Najvyšší súd

7 Cdo 121/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci   navrhovateľky E. M., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. F. B., advokátkou v K., proti odporkyni   N. s. r. o., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. A. Š. advokátkou   v Bratislave, Saratovská 2/A, o 1 659, 70 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.   45 C 108/2008,

o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z   31. marca 2011 sp. zn. 3

Co 207/2009, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 31. marca 2011 sp. zn. 3 Co 207/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. novembra 2008 č. k. 45 C 108/2008-78

návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporkyni   zaplatenia sumy   50 000 Sk  

( 1 659, 70 €) zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov

konania 12 360 Sk ( 410,28   € )   do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po dôkladnom

zvážení všetkých okolností danej veci a so zreteľom na obsah, zmysel a účel citovaných

ustanovení, dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Uviedol, že navrhovateľka bola

oboznámená s obsahom zmluvy o sprostredkovaní ( uzavretou s odporkyňou 6. marca 2007),

ktorej predmetom bolo   sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti – bytu, ako aj s listom

vlastníctva   týkajúcim   sa predmetnej nehnuteľnosti, vrátane ťarchy na nej viaznucej a s

možnosťou výmazu záložného práva. Zmluvu nemusela   podpísať, alebo sa mohla pred jej

podpisom poradiť so svojou matkou. V konaní nebolo preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy   nedošlo zavinením odporkyne a podľa platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní

má preto nárok na zmluvnú pokutu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 31. marca 2011  

sp. zn. 3 Co 207/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že   odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1 659, 70 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

od 31. mája 2007 do zaplatenia   a náhradu trov konania 2 396, 06 €, všetko do troch dní.

Uviedol, že účastníci   dňa 6. marca 2007   uzavreli zmluvu o sprostredkovaní,   ktorej

predmetom   bol záväzok odporkyne   (   sprostredkovateľa   )   obstarať navrhovateľke  

( záujemcovi )   uzavretie kúpnej zmluvy   týkajúcej sa nehnuteľnosti – bytu – garsónky č.

52, nachádzajúcej sa na V. poschodí obytného domu   v Bratislave, Nezábudková ul.   č. 38

s dohodnutou kúpnou cenou 1 700 0000 Sk ( 56 429,66 € )   a záväzok odporkyne zaplatiť

odporkyni províziu   ( čl. I. ) vo výške 50 000 Sk ( 1 659, 70 € ). V konaní nebolo sporné, že

navrhovateľka províziu odporkyni   zaplatila   a že   k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo.

Súčasťou zmluvy o sprostredkovaní ( čl. V ods. 5. 6 )   sa stalo   vyhlásenie navrhovateľky o zmluvnej pokute   (   príloha č. 1 )   ako jednostranný právny úkon ( navrhovateľkou

podpísaný ). Netvorilo však   písomné dojednanie zmluvnej pokuty   podľa § 544 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie prijatia návrhu na uzavretie dohody o zmluvnej

pokute s odporkyňou. Teda dohoda o zmluvnej pokute medzi účastníkmi uzavretá nebola.

Poukázal na to, že   v zmluve o sprostredkovaní nie je   pri   špecifikácii nehnuteľnosti

uvedená ťarcha   na nej viaznuca   napriek tomu, že   ku dňu podpisu zmluvy bola

navrhovateľka   oboznámená s aktuálnym stavom, podľa ktorého bola nehnuteľnosť

predmetom záložného práva.   Navrhovateľka ani nemala záujem kúpiť nehnuteľnosť

zaťaženú záložným právom a návrh kúpnej zmluvy, ktorý jej bol predložený,   bol v rozpore

so zmluvou o sprostredkovaní   ( nehnuteľnosť zaťažená záložným právom a nižšia kúpna

cena 1 000 000 Sk - 33 193,92 € nezodpovedala kúpnej cene dohodnutej v zmluve ). Preto

odporkyni nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ani nárok na zaplatenie provízie

, z ktorého dôvodu jej   na úkor navrhovateľky vzniklo bezdôvodné obohatenia v uplatnenej

výške   ( vo výške zaplatenej provízie ), ktoré je povinná   vydať. O úrokoch z omeškania

rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka   v spojení s § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z. a o trovách konania podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že   postupom odvolacieho súdu, ktorý svoje rozhodnutie založil na celkom inom právnom názore ako súd prvého stupňa, jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Inú vadu konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci   videla v nesplnení   osobitnej poučovacej

povinnosti podľa § 213 ods. 2 O. s. p. ) vytýkala aj nesprávne právne posúdenie veci ( § 241

ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. ). Trvala na   tom, že   dohoda   o zmluvnej pokute bola   medzi

účastníkmi uzavretá platne. Názor odvolacieho súdu, že k písomnému dojednaniu zmluvnej

pokuty podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nedošlo pre absenciu prijatia návrhu

na uzavretie dohody o zmluvnej pokute   považovala za absurdný už len z dôvodu, že bola to

ona, kto predložil   návrh zmluvy v uzavretej   podobe   a navrhovateľka ho bez výhrad

akceptovala. Vôľou zmluvných strán, ktorá bola výslovne zakotvená v čl. V bod 5. 6 zmluvy

o sprostredkovaní, bola dohoda   o zmluvnej pokute. Vlastný obsah tejto dohody bol potom

vyjadrený v prílohe č. 1 – „Vyhlásenie záujemcu“, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy

nielen podľa   tohto článku, ale tiež na základe samotného   vyhotovenia zmluvy ( zopnutie,

číslovanie strán ). Konštatovala, že navrhovateľka v   čase uzatvárania zmluvy o sprostredkovaní mala vedomosť o záložnom práve   a vzhľadom na   požiadavku jej matky

vyvinula značné úsilie na zrušenie záložného práva na predmetný byt tak, aby to čo najviac

vyhovovalo navrhovateľke. Kúpna cena uvedená v návrhoch kúpnych zmlúv ( 1 000 000 Sk )

bola predmetom dohody   spoluvlastníka bytu   s navrhovateľkou. Teda   navrhovateľka

nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy zo subjektívnych dôvodov   a zjavne svojvoľne. Za

nesprávne považovala aj rozhodnutie o úrokoch z omeškania

Navrhovateľka k dovolaniu navrhla dovolanie pre neexistenciu dovolacích dôvodov

zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky   ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po

zistení, že dovolanie podal účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom  

( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods.

1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa   ( § 236 a nasl. O. s. p.).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p.).

Z ustanovenia   § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav   veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka   a výsluch

účastníkov konania. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie   súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( § 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie  

( § 220 ods. 1 O. s. p. ).

Ak odvolací súd má za to, že súd   prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie   v potrebnom rozsahu opakuje

sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam   a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny   rozhodnutia v takom prípade je teda

skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného   prvostupňovým

súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( jeho doplnenie ).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa   na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods.

3 O. s.p. sám   v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z. z. vrátane novely

uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o dôvodnosti   nároku uplatneného   navrhovateľkou

dospel na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci dôsledne nepostupoval.

Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa,

na základe ktorých   ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny

záver bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Predmetom konania bol peňažný nárok uplatnený navrhovateľkou v sume 1 659, 70 €  

( s príslušenstvom ). Nebolo v konaní sporné, že túto sumu zaplatila navrhovateľka odporkyni

na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi nimi 6. marca 2007 titulom dohodnutej

provízie   ( čl. IV. bod 4. 2. )   a že nebol   naplnený   predmet zmluvy ( uzavretie   kúpnej

zmluvy v zmysle čl. I. ). Pri   závere o ( ne ) dôvodnosti uplatneného nároku súdy nižších

stupňov vychádzali z rozdielneho posúdenia otázky nároku odporkyne   na zmluvnú pokutu

v tejto sume   ako sankcie zakotvenej   v prílohe č. 1   zmluvy ( vyhlásenie záujemcu ). Súd

prvého stupňa dospel k záveru,   že   odporkyňa   nijako nezavinila, že k uzavretiu   kúpnej

zmluvy nedošlo, že má podľa platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní nárok na zmluvnú pokutu   v sume zaplatenej navrhovateľkou bez toho, aby sa zmluvnou pokutou   z hľadiska

platnosti jej dojednania   bližšie zaoberal. V porovnaní s ním odvolací súd, vychádzajúc zo

skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že nedošlo k platnému

dojednaniu zmluvnej pokuty   v písomnej forme, pretože za takéto nemožno považovať

vyhlásenie   navrhovateľky (   prílohu č. 1),   ktoré sa ako jednostranný právny úkon stalo

súčasťou zmluvy o sprostredkovaní.   Navrhovateľka podľa jeho názoru   zmluvu   ani

neporušila, pretože odporkyňa jej návrh kúpnej zmluvy v súlade s ňou nepredložila. Preto

je odporkyňa   povinná   vrátiť   jej uplatnenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré

získala plnením (navrhovateľky)   z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( uplatnená suma bola

zložená ako záloha na províziu ).

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu z pojednávania dňa 31. marca 2011 ( čl. 101 ),

na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by bolo doplnené dokazovanie

potrebné na preukázanie   nároku uplatneného   navrhovateľkou   vo vzťahu k preukázaniu

nároku odporkyne na zmluvnú pokutu   a k relevancii   ( ne ) porušenia   zmluvných

povinností účastníkmi   konania. Odvolací súd nezopakoval ani výsluch svedka R., napriek tomu, že ( aj ) z tohto dôkazu pri svojom závere o dôvodnosti nároku uplatneného

navrhovateľkou vychádzal.  

Krajský súd pre odlišný skutkový záver, že nedošlo k dojednaniu zmluvnej pokuty

vedúci k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku ( titulom bezdôvodného obohatenia ),

nedoplnil dokazovanie na okolnosti   týkajúce sa   oprávnenosti tvrdení   účastníkov pri

dôslednom zvážení všetkých aspektov a osobitostí danej veci.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný   podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery týkajúce sa získania bezdôvodného obohatenia   odporkyňou   na úkor

navrhovateľky plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, predčasné a dovolaciemu súdu

neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Odvolací súd na pojednávaní poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa zmluvnej pokuty a prečítal ustanovenia § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ktoré v odôvodnení svojho

rozsudku však   citoval aj súd prvého stupňa.   Preto nešlo o ustanovenia, ktoré by pri

rozhodovaní   vo   veci neboli doteraz   použité.   Absentujú ale ustanovenia   týkajúce sa

právneho záveru o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty. Totiž podľa § 213 ods. 2 O. s. p.

ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom   rozhodovaní   veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.   Z tohto

hľadiska je rozhodnutie odvolacieho súdu aj nepreskúmateľné.

Z uvedeného vyplýva, že   konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). K takejto

vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s.p. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta