7Cdo/149/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R. S., bytom N., zastúpenej Mgr. Martinom Balvanom, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova č. 74/138, proti žalovanému Mestu Nitra, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. č. 60, IČO: 308 307, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 253/2007, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. marca 2015, sp. zn. 6 Co 727/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle. Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov č. 729/2000, nachádzajúcich sa v obci N., kat. území N., zapísaných na LV č. XXXX, v znení textu zmluvy ňou predloženou. Jednalo sa o 1-izbový byt č. 15, nachádzajúci sa na 5. p. vo vchode č. XX v N., zapísaný na LV č. XXXX, M. (ďalej len „byt“). Žalobu odôvodnila naliehavosťou právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaný si nesplnil povinnosť previesť byt do jej výlučného vlastníctva, čím porušil ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Byt jej bol pridelený rozhodnutím bývalého MsNV v Nitre dňa 15. februára 1982; prevzala ho do užívania dňa 20. mája 1982. Nepretržite v ňom bývala ako nájomca a žalovaného požiadala o prevod vlastníctva bytu v roku 2000.

2. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. mája 2014 č. k. 9 C 253/2007- 410 žalobu žalobkyne ako nedôvodne podanú zamietol, pretože v danom prípade bol nájomný vzťah k bytu ukončený platnou výpoveďou, čoho dôkazom je právoplatne skončené konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14 C 149/2002, ktoré bolo začaté na základe žaloby žalobkyne zo dňa 21. augusta 2002. Žalobkyňa stratila postavenie nájomcu a teda aj nároky vyplývajúce z ustanovenia § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v zneníneskorších predpisov. V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa požiadala o prevod sporného bytu do vlastníctva. K podpisu zmluvy nedošlo pre nedoplatky na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu z jej strany ako nájomcu. Preto jej bola daná výpoveď, ktorej účinky nastali právoplatným skončením konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14 C 149/2002. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podanie dovolania žalobkyňou nebráni rozhodnutiu súdu v tejto veci a nebol daný dôvod ani na prerušenie konania, ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala viackrát. Žalovaný nie je vlastníkom sporného bytu od roku 2005, kedy sa v dôsledku dobrovoľnej dražby stali vlastníkmi bytu iné osoby, čoho dôkazom je aktuálny list vlastníctva. Žalobkyňa stratou nájomného vzťahu k spornému bytu stratila nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k nemu. O náhrade trov konania plne úspešného žalovaného rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju v konaní neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. 3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 18. marca 2015 sp. zn. 6 C o 727/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra z 29. mája 2014 č. k. 9 C 253/2007-410 ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V celom rozsahu sa stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobkyne namietanými v priebehu konania a svoj právny záver dostatočne zdôvodnil. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ani neuviedla, v čom konkrétne považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 4. októbra 2010 pod č. k. 14 C 149/2002-664 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. decembra 2011 pod č. k. 8 Co 21/2011-704, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktorého sa domáhala voči žalovaným 1/ Službyt s.r.o., Nitra, 2/ Mesto Nitra. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť Službyt Nitra s.r.o., dala žalobkyni výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala teda podať žalobu o neplatnosť výpovede proti tejto spoločnosti, ktorú podala proti Mestu Nitra, preto žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a uviedol, že nebolo potrebné sa zaoberať príčinami vzniku neplatenia úhrad za užívanie bytu a služby s tým spojené. Keďže súd nemôže riešiť ako predbežnú otázku, čo už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov (§ 159 ods. 2 O.s.p.), nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného súdneho rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej nové právne posúdenie v inom konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Námietka žalobkyne v odvolaní smerujúca k nesprávnemu rozhodnutiu o neplatnosti výpovede z nájmu bytu je preto v tomto konaní irelevantná. Nájomný pomer jej skončil uplynutím výpovednej lehoty. Tým stratila postavenie nájomcu bytu a nároky vyplývajúce z § 16 ods. 1 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol a odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože si takýto nárok neuplatnil.

4. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním z dôvodu, že rozhodnutia súdov oboch inštancií s ú založené n a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietala nevysporiadanie sa súdov oboch inštancií s neplatnosťou výpovede z nájmu bytu, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14 C 149/2002; v súčasnosti je právoplatne skončené, žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Zopakovala, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd vo veci nesprávne rozhodli, stále sa cíti nájomníčkou predmetného bytu. Výpoveď považuje za neplatnú a za neplatné považuje tiež nadobudnutie vlastníckeho práva terajších vlastníkov bytu titulom dražby; dožaduje sa nárokov vyplývajúcich z § 16 ods. 1 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v podanom vyjadrení žiadal dovolanie žalobkyne ak o neprípustné zamietnuť; v bližších podrobnostiach poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

6. Dovolanie bolo podané 20. júla 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

8. V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.

9. Dovolanie žalobkyne by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Žalobkyňa vady zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania teda nevyplýva ani z uvedených hľadísk.

10. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľky domáhať sa reparácie prípadných nesprávností v súdnom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z uvedeného dôvodu, n a dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody spájané s nesprávnym právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd v tomto konaní prihliadať.

11. Žalobkyňa odvolaciemu súdu vytýkala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke posúdenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14 C 149/2002. Predmetné konanie je právoplatne skončené, žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Výpoveď z nájmu bytu ako a j nadobudnutie vlastníckeho práva terajších vlastníkov bytu titulom dražby považuje za neplatné.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe aleprípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (porovnaj tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

13. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.