UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. T., bývajúceho v D., L. E. XXXX/XA, 2/ C. T., bývajúcej v D., L. E. XXXX/XA, proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/6/2018, o dovolaní žalobkyne 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 19. októbra 2020 sp. zn. 4C/6/2018, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1.Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo 19. októbra 2020 sp. zn. 4C/6/2018 zamietol sťažnosť žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 1. júla 2020 č. k. 4C/6/2018-70, ktorým súd nepriznal žalobcom oslobodenie od súdneho poplatku za podanie žaloby.
2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa 2/ dovolanie a navrhla zrušiť uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 19. októbra 2020 sp. zn. 4C/6/2018, zároveň podaním žiadala odňať spis sp. zn. 4C/6/2018 sudkyni JUDr. Zuzane Hlistovej a odňať vec Okresnému súdu Bratislava I. Dovolanie odôvodnila tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako aj tým, že vo veci rozhodol zaujatý sudca, ktorý mal byť z rozhodovania vo veci vylúčený.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené podmienky pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie mohlo byť podrobené dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“).Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia, môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
6. Podľa § 438 ods. 1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).
8. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť žalobcov proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Sťažnosť je prostriedok procesnej obrany, ktorý má suspenzívny účinok - ak ju podá včas ten, kto je na to oprávnený, nenadobúda sťažnosťou napadnuté uznesenie právoplatnosť (§ 247 CSP). Sťažnosť ale nemá devolutívny účinok - o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie ( 248 CSP). Rozhodnutie o sťažnosti strany sporu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nie je teda rozhodnutím odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu je výlučne rozhodnutie vydané v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/173/2018).
9. Dovolanie môže bytˇ podane´ len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). So zreteľom na skutočnosť, že dovolanie žalobkyne 2/ smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať a je potrebne´ konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle citovaného § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, cˇ. k. IV. U´S 389/2010 -14).
10. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
11. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní dovolateľky bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.