UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J.. Q. N., bytom A., K. XX, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s. r. o., s o sídlom v Bratislave, Česká 7, proti žalovanej P. S., A., m. č. B. mesto, zastúpenej JUDr. Ivou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Na Riviére 22, o vrátenie daru, vedenom n a Okresnom súde Bratislava I p o d sp. zn. 12C/159/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2017 sp. zn. 2Co/204/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zo 7. júla 2016 č. k. 12C/159/2011-229 rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 25. októbra 2017 sp. zn. 2Co/204/2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; žalovanej tiež priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ"). Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdí a žalovanú zaviaže na náhradu trov dovolacieho konania.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení považovala dovolanie žalobcu za procesne neprípustné a navrhla, aby ho dovolací súd odmietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), stranou sporu zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.
7. Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. m/ CSP, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania (porovnaj napr. uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/2017, bod 27 a pod.).
8. Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.