UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu DREVOSTAV ZVOLEN, spol. s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Za Hronským mostom 4750/16A, zastúpenej Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 6/11, v mene ktorej koná ako advokát a konateľ Mgr. Maroš Uhaľ, proti žalovanému I. I., bytom T. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Krokošom, A. Hlinku 3, Detva, o zaplatenie 1 180,43 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11C 290/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 35/2016 z 30. marca 2017, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) ostatným rozsudkom č. k. 11C 290/2012-266 z 9. októbra 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 180,43 € s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne z uvedenej sumy od 31. 08. 2012 do zaplatenia a zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná istina predstavovala časť sumy, ktorú žalovaný neuhradil na základe vystavenej faktúry za dodaný tovar žalobkyňou v súvislosti s ústne uzavretou kúpnou zmluvou.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom sp. zn. 16 Co 35/2016 z 30. marca 2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ako i jeho právnym posúdením veci. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP, pretože rozhodnutia súdov oboch inštancií sú založené na nedostatočných skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd nereagoval dôsledne na jeho odvolacie námietky, znemožnil navrhovateľovi realizáciu tých procesnýchpráv, ktoré mu dáva Civilný sporový poriadok, a to najmä práva zúčastniť sa na pojednávaní, robiť na ňom prednesy a vysvetliť konajúcemu súdu relevantné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V neposlednom rade uviedol, že súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd sa vôbec nezaoberali otázkou platného a účinného odstúpenia od zmluvy, ktoré žalovaný učinil voči žalobkyni listom zo dňa 16. marca 2015. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu nie je podľa jej názoru postihnutý vadou v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP ako to uvádza žalovaný. Navrhla preto dovolanie odmietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP). Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
10. Žalovaný v dovolaní (bez ďalšieho) namietal, že odvolací súd mu znemožnil právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť na ňom prednesy a vysvetliť mu relevantné skutočnosti. Realizácia procesného oprávnenia účastníka byť prítomný na pojednávaní neprichádza do úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 384 ods. 1 CSP odvolací súd sám zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa § 384 ods. 2 a 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich napriek návrhu strany nevykonal súd prvej inštancie, a tiež za podmienok podľa § 366 CSP (a/ ak sa týkajú procesných podmienok, b/ ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d/ ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). 12. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací súd. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie (pozri body 7 - 9 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), preto je namieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať (§ 384 ods. 1 CSP). Existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 CSP). Keďže pre nariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania je postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
13. Pre úplnosť treba dodať, že sporové strany konania boli riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedal zákonu (§ 219 ods. 3 CSP) - viď úprava a oznámenie o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku založené v súdnom spise na č.l. 278 - 280.
14. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu namietal právne posúdenie veci (bod 3 in fine), tak v tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP, správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).
15. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa podľa ust. § 447 písm. c) CSP odmietol.
16. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.