcu ale nie je prípustné ani proti jednému z uvedených

výrokov rozsudku odvolacieho súdu.

Pokiaľ dovolanie žalobcu smeruje proti vyššie prv uvedenému výroku rozsudku

odvolacieho súdu, napáda sa ním síce zmeňujúca časť rozhodnutia odvolacieho súdu  

(proti ktorej zákon dovolanie zásadne pripúšťa), ide však o takú časť rozhodnutia, ktorou bolo

(sčasti) vyhovené odvolaniu žalobcu a v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa bolo mu

priznané z dôvodu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia viac o 441,81 €, teda

bolo touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodnuté v prospech žalobcu. Zmenou

rozsudku súdu prvého stupňa tak žalobca nebol negatívne dotknutý na svojich právach, ale

práve naopak.

Z týchto dôvodov v uvedenej časti ide o dovolanie podané tým, kto nie je subjektívne

oprávnený podať dovolanie. Mimoriadny opravný prostriedok žalobcu bolo preto potrebné

v časti napádajúcej predmetnú časť rozsudku odvolacieho súdu odmietnuť podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

5

Žalobca napadol dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa „vo zvyšujúcej zamietajúcej časti“. Proti tejto časti

rozsudku odvolacieho súdu ale ustanovenia § 238 O.s.p. mimoriadny opravný prostriedok

nepripúšťajú. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani  

o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde

o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide  

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Chýba tu teda objektívna

stránka prípustnosti dovolania účastníka.

Vzhľadom na uvedené by bolo dovolanie žalobcu v tejto časti prípustné len vtedy, ak

by konanie súdov malo závažné procesné vady uvedené v ustanovení § 237 písm. a/ až g/

O.s.p. majúce za následok tzv. zmätočnosť konania a rozhodnutia.

Ustanovenie § 237 O.s.p. vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne

závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vymenovaných procesných vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia  

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Dospel k záveru, že konanie

odvolacieho súdu nemá vady uvedené v uvedenom rozhodnutí (existenciu takýchto vád

naostatok netvrdí ani žalobca v dovolaní).

6

Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p.  

na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.), nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, že

dovolanie je v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Rovnako, prípustnosť dovolania bez ďalšieho nezakladá vada pri právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky považovaný za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je

zhodne zastávaný názor, že samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn.  

1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn.

5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Vzhľadom na uvedené, ani

v prípade, že by námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci bola opodstatnená,

nebola by namietaná okolnosť spôsobilá založiť prípustnosť jeho dovolania.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako celok odmietol.

K uplatneniu tzv. dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. treba

ešte uviesť, že ich úspešné uplatnenie je podmienené záverom dovolacieho súdu, že dovolanie

je procesne prípustné. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k tomuto záveru, platná právna úprava

mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť k posúdeniu napadnutého

rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Ak by dovolací súd posudzoval opodstatnenosť

uplatnenia jednotlivých dovolacích dôvodov napriek tomu, že boli uplatnené v procesne

neprípustnom dovolaní, porušil by základné právo na súdnu ochranu účastníka na opačnej

procesnej strane (porovnaj II. ÚS 172/03).  

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcu vo veci samej nemožno vyvodiť

z ustanovení § 238 O.s.p., a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch

nižšieho stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/

a c/ O.s.p. ako dovolanie, ktoré bolo sčasti podané niekým, kto na dovolanie nie je

subjektívne oprávnený, resp. ako dovolanie, ktoré sčasti smeruje proti rozhodnutiu,  

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

7

Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný, preto právo na náhradu trov konania

vzniklo žalovanému, ktorý v dovolacom konaní podal návrh na rozhodnutie o trovách tohto

konania a požadovanú náhradu vyčíslil sumou 118,92 € za jeden úkon právnej pomoci

(vyjadrenie k dovolaniu). Dovolací súd mal za to, že výška uplatnenej náhrady trov konania je

správna. Vychádzal z § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a žalovanému priznal

náhradu trov dovolacieho konania vo výške 118,92 € (odmena 91,29 € + režijný paušál 7,81 €

+ DPH 19,82 €). Priznanú náhradu trov dovolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť  

na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní.

Vedľajšej účastníčke dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretože o ňu nepožiadala.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková