7 Cdo 127/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa PaedDr. L. S. bývajúceho v Š. proti odporcovi P., so sídlom v N., o 47 446, 54 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 84/2007, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júla 2011 sp. zn. 15 Co 7/2011, takto
r o z h o d o l:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 29. novembra 2010 č. k. 3 C 84/2007 – 390
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov nevyhovel. Dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady, aby bol súdom oslobodený od
súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.), pretože nie je nemajetnou osobou (je výlučným
vlastníkom rôznych parciel vo výmere 6 332 m2 a dvoch rodinných domov). Nepredložil ani
súdom žiadané doklady preukazujúce jeho celkovú finančnú situáciu. Tým nesplnil ani
predpoklady pre ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O. s. p. Poukázal na
to, že navrhovateľ už bol v konaní zastúpený advokátom (JUDr. A. K.), ktorý od zmluvy
o poskytovaní právnych služieb odstúpil.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa uznesením z 13. júla 2011
sp. zn. 15 Co 7/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( § 219 ods. 1, 2
O. s. p. ) potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, lebo
nepreukázal svoju nemajetnosť a tým súčasne aj záverom o nesplnení predpokladov pre
ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov. Odvolanie odôvodnil len formálne, opakovaním
žiadosti o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov. Okrem vlastných tvrdení neposkytol
relevantný dôkaz, ktorý by viedol k inému záveru ako dospel súd prvého stupňa.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Trval na tom,
aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov, pretože v danom prípade ide o úspešné
uplatnenie a bránenie práva. Jeho advokát odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci,
stratil zamestnanie, poberá len 118, 30 € mesačne. Preto (podľa jeho názoru) ako občan
Slovenskej republiky a súčasne ako občan Európskej únie má právo, aby mu bol ustanovený
bezplatný právny zástupca z radov advokátov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr, či sú
splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté uznesenie z hľadiska jeho vecnej správnosti, teda či sú splnené podmienky dovolacieho konania.
Aj keď navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom ( § 241
ods. 1 O. s. p. ), dovolací súd nepovažoval nedostatok povinného zastúpenia za prekážku,
ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. So zreteľom na
dovolaním napadnuté rozhodnutie vychádzal z toho, že ak predmetom dovolacieho
prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie
mu zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O. s. p. ( ako je to v preskúmavanej veci ),
nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo v opačnom prípade by bol popretý
nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho
konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o ( ne ) splnení
podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom ( pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2007 sp. zn. 2 Cdo 329/2006 ).
Dovolací súd z uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu procesnej prípustnosti
dovolania proti tomuto uzneseniu krajského súdu napriek tomu, že dovolateľ bez právnického
vzdelania nie je zastúpený advokátom.
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa o neustanovení zástupcu z radov advokátov, má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a
§ 239 O. s. p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do
úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ a b/ prvá veta O. s. p., ale ani
o potvrdzujúce uznesenie patriace do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení
vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Keďže napadnutým je také uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.,
proti ktorým je dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho
vyvodiť z týchto ustanovení.
So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., zaoberal sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j. či
nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Dovolateľ vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 O. s. p. nenamietal a jej existenciu nezistil ani dovolací súd.
Z hľadiska prieskumu dovolacieho súdu čo do existencie dovolacieho dôvodu podľa
§ 237 písm. f/ O. s. p. treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti
konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho
právnym posúdením určitej otázky ( vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie
zástupcu z radov advokátov ). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní ( posudzovaní
tejto otázky ) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok ( len )
nesprávne právne posúdenie veci, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) je prípustným
dovolacím dôvodom ( ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné ), samo osebe
ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Súčasne treba na tomto mieste uviesť, že pokiaľ by aj súdy svoje rozhodnutie založili na nesprávnych skutkových zisteniach, ani to
neznamená procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. Nesprávne skutkové zistenie má za
následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania
v zmysle § 237 O. s. p.
Pretože prípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu nemožno
vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody
prípustnosti dovolania uvedené v § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateľa podľa ustanovenia § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
odmietol.
Navrhovateľ nemal v dovolacom konaní úspech a odporcovi Najvyšší súd Slovenskej
republiky trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v tomto konaní
nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta