UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. L., bývajúcej v E. XXX, a 2/ E. L., bývajúceho v R. V., H. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom v Starej Ľubovni, Jarmočná 79, proti žalovaným 1/ H. K., bývajúcemu v E. XXX, 2/ C. K., bývajúcej v E. XXX, 3/ H. F., bývajúcemu v E. XXX, a 4/ P. F., bývajúcej v E. XXX, zastúpeným JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/80/2015, o dovolaní žalovaných 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2018 sp. zn. 25Co/51/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom z 15. marca 2017 č. k. 2C/80/2015-146 určil, že žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spolu len „žalobcovia") sú podielovými spoluvlastníkmi bližšie označenej nehnuteľnosti, každý v podiele 1 k celku, a to tak, ako je zakreslené v bližšie označenom geometrickom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalobcom priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 1.1. Spor bol vyvolaný zistením, že hranice medzi pozemkami strán sporu sú v katastri nehnuteľností zle zakreslené a žalovaní 1/ až 4/ (ďalej spolu len „žalovaní") nesúhlasili s opravou hranice. Prvostupňový súd uviedol, že právnym titulom nadobudnutia požadovaných pozemkov zo strany žalobcov po celej hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovanými, je prvostupňový rozsudok č. k. 6C/145/79-41 zo 4. apríla 1980. Ak by aj súd nepovažoval za právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov uvedený rozsudok súdu (čo považuje), žalobcovia by vlastníctvo k požadovaným novovytvoreným dielom nadobudli aj vydržaním, keďže na základe dohody medzi žalobcami a žalovanými 3/ a 4/ z roku 1970, ako aj na základe rozsudku sp. zn. 6C/145/79-41 zo dňa 4. apríla 1980 boli dobromyseľní v tom, že im vlastníctvo k požadovaným parcelám patrí a tieto užívali viac ako 10 rokov. 1.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania bolo zrejmé, že celý problém nastal pri mapovaníobce Jakubany, kedy došlo k posunu niekoľkých meračských bodov o 1 meter, v dôsledku čoho bola hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných posunutá do pozemku žalobcov. Aj keď nedošlo ku chybe zo strany žalobcov ani žalovaných, je nepochybné, že tu existuje objektívny a chybný stav zakreslenia hranice pozemkov medzi stranami sporu v neprospech žalobcov. Žalobcovia teda nemajú neoprávnene postavené stavby na pozemku žalovaných, keďže aj z vyjadrení samotných žalovaných je zrejmé, že stavby žalobcov aj v čase uzavretia súdneho zmieru v roku 1970 už stáli a každý z účastníkov akceptoval túto hranicu. V danom prípade nejde o res iudicata, pretože v tomto konaní nejde o určenie hranice, ale o určenie vlastníckeho práva (aj keď vyvolané zle zakreslenou hranicou). Keďže bez súhlasu žalovaných nemali žalobcovia inú možnosť dosiahnutia nápravy, ako podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, a súd po preskúmaní žaloby a vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, vyhovel jej. 1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaných rozsudkom zo 17. mája 2018 sp. zn. 25Co/51/2017 napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu odvolacích trov. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením. 2.1. Odvolací súd ďalej uviedol, že pre vykonateľnosť rozsudku bola potreba špecifikácie údajov. Aj podľa správy Okresného úradu Stará Ľubovňa (č. l. 135 spisu) bolo konštatované, že hranica podľa meračského náčrtu Ing. B. nie je v súlade s geometrickým plánom č. XXX/XX Ing. E., ani s geometrickým plánom č. XX/XXXX p. L., keďže uznesenie nebolo zapísané do operátov katastra, a toto uznesenie sa ani v Zbierke listín Katastrálneho územia E. nenachádzalo. V území E. bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie, pričom z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané vyobrazenie parciel a výpočet výmer. Po vyhlásení platnosti boli výsledky mapovania prevzaté do operátov katastra. Preverením meraných údajov uvedených v meračskom zápisníku vyhotovenom pri mapovaní bolo zistené, že došlo k chybnému určeniu súradníc lomových bodov práve na hranici parciel KN C XXXX/X, KN C XXXX/X, KN C XXXX/X na jednej strane parcely KN C XXXX, na druhej strane, t. j. na hranici medzi bodmi E, F podľa meračského náčrtu Ing. B., na hranici medzi parcelami EN XXX a XXXX podľa geometrického plánu č. XX/XXXX Ing. E.. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že omerné miery stavby
- stodoly v zadnej časti parcely XXXX GP č. XXX/XX Ing. E., sú v rámci dovolených odchýlok totožné s omernými mierami uvedenými v geometrickom pláne č. XX/XXXX p. L.. Z uvedeného vyplýva, že pre potrebu zápisu v katastri nehnuteľností je potrebný aj nový predmetný geometrický plán, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Odvolací súd poukazuje, že toto vyjadrenie Okresného úradu Stará Ľubovňa bolo zaslané všetkým stranám sporu, a ani žalobca, a predovšetkým žalovaní, nežiadali potrebu vykonať ďalšie dokazovanie. 2.2. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o res iudicata, t. j. prekážku rozhodnutej veci. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že celý problém nastal pri mapovaní obce E., kedy došlo k posunu niekoľkých meračských bodov o 1 meter, v dôsledku čoho je hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných posunutá do pozemku žalobcov. Existuje tu objektívne chybný stav v zakreslení hranice pozemku medzi stranami sporu v neprospech žalobcov. Žalobcovia nemajú neoprávnene postavené stavby na pozemku žalovaných, a je to zrejme aj z toho dôvodu, že tieto stavby už boli postavené pred rokom 1970, pričom každý z účastníkov (strán sporu), akceptoval túto hranicu. V tomto konaní tak nejde o res iudicata, pretože nejde o spor o určenie hranice, ale o spor, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva, pričom žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem. Odvolací súd pripomenul stranám sporu, že tento spor vôbec nemusel byť a mohol prebehnúť aj zmierom, resp. dohodou po reálnom zistení priebehu hranice na základe novovytvoreného geometrického plánu, čo však zrejme, ako to vyplýva z preskúmavaného spisu, žalovaní odmietli. Predišli by tak vzniku trov konania. 2.3. Odvolací súd poukázal na podobný prípad, ktorý riešil dovolací súd vo veci sp. zn. 6Cdo/179/2010, kde naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe bol daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. V predmetnej veci bolo nevyhnutné riešiť predmetný geometrický plán ako celok, a teda do výrokurozsudku súdu prvej inštancie bolo nevyhnutné poňať aj geometrický plán ako celok a vysporiadať sa so všetkými dielmi geometrického plánu, ktorý ako príloha rozsudku súdu, je spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností, vzhľadom na doposiaľ pretrvávajúce rozpory. Súčasne bolo preukázané žalobcami, že v minulosti už došlo k chybnému určeniu súradníc zlomových bodov práve na hranici medzi stranami tohto sporu. 2.4. Žalobcovia boli aj v odvolacom konaní úspešní, a preto odvolací súd im priznal nárok proti žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalovaní dovolaním, a to podľa § 420 písm. a/, d/ a f/ CSP. Navrhli, aby dovolací súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby vo veci rozhodol sám a napadnutý rozsudok zmenil - žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania. V ďalšom nesúhlasili s rozhodnutiami nižších súdov, polemizovali s ich zistenými skutkovými a právnymi závermi a kritizovali ich ako nelogické, zmätočné a nespreskúmateľné. Nesúhlasili ani s dobromyseľnosťou žalobcov v užívaní sporných pozemkov. 3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. a/ CSP uviedli, že ak „k nesprávnemu zakresleniu hraníc parciel došlo nezavineným konaním účastníkov (ako konštatuje súd), je... povinnosť katastrálneho úradu aj bez návrhu konať vo veci a v tomto prípade nie je daná právomoc súdu vo veci konať". 3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. d/ CSP uviedli, že o priebehu hraníc medzi pozemkami žalobcov a žalovaných už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní prvostupňového súdu pod sp. zn. 3C/505/70, v rámci ktorého bol schválený zmier účastníkov. Ak odvolací súd tvrdí, že o res iudicata v danej veci nejde preto, že v posudzovanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva, kým v predchádzajúcej veci išlo o určenie hranice, podľa názoru dovolateľov „každé konanie o určenie hranice je zároveň aj konanie o určenie vlastníckeho práva". 3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP uviedli, že výrok napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je „nesprávny, nepreskúmateľný a zmätočný", keďže súdy určili vlastnícke právo žalobcov aj k parcele, ku ktorej sú už zapísaní ako vlastníci. V tejto časti potom žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Ohľadom naliehavého právneho záujmu poukázali na viaceré rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu. Ďalej namietali, že odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami žalovaných.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu v podstatnom uviedli, že aby bolo súdne rozhodnutie vykonateľné, muselo byť súčasťou jeho výroku aj znenie celého (správneho) geometrického plánu; inak by súdne rozhodnutie nebolo spôsobilé zápisu zmeny v katastri nehnuteľností. K námietke prekážky res iudicata uviedli, že po právoplatnosti uznesenia prvostupňového súdu vo veci sp. zn. 3C/505/70 (na ktoré poukazovali žalovaní) bolo následne vedené ďalšie súdne konanie (6C/145/79) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v rámci ktorého bol chybne vyhotovený geometrický plán a v dôsledku toho bola chybne vypočítaná a zakreslená hranica predmetnej nehnuteľnosti. V súvislosti s dovolaním žalovaných podľa § 420 písm. a/ CSP žalobcovia uviedli, že v prípade sporu o priebehu hranice nemá Okresný úrad, katastrálny odbor právomoc autoritatívne zmeniť priebeh hranice bez právoplatného rozhodnutia súdu. Konaním o oprave chýb nie je možné riešiť vlastnícky spor (napr. R 39/2011). Napriek uvedenému sa žalobcovia naznačeným postupom pokúšali na Okresnom úrade, katastrálnom odbore opravy chybného zákresu hranice, ale nebolo im vyhovené, pretože s tým nesúhlasili žalovaní.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017).
6.1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/18/2018, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 6.2. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/209/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). 6.3. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.
7. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. a/, d/ a f/ CSP (bod 3 až 3.3.). 7.1. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.2. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 7.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaných, že v konaní došlo k nimi tvrdeným vadám zmätočnosti.
Dovolanie podľa § 420 písm. a/ CSP 8. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. a/ CSP žalovaní uviedli, že ak „k nesprávnemu zakresleniu hraníc parciel došlo nezavineným konaním účastníkov (ako konštatuje súd), je... povinnosť katastrálneho úradu aj bez návrhu konať vo veci a v tomto prípade nie je daná právomoc súdu vo veci konať" (bod 3.1.). 8.1. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a 4. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, alelen vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii (§ 161 ods. 1 CSP). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9, resp. § 10 ods. 1 CSP). 8.2. V danom prípade je predmetom konania určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bližšie označenej nehnuteľnosti. V okolnostiach posudzovanej veci je už na prvý pohľad zrejmé, že sa jedná o súkromnoprávny spor fyzických osôb vychádzajúci zo súkromnoprávnych vzťahov, na prejednanie ktorého nepochybne je daná právomoc súdu. Žalovanými namietaná vada podľa § 420 písm. a/ CSP preto neobstojí.
Dovolanie podľa § 420 písm. d/ CSP 9. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. d/ CSP žalovaní uviedli, že o priebehu hraníc medzi pozemkami žalobcov a žalovaných už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní prvostupňového súdu pod sp. zn. 3C/505/70, v rámci ktorého bol schválený zmier účastníkov. Preto v posudzovanom konaní o určenie vlastníctva existuje prekážka res iudicata, pretože „každé konanie o určenie hranice je zároveň aj konanie o určenie vlastníckeho práva". (bod 3.2.). 9.1. Ustanovenie § 420 písm. d/ CSP dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 230 CSP). Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania, opierajúcu sa o rovnaké skutkové okolnosti. 9.2. V danej veci nejde o vadu res iudicata, pretože predmetom teraz posudzovaného súdneho konania pod sp. zn. 2C/80/2015 je určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bližšie označenej nehnuteľnosti a v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 3C/505/70 bol schválený súdny zmier medzi žalobkyňou 1/ a jej neb. manželom a žalovanými 3/ a 4/, ktorým bola určená hranica medzi bližšie označenými pozemkami, a to v zmysle meračského náčrtu Ing. Žeca, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku podaného v tomto konaní; tento bol neskôr revidovaný chybne vyhotoveným geometrickým plánom vo veci sp. zn. 6C/145/79. Z pohľadu totožnosti predmetu konania je na základe už uvedeného zrejmé, že skutkové okolnosti, tvoriace predmet konania vo veci sp. zn. 3C/505/70 neboli rovnaké so skutkovými okolnosťami relevantnými vo veci sp. zn. 2C/80/2015 (k tomu pozri aj bod 16 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Z uvedeného potom vyplýva, že ani táto žalovanými namietaná vada podľa § 420 písm. d/ CSP neobstojí.
Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP 10. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP žalovaní uviedli, že výrok napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je „nesprávny, nepreskúmateľný a zmätočný". Uvádzali, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Ohľadom naliehavého právneho záujmu poukázali na viaceré rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu. Ďalej namietali, že odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami žalovaných (bod 3.3.). 10.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 10.2. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017, 8Cdo/85/2018). Pojem „procesný postup" nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúceopodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1Cdo/228/2017, 2Cdo/220/2017, 3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/35/2018, 8Cdo/56/2017, 1VCdo/2/2017). Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, nie je ním ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1Cdo/18/2018, 2Cdo/39/2018, 3Cdo/173/2017, 7Cdo/150/2017, 8Cdo/49/2017). Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") považuje tieto závery najvyššieho súdu za ústavne udržateľné (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018). 10.3. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že v posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd primerane dostatočným spôsobom vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodné relevantné odvolacie námietky žalovaných (pozri body 16 až 19 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Postup odvolacieho súdu, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu prvej inštancie, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov. 10.4. Pokiaľ žalovaní namietali nepreskúmateľnosť odvolacieho rozhodnutia, okrem už uvedeného v predchádzajúcom bode najvyšší súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú procesnú vadu než je zmätočnosť, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). K uvedenej námietke nepreskúmateľnosti a nedostatku v odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku". Od tohto stanoviska dovolací súd aj za účinnosti CSP (§ 420 písm. f/) nevidí dôvod sa odkloniť. 10.5. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu". Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok z 24. júla 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém", ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8262/02, rozsudok z 23. júla 2009). 10.6. Dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako výnimky druhej vety stanoviska R 2/2016. 10.7. K ďalšej dovolacej argumentácii žalovaných najvyšší súd uvádza, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (viď aj R 24/2017). 11. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenouosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.
12. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaných podľa § 447 písm. c/ CSP.
13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalobcov na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.