UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, I ČO : 36 789 615, p r o t i žalovanému O.H., bytom G., o zaplatenie 4 309,75 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 76/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2014, sp. zn. 17 Co 748/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. októbra 2014, sp. zn. 17 Co 748/2013 zmenil rozsudok súdu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. augusta 2013, č. k. 4 C 76/2013-38 v napadnutej časti, a to vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 156,52 €, k rukám zástupcu žalobcu ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 56,87 € a trov právneho zastúpenia vo výške 99,65 €, a to v lehote 90 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že v prejednávanej veci mal žalobca len čiastočný úspech, keď súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 224,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3 224,36 € od 15. mája 2013 do zaplatenia a v časti 2 026,25 € bola žaloba zamietnutá alebo konanie bolo zastavené. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 3 224,36 €, t. j. 61 % a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 2 026,25 €, t. j. 39 %. V predmetnej veci tak pomer úspechu (61 %) a neúspechu (39 %) žalobcu prevýšil pomer úspechu a neúspechu žalovaného, a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 22 % (61 % mínus 39 %). K námietke žalobcu, že pomer úspechu a neúspechu mal byť vypočítaný z výšky pohľadávky uplatnenej a priznanej, a nie i z kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý nie je samostatným nárokom v tomto konaní, ale len príslušenstvom, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uviedol, že žalobca v žalobe uplatnil svoj nárok tak, že vyčíslil výšku pohľadávky, ale i výšku kapitalizovaného denného úroku z omeškania a kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu, preto súd prvej inštancie správne pri výpočte úspechu a neúspechu vychádzal zo žalobcom žiadaných a vyčíslených nárokov. Pri výpočte výšky náhrady trov konania za jeden úkon právnej služby však pochybil, keď vychádzal len z pohľadávky 4 309,75 €, a nie i z výšky kapitalizovaných denných úrokov z omeškania 0,58 € a z kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu 940,28 €. Trovy prvostupňového konania žalobcu prihliadnuc na všetky uvedené skutočnosti tak pozostávajú z 22 % zaplateného súdneho poplatku (258,50 €) vo výške 56,87 € a z 22 % odmeny a náhrad za zastupovanie a poskytovanie právnych služieb žalobcovi vo výške 99,65 €, za dva úkony právnej služby spolu vo výške 452,98 € podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a § 16 citovanej vyhlášky, a to za úkon právnej služby: príprava a prevzatie vrátane prvej porady s klientom veci v sume 180,93 €, 1 x režijný paušál á 7,81 €, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a za úkon právnej služby: podanie na súd - návrh zo dňa 23. mája 2013 v sume 180,93 €, 1 x režijný paušál á 7,81 €, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu trovy konania žalobcu predstavujú sumu 156,52 €. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zmenil.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. pred 1. júlom 2016, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 do 30. júna 2016 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí žalobca v skutočnosti, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s právnym názorom s údu prvej inštancie, prič om s a vôbec nevysporiadal so zásadnými argumentmi dovolateľa uvedenými v podanom dovolaní a obmedzil sa len na nekritické zhrnutie argumentov súdu prvej inštancie bez pridania akejkoľvek novej právnej argumentácie na podporu jeho tvrdení. Keďže odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, žalobca má za to, že odvolacie konanie je okrem iného postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie j e preto prípustné a dôvodné. Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd zahrnul do základu pre výpočet náhrady trov konania (resp. pre výpočet úspechu a neúspechu) aj príslušenstvo pohľadávky, vec nesprávne právne posúdil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v dotknutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolanie bolo podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu je upravená v § 237 a § 239 O.s.p. Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 239 O.s.p., je zrejmé, že dovolanie protirozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
7. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania žalobcom namietaná (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
8. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. namieta, že uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože odvolací súd sa v jeho odôvodnení nevysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu, tieto ignoroval. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, skúmal, č i v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje zreteľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Žalobca v žalobe uplatnil svoj nárok tak, že vyčíslil výšku pohľadávky i výšku kapitalizovaného denného úroku z omeškania a kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby (výšku príslušenstva pohľadávky), preto súdy nižších stupňov pri určení pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vychádzali z o žalobcom žiadaných a vyčíslených nárokov. Rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
9. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nebolo možné považovať nesprávne právne posúdenie veci; k záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach - viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, č i súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
10. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.; v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.