7Cdo/138/2021

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a členov senátu JUDr. Petra Brňáka a JUDr. Martiny Valentovej, v spore žalobcu X. V., narodeného XX. Y. XXXX, L., M. cesta XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., IČO: 36 860 891, Bratislava, Miletičova 1, proti žalovanej E. V., narodenej XX. R. XXXX, L., M. cesta XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou LWL s. r. o, Galanta, Šafáriková 431/4, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Galanta, pod sp. zn. 20C/333/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. septembra 2020 sp. zn. 24Co/61/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 08. novembra 2018 č. k. 20C/333/2012 - 652 v spojení s opravným uznesením z 13. decembra 2018 č. k. 20C/333/2012 - 702 I. výrokom špecifikoval veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celkovej hodnote 544 602,68 eura, II. výrokom do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal v celkovej hodnote 277 481,26 eura : a) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom J., katastrálnym odborom, pre k.ú. L., Mesto L., okres J.: pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy o výmere 2790 m2 (v hodnote 30 801,60 eur), pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy o výmere 2827 m2 (v hodnote 31.210,08 eura), pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C"

- ostatné plochy o výmere 3854 m2 (v hodnote 42 548,16 eura), novovytvorená parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy o výmere 108 m2 (v hodnote 1 192,32 eura) b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ine k celku, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedeným Okresným úradom J., katastrálnym odborom, pre k.ú. H. L., Obec H. L., okres J.: pozemok parc. č. XXXX/XX parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2182 m2 (v hodnote 18 077,87 eura), pozemok parc. č. XXXX/XX parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 926 m2 (v hodnote 7 671,91 eura), pozemok parc. č. XXXX/XX parcela registra „C" - zastavané plochy anádvoria o výmere 182 m2 (v hodnote 1 507,87 eura), pozemok parc. č. XXXX/XX parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 (v hodnote 1 748,13 eura), pozemok parc. č. XXXX/XX parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 m2 (v hodnote 3 289,14 eura), bytové a nebytové budovy (v hodnote 32 341,85 eura), vonkajšie úprav (v hodnote 6 968,68 eura), c) výťažok z predaja štyroch veteránov (v hodnote 18 000 eur), III. výrokom do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal v celkovej hodnote 267 121,42 eura: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom J., katastrálnym odborom, pre k.ú. L., Mesto L., okres J.:, rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX (v hodnote 85 050,97 eura), garáž postavená na parc. č. XXXX (v hodnote 13 988,26 eura), garáž postavená na novovytvorenej parc. č. XXXX/X (v hodnote 15 667,53 eura), letná kuchyňa postavená na parc. č. XXXX (v hodnote 16 831,14 eura), sklad pri rodinnom dome postavený na parc. č. XXXX (v hodnote 4 833,83 eura), sklad za garážou postavený na parc. č. XXXX/X (v hodnote 15 755,32 eura), ploty (v hodnote 19 901,39 eur), 2 studne (v hodnote 607,37 eur), vonkajšie úpravy (v hodnote 34 251,58 eura), iné stavby (v hodnote 5 937,93 eur), pozemok parc. č. XXXX parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 524 m2 (v hodnote 15 547,08 eura), pozemok parc. č. XXXX parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2 (v hodnote 1 424,16 eura), pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - záhrady o výmere 647 m2 (v hodnote 19 196,49 eura), pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy a nádvoria o výmere 345 m2 (v hodnote 3 808,80 eura), pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 (v hodnote 3 412,05 eura), pozemok parc. č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy o výmere 400 m2 (v hodnote 4 416 eura), novovytvorená parcela č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy o výmere 66 m2 (v hodnote 728,64 eura), novovytvorená parcela č. XXXX/X parcela registra „C" - ostatné plochy o výmere 522 m2 (v hodnote 5 762,88 eura), d) obchodný podiel v spoločnosti BRUTO, spol. s r.o., IČO: 31 440 061, so sídlom Nová Trnavská 913, Sereď, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 3192/T (v hodnote 80 730 eura), e) peniaze na účte, vedenom vo VÚB banke, a.s. ku dňu 04.11.2009 vo výške 1 393,64 eura, IV. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 8 512,57 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrokom určil, že geometrický plán vyhotovený dňa 11.04.2018 geodetom: Ing. Y. Q. - J., so sídlom Čajkovského 29, 917 08 Trnava, IČO: 41 975 766, č. plánu XX/XXXX, autorizačne overený: autorizovaný geodet a kartograf Ing. R. S., úradne overený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, Ing. E. Q. č. XXX/XXXX dňa 18.05.2018 sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, VI. výrokom žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, VII. výrokom súd prvej inštancie vrátil žalobcovi sumu vo výške 106,96 eura zo zálohy, ktorú zložil ako preddavok na trovy dôkazu pod položkou registra H., a to na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 20C/333/2012-81 zo dňa 21.03.2013 a VIII. výrokom súd prvej inštancie vrátil žalovanej sumu vo výške 106,96 eura zo zálohy, ktorú zložila ako preddavok na trovy dôkazu pod položkou registra H a to na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 20C/333/2012-81 zo dňa 21.03.2013. 1.1. Súd prvej inštancie zistil, že spornou medzi stranami sporu ostala otázka, či obchodný podiel žalobcu v spoločnosti BRUTO spol. s r.o., v ktorej pôsobil ako spoločník a konateľ, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj,,BSM"). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pokiaľ bol obchodný podiel jedným z manželov nadobudnutý počas trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, tak potom aj patrí do BSM. Uviedol, že žalobca svoj obchodný podiel v spoločnosti BRUTO spol. s r.o. nadobudol za trvania manželstva, avšak v priebehu konania Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 06. marca 2017 ho bezodplatne previedol na druhého spoločníka spoločnosti, Ing. Y. L., CSc. Žalovaná vzniesla námietku relatívnej neplatnosti takého právneho úkonu. Strany sporu v tomto smere poukázali na nejednotnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj,,NS SR"). Súd prvej inštancie však aj pri otázke relatívnej neplatnosti prevodu obchodného podielu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/11/2007 z 25. júna 2008 (v ktorom sa vyslovilo, že nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy), s ktorým sa stotožnil v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie po preskúmaní žalobcom predloženej Dohody o prevode obchodného podielu dospel k záveru, že je neplatná a podľa jeho názoru bola aj v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, že žalobca týmto spôsobom zneužil svoje postavenie spoločníka v obchodnej spoločnosti BRUTO spol. s r.o. a svoj obchodný podiel, ktorého hodnota už bola predmetom konania ovyporiadanie BSM od roku 2012, previedol v roku 2017 bezodplatne, bez vedomia a súhlasu žalovanej, na druhého spoločníka spoločnosti, čím objektívne zmenšil hodnotu BSM. Súdu prvej inštancie postup žalobcu bol nepochopiteľný aj z dôvodu, nakoľko na začiatku konania pred súdom prvej inštancie vyhlásil, že by bol ochotný žalovanej aj darovať svoj spoluvlastnícky podiel, pričom v tomto štádiu konania ešte nespomínal ani žiadne finančné vyporiadanie medzi spoločníkmi spoločnosti BRUTO spol. s r.o. a pôžičky vo vzťahu k tejto spoločnosti. 1.2. Súd prvej inštancie pristúpil k zisteniu hodnoty obchodného podielu, pričom sa stotožnil s odborným posudkom a odborným vyjadrením, v ktorých znalci ustálili hodnotu obchodného podielu žalobcu v spoločnosti BRUTO, spol. s r.o., ktorá bola ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 04. novembra 2009 vo výške 80 730 eur. Podľa súdu prvej inštancie v zmysle ustálenej judikatúry pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM sa vychádza z jeho stavu v čase zániku, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s odborným posudkom Ing. L., ktorý zvýšil hodnotu obchodného podielu na sumu 163 120,43 eura o úroky z omeškania, pričom podľa názoru súdu zvolenú metodiku nijakým spôsobom nezdôvodnil. Napriek tomu, že aj znalec Ing. U. Y., PhD. vo svojom odbornom vyjadrení vyslovil, že znalec Ing. Y. L., PhD. mohol použiť na prerátanie hodnoty obchodného podielu úrok z omeškania, ak si to objednávateľ vyžiadal, súd zvolenú metódu v danom prípade nepovažoval za vhodnú. Ing. U. Y., PhD. sa vyjadril, že „uvedený prípad sa netýka prerátania hodnoty obchodného podielu úroku z omeškania lebo nevzniklo omeškanie s plnením peňažného dlhu. Hodnota prepočtu obchodného podielu na súčasnú hodnotu sa určí prostredníctvom inflačnej doložky, ktorá slúži k tomu, aby výška pôvodne dohodnutého plnenia dlhodobo odrážala reálnu hodnotu aj pri raste cenovej hladiny." S uvedeným odôvodnením, prečo nie je vhodné použiť prepočet hodnoty o úroky z omeškania sa súd prvej inštancie plne stotožnil. V priebehu konania sa zároveň preukázalo, že spoločnosť BRUTO, spol. s r.o. už nevykonáva činnosť, žalobca je v spoločnosti dlhodobo nečinný, pričom druhý spoločník, Ing. L., Csc. si založil inú spoločnosť, na čo súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní predmetných listinných dôkazov a výpovedí strán a svedkov prihliadol. 1.3. Žalobca navrhol zohľadniť pri vyporiadaní aj záväzky, ktoré mal k spoločnosti BRUTO, spol. s r.o., pričom na podporu svojho tvrdenia doložil do spisu Dohodu o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 18. októbra 2010, ktorú mal uzatvoriť žalobca s Ing. Y. L., CSc., a ktorá mala potvrdiť, že spoločnosť BRUTO, spol. s r.o. počas rokov 1995-2004 požičala žalobcovi peniaze vo výške 84 498,60 eura. Súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých žalobcom predložených dôkazov, dospel k záveru, že žalobca existenciu týchto záväzkov, ich výšku a dátum ich vzniku dostatočne súdu nepreukázal. Čo sa týka svedeckej výpovede Ing. L., súd mal pochybnosti o dôveryhodnosti tohto svedka, ktorý si nepamätal ani len založenie vlastnej spoločnosti, ani to dokedy vykonával žalobca činnosť pre ich spoločnú spoločnosť BRUTO, spol. s r.o., či mu niečo bolo vyplatené z prostriedkov spoločnosti, rovnako si nepamätal čestné vyhlásenie, ktoré sám podpísal. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že ak spoločnosť BRUTO, spol. s r.o. skutočne nevykonávala činnosť už od roku 1997, nie je preukázané z čoho bola schopná poskytnúť žalobcovi v období od roku 1995 do roku 2004 pôžičku vo výške 84 498,60 eura a vôbec prečo ju poskytla, keď údajne žalobca už bol v tejto spoločnosti nečinný. Čo sa týka výpovede svedkyne X. L., o prípadných písomných zmluvách o pôžičke nemala ani ona vedomosti. Uviedla pritom, že pokiaľ išlo o menšie čiastky určené na živobytie, to sa vyplácalo z pokladne spoločnosti a dalo sa každému toľko, koľko potreboval. Pokiaľ však išlo o väčšie čiastky, takáto suma bola vyplatená spoločnosťou ako pôžička. Svedkyňa o všetkom mala mať záznamy. Súdu prvej inštancie nebolo žiadnym spôsobom preukázané, či v danom prípade možno hovoriť o pôžičke, resp. či poskytnuté peňažné prostriedky vôbec mienili spoločníci spoločnosti vrátiť. Opierajúc sa o túto argumentáciu, súd prvej inštancie potom na tieto dostatočne nepreukázané záväzky pri vyporiadaní BSM neprihliadol a Dohodu o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 18. októbra 2010, nepovažoval za hodnoverný dôkaz. Súd v tejto súvislosti poznamenal, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 15. októbra 2018 navrhla opätovný výsluch svedkyne X. L., súd však jej návrh zamietol z dôvodov uvedených vyššie. Žalobca mal 6 rokov na to, aby svoje prípadné záväzky voči spoločnosti BRUTO, spol. s r.o. špecifikoval a hodnoverne ich súdu aj preukázal.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 23. septembra 2020 sp. zn. 24Co/61/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.1. Odvolací súd poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu, obsiahnuté v napadnutom rozsudku bolo potrebné považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolací súd len skonštatoval správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožnil. 2.2. K prvej z odvolacích námietok žalobcu týkajúcej sa záverov súdu prvej inštancie, ktorý do masy BSM zaradil obchodný podiel v spoločnosti BRUTO spol. s r.o. odvolací súd uviedol, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Žalobca v odvolaní tvrdil, že obchodný podiel nie je súčasťou BSM, pričom dôvodil právnym názorom NS SR vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/30/2009. V tomto súdnom rozhodnutí dospel dovolací súd k záveru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou BSM a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Právny význam tejto otázky spočíva v tom, či ten z manželov, ktorý nebol účastný tohto úkonu môže alebo nemôže namietať tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. To, či je obchodný podiel súčasťou BSM je tiež významné z toho hľadiska, či je tento podiel v prípade zániku BSM predmetom vyporiadania BSM. Odvolací súd uviedol, že bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že dovolací súd sa nevyjadril k predchádzajúcej judikatúre (R 27/2007- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/168/2005 z 25. júna 2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/11/2007 zo dňa 25. júna 2008), ktorá zahŕňala obchodný podiel do BSM. 2.3. Odvolací súd bol toho názoru, že Obchodný zákonník nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM, teda žiadnym spôsobom nemodifikuje rozsah BSM tak ako uvedený v § 143 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník len upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka - nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM. Len manžel, ktorý je formálny spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve (tzv. nemajetková zložka obchodného podielu). Od tejto zložky je však oddelená majetková zložka obchodného podielu, ktorá je spoločná ako súčasť BSM. Preto je manžel, ktorý je zapísaný ako spoločník v obchodnom registri obmedzený v jeho nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože rovnakou mierou ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi, ktorý sa nestal formálne zapísaným spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, priklonil k názoru, že ak obchodný podiel bol nadobudnutý počas trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, tak tento obchodný podiel je spoločnou majetkovou hodnotou oboch manželov, teda má byť považovaný za súčasť BSM. K totožnému záveru aktuálne dospel NS SR v rozsudku sp. zn. 8Cdo/196/2018 zo dňa 28. januára 2020. 2.4. V súvislosti s námietkou relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalovanou, odvolateľ v odvolaní upozornil, že súdom prvej inštancie aplikované rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/11/2007, vychádzalo z odlišného skutkového stavu, pretože v predmetom spore zmluva o prevode obchodného podielu bola uzatvorená 06. marca 2017, teda po zániku manželstva, v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a Ing. Y. L., CSc. žalovaná nebola manželkou žalobcu, teda na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu sa nevyžadoval súhlas žalovanej. Odvolací súd sa nestotožnil s touto argumentáciou a uviedol, že za výkon inej než obvyklej správy treba považovať i prevod vlastníckeho práva k podielu v BSM na tretiu osobu. Nedostatok súhlasu druhého manžela s prevodom vlastníckeho práva k podielu zakladá relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, čo znamená, že pokiaľ sa druhý z manželov neplatnosti nedovolá, ide o platný právny úkon. Tieto závery sa obdobne vzťahujú aj na situáciu, keď k prevodu obchodného podielu dôjde po zániku BSM a pred jeho vyporiadaním, pretože právne vzťahy medzi (bývalými) manželmi, príp. medzi nimi a tretími osobami týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré tvorili predmet BSM, sa v období medzi zánikom a vyporiadaním BSM riadia právnymi predpismi z BSM. 2.5. Žalobca v otázke určenia hodnoty obchodného podielu v odvolaní namietal správnosť určenia hodnoty obchodného podielu, pretože odvolací súd neriešil námietky znalca Ing. U. Y., PhD. uvedené v odbornom vyjadrení č. XX/XXXX. Pri otázke zistenia hodnoty obchodného podielu sa súd prvejinštancie stotožnil s odborným posudkom Ing. Y. L., PhD. ako aj s odborným vyjadrením Ing. U. Y., PhD. a vychádzal z ich zhodných záverov. Podľa odvolacieho súdu z námietky odvolateľa nevyplýva v čom konkrétne iné zistenia uvedené v odbornom vyjadrení Ing. U. Y., PhD. ovplyvnili určenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie posúdil odborné vyjadrenie Ing. U. Y., PhD. správne a vyvodil z neho správne závery. 2.6. V súvislosti s vyhodnotením záväzkov žalobcu voči spoločnosti BRUTO spol. s r.o. žalobca namietal, že súd prvej inštancie mu znemožnil preukázať poskytnutie týchto pôžičiek, pretože zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkyne X. L.. Žalobca predovšetkým argumentoval, že pred prvým výsluchom tejto svedkyne nemal k dispozícií jej záznamy o poskytnutí pôžičiek a preto nemohol svedkyňu konfrontovať s predloženým záznamom a v konečnom dôsledku preukázať, že skutočne došlo k poskytnutiu pôžičiek. Podľa odvolacieho súdu navrhovaný dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko takýto návrh na doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebný s ohľadom na výsledky dokazovania o tejto otázke. S týmito dôvodmi sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu záväzkov žalobcu voči spoločnosti BRUTO spol. s r.o. Tento záver však nebol súdom prvej inštancie vyvodený iba z dôvodu absencie písomnej formy zmlúv o pôžičke, ale aj na základe ďalších relevantných dôvodov súdom prvej inštancie podrobne uvedených v bode 52. rozsudku. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. 2.7. Ďalej žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L. sú určené na stavebné využitie a zároveň namietal hodnotu uvedených pozemkov, z ktorej súd prvej inštancie pri vyporiadaní vychádzal. Žalobca svoju argumentáciu opieral o zistenie, že cez uvedené pozemky prechádza verejný vodovod, teda ochranné pásmo 10 m, čo pri šírke pozemkov 20 m znamená, že výstavba rodinných domov nie je možná, existencia ochranného pásma nie je obsiahnutá ani v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Z.. Súd prvej inštancie pri určení hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM vychádzal zo znaleckého posudku Ing. V. Z. č. XXX/XXXX, pričom znalec určil hodnotu nehnuteľností podľa stavu nehnuteľností ku dňu zániku manželstva t. j. 04. novembra 2009. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že ochranné pásmo znalec nezohľadnil z dôvodu, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa na týchto nehnuteľnostiach nenachádzalo, znalec si správne splnil svoju úlohu, keď vychádzal zo stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM. Žalobca nemal návrhy na doplnenie dokazovania na otázku využitia týchto pozemkov a ich hodnoty, preto súd prvej inštancie ani nemohol dospieť k iným záverom.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a z § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Dovolateľ žiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže mal za to, že súdy v základnom konaní neprihliadni na jeho námietky ako aj nezohľadnili odborné vyjadrenie č. XX/XXXX znalca Ing. U. Y., ktoré sa týkalo určenia hodnoty obchodného podielu v spoločnosti BRUTO spol. s r.o. Dovolateľ odvolaciemu súdu ďalej vytýkal, že nezohľadnil svedecké výpovede (Ing. Y. L., Csc. a X. L.), z ktorých jednoznačne vyplývalo, že v čase zániku manželstva už spoločnosť BRUTO spol. s r.o. bola nečinná. Nesprávny procesný postup súdov v základnom konaní spočíval podľa dovolateľa aj v tom, že súdy v základnom konaní neprihliadni na Dohodu o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 18. októbra 2010, v zmysle ktorej sa spoločníci (žalobca a Ing. Y. L., Csc.) vyporiadali spôsobom, že žalobca nebol povinný spoločnosti vrátiť pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté a previedol svoj obchodný podiel na Ing. Y. L., Csc. Žalobca mal za to, že zo svedeckej výpovede X. L. vyplývalo, že žalobca si požičal peniaze od spoločnosti BRUTO spol. s r. o. a že svedkyňa má o tom záznamy (záväzky žalobcu voči spoločnosti). Aj keď pôžičky boli poskytnuté spoločníkom na základe ústnych zmlúv, nebolo možné podľa odvolateľa na ne neprihliadať. Záverom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM neprihliadol na to, že na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie L. sa nachádza verejný vodovod s ochranným pásmom šírky 10 m. Žalobca súhlasil s názorom súdov nižšej inštancie, že hodnotu nehnuteľností bolo potrebné určiť ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Avšak žalobcanamietal, že bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po rozvode manželstva a ktoré mali za následok zníženie hodnoty majetku. 3.2. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. c) žalobca videl pri riešení otázky, či obchodný podiel v spoločnosti je predmetnom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že súčasná rozhodovacia prax súdov j e p r i riešení nastolenej otázky nejednotná. Na jednej strane súdy zastávajú názor, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou BSM sa stane napríklad podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela

- spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a titeto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. (6Obdo/30/2009). Na strane druhej súdy tiež zastávajú názor, že ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti, stáva sa takto získaný majetok (hodnota tohto podielu) zo zákona súčasťou BSM (2Cdo/168/2005). Dovolateľ sa stotožnil s rozhodnutím 6Obdo/30/2009. Dovolateľ bol toho názoru, že ak teda obchodný podiel v spoločnosti BRUTO spol. s r.o. mal patriť do BSM, žalovaná mala byť tiež zapísaná ako spoločníčka spoločnosti BRUTO spol. s r.o. v obchodnom registri. Uviedol, že pokiaľ ide o rozsah práv a povinností spoločníka, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníkom spoločnosti je podľa neho výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka, pričom obchodný podiel potom nie je súčasťou BSM. Záverom uviedol, že ak obchodný podiel nepatrí do BSM, nevyžaduje sa na jeho prevod ani súhlas druhého manžela.

4. Žalovaná sa k dovolaniu vyjadrila a žiadala, aby dovolací súd zamietol podané dovolanie a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, avšak nie je dôvodné.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

6. Dovolateľ porušenie práva na spravodlivý proces videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho námietkami.

7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdnekonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie" toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol), a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie je spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu pri tvrdenom porušení práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (II. ÚS 120/2020).

10. Dovolací súd súčasne pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

11. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutí nižších inštancií je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Z rozhodnutia oboch súdov vyplýva, na základe akých skutočností dospeli k záveru ohľadom vyporiadania BSM. Súdy v základnom konaní sa dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami žalobcu. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s odborným vyjadrením znalca Ing. U. Y., PhD., ktorý poukázal na to, že bolo možné použiť na prerátavanie hodnoty obchodného podielu úrok z omeškania (výpočet obchodného podielu znalcom Ing. L., PhD.). Súd prvej inštancie však zvolenú metódu v danom prípade nepovažoval za vhodnú a stotožnil sa s Ing. Y., PhD. v tom, že uvedený prípad sa netýkal prerátavania hodnoty obchodného podielu úroku z omeškania, lebo omeškanie s plnením peňažného dlhu nevzniklo. V priebehu konania sa zároveň preukázalo, že spoločnosť BRUTO, spol. s r.o. už nevykonáva činnosť, žalobca bol v spoločnosti dlhodobo nečinný, pričom druhý spoločník, Ing. L., Csc. si založil inú spoločnosť, na čo súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní predmetných listinných dôkazov a výpovedí strán a svedkov prihliadol a preto za spravodlivé považoval pri vyporiadaní BSM vychádzať z hodnoty 80 730 eur potvrdenej oboma znalcami. Súd prvej inštancie sa zároveň náležitým spôsobom vysporiadal aj so svedeckými výpoveďami ako aj predloženou Dohodou o vysporiadaní spoločníkov (bod 52 rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie záverom poznamenal, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 15. októbra 2018 navrhla opätovný výsluch svedkyne X. L., súd však jej návrh zamietol. Žalobca mal 6 rokov na to, aby svoje prípadné záväzky voči spoločnosti BRUTO, spol. s r.o. špecifikoval a hodnoverne ich súdu aj preukázal.

12. Vo väzbe na uvedené potom rozhodol aj odvolací súd, ktorý zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, jeho postup vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za neodôvodnený, pričom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Odvolací súd sa náležitým spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu. Vo vzťahu k vysporiadaniu pozemkov zapísaných na LVč. XXXX, kat. územie L., kde sa nachádzal verejný vodovod s ochranným pásmom, uviedol, že pri určení hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM sa vychádzalo zo znaleckého posudku Ing. V. Z. č. XXX/XXXX, pričom znalec určil hodnotu nehnuteľností podľa stavu nehnuteľností ku dňu zániku manželstva t.j. 04. novembra 2009. Z uvedeného potom vyplývalo, že pokiaľ žalobca tvrdil, že ochranné pásmo znalec nezohľadnil z dôvodu, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa na týchto nehnuteľnostiach nenachádzalo, znalec si správne splnil svoju úlohu, keď vychádzal zo stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM. Žalobca nemal návrhy na doplnenie dokazovania na otázku využitia týchto pozemkov a ich hodnoty, preto súd prvej inštancie ani nemohol dospieť k iným záverom. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

13. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že odvolací súd (prípadne súd prvej inštancie) nesprávnym procesným postupom mu znemožnili uskutočňovať jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP

14. Žalobca prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. c) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017, 1Cdo/206/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017, 4Cdo/207/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

16. Dovolateľ v danom prípade za otázku relevantnú z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP označil otázku zahrnutia obchodného podielu do masy bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa názoru dovolacieho súdu žalobca takto v dovolaní riadne vymedzil právnu otázku spôsobom, ktorý zodpovedá § 421 ods. 1 písm. c) CSP.; zároveň náležite konkretizoval rozhodnutia dovolacieho súdu, z ktorých vyvodzuje rozdielnosť rozhodovania senátov dovolacieho súdu, ktoré na jednej strane uviedli, že obchodný podiel, ako iná majetková hodnota v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý jedným z manželov počas trvania manželstva patrí do BSM (sp. zn. 2Cdo/168/2005). V porovnaní s nimi najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Obdo/30/2009 nepovažuje obchodný podiel jedného z manželov za súčasť BSM. V dovolacom konaní bolo preto potrebné pristúpiť k posúdeniu, či dovolateľom označené rozhodnutia predstavujú „rozdielne rozhodovanie" dovolacieho súdu v zmysle uvedeného ustanovenia.

17. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. mája 2007, sp. zn. 2Cdo/168/2005 bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2007 ako R 27/2007, ZSP 34/2007) a podľa ktorého: „1. Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákonastane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. 3 OZ. 2. Súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti." Teda toto rozhodnutie hovorí, že obchodný podiel v s. r. o. bude patriť do BSM, ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol obchodný podiel nadobudnutý aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze). Tieto spoločné prostriedky sa pretransformovali do obchodného podielu v s. r. o. a do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s. r. o. Ak dôjde k rozvodu manželov a následnému vyporiadaniu BSM, súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM zvyčajne prikazuje obchodný podiel v s. r. o. len tomu manželovi, ktorý bol/je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Cena obchodného podielu by mala byť stanovená tzv. obvyklou cenou.

18. Od tohto názoru sa Najvyšší súd Slovenskej republiky „odklonil" v rozhodnutí z 26. novembra 2009, sp. zn. 6Obdo/30/2009. Vychádzal zo skutkového stavu, že obchodná spoločnosť bola založená žalovaným 1/ ako jediným zakladateľom v roku 1998. Žalobkyňa so žalovaným 1/ uzavrela manželstvo v roku 1997. Peniaze použité ako peňažný vklad do základného imania spoločnosti patrili do BSM. Predmetom dovolacieho konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o prevode časti obchodného podielu, lebo k tomuto prevodu nebol udelený súhlas manžela - prevodcu. Dovolací súd uzavrel, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V odôvodnení uviedol, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr.: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. V tomto rozhodnutí sa však najvyšší súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcou judikatúrou, ktorá k tejto právnej otázke zaujala odlišné stanovisko. Dovolací súd svoj odklon od doterajšej súdnej praxe žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní opieral o závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.11.2009 sp. zn. 6Obdo/30/2009 považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právne závery uvedené v tomto rozsudku predstavujú odklon od judikovaného vyššie citovaného rozhodnutia R 27/2007 uverejneného za účelom zjednocovania v rozhodovacej praxi súdov bez toho, aby boli v rozhodnutí uvedené dôvody odklonu od právneho posúdenia namietaných dovolacích dôvodov." Zo záverov uvedených v citovaných rozhodnutiach vyplýva „rozdielnosť" posúdenia otázky zahrnutia obchodného podielu do BSM.

19. Dovolací súd v tejto veci poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/196/2018, ktorý sa vysporiadal s touto problematikou, či obchodný podiel v spoločnosti je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V predmetnom rozhodnutí NS SR zohľadnil túto rozdielnu rozhodovaciu prax, pričom uviedol, že pokiaľ NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Obdo/30/2009 dospel k opačnému záveru, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným manžela nadobudnutý počas manželstva do BSM nepatrí, treba zdôrazniť, že svoj odklon od doterajšej súdnej praxe náležitým spôsobom nevysvetlil (2Cdo/168/2005). Najvyšší súd svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že spoločníkom je len ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu. Ale pre určenie majetku tvoriaceho BSM nie je relevantné, ktorý z manželov zmluvu, ktorou sa nadobúda majetok, uzavrel, ale to, či došlo k uzavretiu počas trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov (§ 143 OZ). Tiež argumentuje, že práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom ako lex specialis a spoločenskou zmluvou, preto nikto iný ako spoločník (ani manžel spoločníka) nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj podiel na tretiu osobu. Obchodný zákonník však nevylučuje obchodný podiel z masy BSM a ani rozsah BSM nijako nemodifikuje tak, ako je vymedzený v § 143 OZ, nevylučuje, že obchodný podiel ako majetková hodnota do BSM patrí. Keďže obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsidiárne sa aplikujú na tieto vzťahy podľa § 1 ods. 2 ObchZ predpisy občianskeho práva - § 143 OZ.

20. S poukazom na uvedené podľa názoru NS SR pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť majetok, pojem majetok je uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM) a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/168/2005 vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM (8Cdo/196/2018).

21. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto jej nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.