UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q. Q., Q. F., Q. XXX, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, pr oti žalovanej TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré Grúnty 7, IČO: 35 717 769, zastúpenej STRELÁK & Partners, s. r. o., Bratislava, Jakubovo námestie 13, IČO: 52 451 747, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, v súčasnosti vedenom n a Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B4-9Csp/10/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2023 sp. zn. 8CoCsp/11/2023, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. októbra 2022 č. k. 9Csp/10/2021-145 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur (výrok I.) a o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. mája 2023 č. k. 8CoCsp/11/2023-209 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok I.). O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, výlučne čo do výroku o náhradovej povinnosti podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a). Dovolateľka namietala, že odvolací súd vo výroku II. nesprávne aplikoval princíp pomeru úspechu a neúspechu vo veci, čím rozhodnutie o náhrade trov konania nesprávne právne posúdil v priamom rozpore s príslušnou právnou úpravou, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou najvyššíchsúdnych autorít. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) výrok II. napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu alternatívne, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), stranou sporu zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne podanie dovolania nepripúšťa, nemožno rozhodnutie odvolacieho úspešne napadnúť dovolaním; rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP.
9. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že predmetom podaného dovolania je výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má povahu uznesenia v zmysle § 357 písm. m) CSP, keďže ním bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. V danom prípade tak nie je podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie prípustné.
10. Dovolanie žalobkyne tým smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné, najvyšší súd ho preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou dôvodnosťou.
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.