UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ing. E., bývajúceho v Z., proti odporkyni Slovenskej republike za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 291/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2012 sp. zn. 14 NcC 367/2012, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní navrhovateľa z a s t a v u j e.
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. decembra 2012 sp. zn. 14 NcC 367/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Pezinok JUDr. Ingrid Daxner nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 291/2012.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktorý sa nevysporiadal s dôvodnou a zmysluplnou argumentáciou sudkyne Okresného súdu Pezinok JUDr. Ingrid Daxner. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepresvedčivé, odporujúce požiadavke spravodlivého súdneho konania.
Podaním urobeným elektronickými prostriedkami z 26. marca 2013 síce navrhovateľ zobral dovolanie späť, ale keďže ho do troch dní písomne nedoplnil, nemohol naň Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadať (§ 42 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému Okresný súd Pezinok predložil vec na rozhodnutie o dovolaní navrhovateľa, skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní zastaviť.
Z ustanovenia § 16 ods. 1 tretia veta O.s.p. vyplýva, že o tom, či je sudca vylúčený rozhodne nadriadený súd v senáte.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Pezinok (nie ako súd odvolací) rozhodol o návrhu (oznámení) sudkyne Okresného súdu Pezinok JUDr. Ingrid Daxner na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
V citovanom ustanovení § 10a ods. 1 O.s.p. je upravená funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetnom dovolania len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd v konaní o námietke zaujatosti rozhoduje ako nadriadený súd príslušného okresného súdu. Ak rozhoduje o tom, či sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený, koná tak nie na základe odvolania, ale na základe zákonom predpokladaného postupu (sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka konania podľa § 15a O.s.p. alebo na základe návrhu - oznámenia samotného sudcu podľa § 15 O.s.p.). O rozhodovanie krajského súdu ako súdu nadriadeného ide v zmysle organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov, teda nie v rámci inštančných vzťahov (na tieto rozdiely poukázal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. januára 2004 sp. zn. III. ÚS 164/03).
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodovanie o dovolaní, ktorým bolo napadnuté predmetné uznesenie krajského súdu ako nadriadeného súdu, lebo nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v odvolacom konaní. Rozhodnutie nadriadeného súdu vydané v konaní o vylúčení sudcu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) je síce rozhodnutie konečné, ale je vydané mimo rámca inštančného postupu, v takomto prípade krajský súd nekonal ani ako súd prvého stupňa a ani ako súd odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok (teda ani dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok účastníka).
Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa smeruje proti takému uzneseniu krajského súdu, kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o ňom rozhodovať, muselo byť konanie (pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania) o tomto opravnom prostriedku podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p. zastavené.
Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o dovolaní muselo zastaviť, preto mu vznikla povinnosť nahradiť odporkyni trovy tohto konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky odporkyni však nepriznal náhradu trov tohto zastaveného konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní jej tejto náhrady (§ 243b ods. 5 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.