7Cdo/108/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: T.. X. P., bytom v X. X., O. XX, zastúpený spoločnosťou Lexpert s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 15, IČO: 45 976 856, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, proti žalovaným: 1/ Základná škola s materskou školou, so sídlom v Nemeckej, Školská 35, IČO: 37 828 479, 2/ Obec Nemecká, so sídlom v Nemeckej, Hronská 37, IČO: 00 313 645, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova 20, IČO: 47 246 731, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Rosina a 3/ starosta obce Nemecká, so sídlom v Nemeckej, Hronská 37, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3Cpr/4/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra 2018 sp. zn. 15CoPr/1/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovaní 1/ a 3/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 24. mája 2017 č.k. 3Cpr/4/2015- 443 zamietol žalobu žalobcu. Mal za preukázané, že starosta obce odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa základnej školy s materskou školou, ktoré realizoval na základe uznesenia č. 2/2015 z 19. augusta 2015 Rady školy. List podľa súdu prvej inštancie obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne náležitosti, uvádza aj dôvod odvolania. Súd prvej inštancie uvádza, že dôvodom pre rozhodnutie Rady školy boli výsledky finančnej kontroly. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca prejavil vôľu skončiť pracovný pomer so žalovaným 1/, pričom žiadal skončiť pracovný pomer dohodou ku dňu 26. augusta 2015, pričom 27. augusta 2015 došlo k dohode na skončení pracovného pomeru 26. augusta 2015, o čom bola podľa vyjadrenia svedkov napísaná dohodao skončení pracovného pomeru v dvoch vyhotoveniach, podpísaná žalobcom a žalovaným 1/. Následne došlo k odcudzeniu neznámou osobou vyhotovenia dohody, ktoré sa malo nachádzať u žalovaného 1/. Súd prvej inštancie poznamenal, že písomná forma dohody o skončení pracovného pomeru nie je podmienkou jej platnosti, takúto dohodu možno uzatvoriť aj ústne a konkludentne, preto mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo ku skončeniu pracovného pomeru k 26. augustu 2015.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd") rozsudkom z 24. októbra 2018 sp. zn. 15CoPr/1/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaným 1/ - 3/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa bolo vykonané oprávnenou osobou, starostom obce Nemecká v zmysle § 3 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z.z., pretože vo veci odvolávania riaditeľa školy, ktorého zriaďovateľom je obec, vystupuje za zriaďovateľa starosta obce. Žalobca podľa odvolacieho súdu nedôvodne namietal, že odvolanie z funkcie riaditeľa nie je odôvodnené, a tým, že žalobcovi nebolo odvolanie z funkcie riaditeľa doručené aj s odôvodneným návrhom rady školy, neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa. Odvolací súd konštatuje, že dôvod odvolania jasne vyplýva z odvolania. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v čase odvolávania žalobcu z funkcie riaditeľa existoval odôvodnený návrh rady školy pri ZŠ s MŠ Nemecká na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa, a to uznesenie rady školy. Pre posúdenie platnosti odvolania je podľa odvolacieho súdu dôležité, že priamo v odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa školy je zriaďovateľom uvedené, že tak konal na základe uznesenia č. 2/2015 z 19. augusta 2015 Rady školy pri ZŠ s MŠ Nemecká. Konštatoval, že pokiaľ bola finančná kontrola vykonaná v dňoch 9. apríla až 20. mája 2015 hlavným kontrolórom Obce Nemecká a bola vypracovaná správa o výsledku následnej finančnej kontroly, nie je dôvod spochybňovať, že kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 502/2011 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Odvolací súd s prihliadnutím na neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom ním tvrdených skutočností potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, a to podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namieta, že odvolací súd sa nezaoberal všetkými odvolacími dôvodmi vymedzenými v odvolaní žalobcu. Ohľadom pracovného pomeru je podľa neho odôvodnenie napadnutého rozsudku zmätočné, nepreskúmateľné. Nie je podľa neho zrejmé, na základe akých dôkazov dospel odvolací súd k záveru, že pracovný pomer mal skončiť dohodou, nevysporiadal sa s rozpormi ohľadom dátumov skončenia pracovného pomeru. Tvrdí, že odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že dokazovanie nezopakoval a ani nedoplnil. Namieta nezákonnosť následnej finančnej kontroly. Odvolanie z funkcie riaditeľa podľa neho nevykonal na to oprávnený orgán. Právna otázka, ktorá je podľa žalobcu rozhodovaná rozdielne, je forma a hmotnoprávne podmienky právneho úkonu odvolania z funkcie riaditeľa zriaďovateľom, v súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie sp.zn. 5Cdo/235/2011 a 5Cdo/133/2011. Tým, že žalobcovi nebolo doručené odvolanie z funkcie riaditeľa aj s odôvodneným návrhom rady školy, neboli podľa neho splnené hmotnoprávne podmienky pre odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa. Právna otázka, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu riešená, je podľa žalobcu otázka, či môže mať škola dvoch riaditeľov. Ide o situáciu, keď sa riaditeľ bráni súdnou žalobou proti neplatnému odvolaniu z funkcie, ale do času určenia tejto neplatnosti súdom dôjde k vymenovaniu nového riaditeľa. Pokiaľ by došlo k určeniu, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa bolo neplatné, tak by v prejednávanom prípade došlo práve k tejto situácii. Na základe uvedených skutočností žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný 1/, 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach k dovolaniu navrhujú dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).

11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

13. V danom prípade žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. 13.1. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jejpráva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 13.2. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 13.3. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania" zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.". Toto stanovisko je naďalej aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 13.4. V posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení rozhodnutí súdy citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, vysporiadal sa s rozpornosťou dátumov skončenia pracovného pomeru, rovnako sa vyjadril aj k „zmiznutiu" dohody o skončení pracovného pomeru. Odvolací súd zrozumiteľným uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu prvej inštancie, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

14. Vo vzťahu k dovolacej argumentácii žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, zisťovania skutkového stavu a vyhodnotenia dokazovania najvyšší súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).

15. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania (1Cdo/126/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/12/2015, 4Cdo/191/2011, 5Cdo/43/2013, 6Cdo/95/2012, 7Cdo/179/2014, 8Cdo/346/2014). K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia (§ 420 písm. f/ CSP).

16. Námietka žalobcu, že odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že dokazovanie nezopakoval a ani nedoplnil, nie je dôvodná, nakoľko odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a jeho skutkovým zistením.

17. Námietky žalobcu o nezákonnosti následnej finančnej kontroly a odvolanie z funkcie riaditeľa na to neoprávneným orgánom sa týkajú právneho posúdenia. Rovnako prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t.j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).

18. Na podklade vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné.

19. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.

20. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

21. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

22. Žalobca podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, namietajúc, že súdy nesprávne právne vyriešili otázku: „či môže mať škola dvoch riaditeľov." Ide podľa žalobcu o situáciu, keď sa riaditeľ bráni súdnou žalobou proti neplatnému odvolaniu z funkcie, ale do času určenia tejto neplatnosti súdom dôjde k vymenovaniu nového riaditeľa. Pokiaľ by došlo k určeniu, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa boloneplatné, tak by v prejednávanom prípade došlo práve k tejto situácii. 22.1. Najvyšší súd poukazuje na to, že žalobcom nastolená právna otázka, ktorá podľa neho nebola vyriešená v praxi dovolacieho súdu, nie je právnou otázkou, od ktorej záviselo predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu.

23. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. 23.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka, ktorá už bola dovolacími senátmi riešená, pri jej riešení sa ale vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. 23.2. Právna otázka, ktorá bola podľa žalobcu je rozhodovaná rozdielne, je forma a hmotnoprávne podmienky právneho úkonu odvolania z funkcie riaditeľa zriaďovateľom „či musí byť aj s poukazom požiadavky na zvýšenú ochranu riaditeľa školy odvolanie z funkcie riaditeľa odôvodnené eventuálne či postačuje odôvodnenie odkazom na ustanovenie zákona, bez skutkového vymedzenia" Žalobca poukázal na rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 5Cdo/235/2011 a 5Cdo/133/2011. Tým, že žalobcovi nebolo doručené odvolanie z funkcie riaditeľa aj s odôvodneným návrhom rady školy, neboli podľa neho splnené hmotnoprávne podmienky pre odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa. Podľa žalobcu sa má postupovať v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/133/2011. 23.3. Najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnej otázky, či bol žalobca odvolaný zákonným alebo nezákonným spôsobom, ale od zhodnotenia dôkazov. 23.4. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/235/2011, v ktorom dovolací súd uviedol, že „pra ´vny u´kon urobeny´ zriadˇovatelˇom - odvolanie z funkcie riaditelˇa sˇkoly, je potrebne´ vykladatˇ ako prejav vo^le, smeruju´ci k za´niku pra´va, ktore´ pra´vny predpis s taky´mto prejavom spa´ja. Potom je zrejme´, že pre jeho platnostˇ je postacˇuju´ca jeho urcˇitostˇ a zrozumitelˇnostˇ, ktory´ch naplnenie je dane´ uvedeni´m konkre´tnym ustanoveni´m za´kona. Uvedene´ za´konne´ obmedzenie nemožno vykladatˇ len ako deklara´ciu maju´cu len proklamati´vny vy´znam, take´to stanovenie podmienok za splnenia ktory´ch možno riaditelˇa sˇkoly odvolatˇ, predstavuje požiiadavku zvy´sˇenej ochrany postavenia riaditelˇa sˇkoly. Preto nie je možne´ platne odvolatˇ riaditelˇa sˇkoly z jeho funkcie, ak nie su´ splnene´ stanovene´ hmotnopra´vne predpoklady tohto opatrenia. Ak je teda riaditelˇ sˇkoly odvolany´ na na´vrh rady sˇkoly bez preuka´zania splnenia podmienok, je pra´vny u´kon, ktory´m sa tak stalo, nedovoleny´ a ako taky´ neplatny´ pre rozpor so za´konom." 23.5. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/133/2011 je ojedinelým rozhodnutím a predstavuje mierne vybočenie z rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. „Dovolaci´ su´d dospel k za´veru, že ak za ´kon vo svojich dˇalsˇi´ch ustanoveniach vyžaduje pri odvola´vani´ riaditelˇa z funkcie, ktore´ opra´vnenie i kedˇ len ako na´vrhove´ zveruje aj rade sˇkoly, uvedenie do^vodov, je v su´lade s princi´pom pra´vnej istoty, aby i pra´vny u´kon, t.j. odvolanie z funkcie zo strany zriadˇovatelˇa obsahoval uvedenie skutkovy ´ch do^vodov, pre ktore´ zriadˇovatelˇ k odvolaniu pristu´pil. V tomto smere nie je postacˇuju´ca len taka ´ forma pra´vneho u´konu, tak ako to bolo v su´denej veci, ktora´ obsahuje len odkaz na ustanovenia za ´kona (v danom pri´pade za´kona cˇ. 596/25003 Z.z., za´kona cˇ. 552/2003 Z.z. o vy´kone pra´ce vo verejnom za´ujme a Za´konni´ka pra´ce) bez skutkove´ho vymedzenia porusˇenia uvedeny´ch za´konny ´ch noriem." 23.6. Najvyšší súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/235/2011, 2Cdo/178/2004 a 5Cdo/253/2007. Senát dovolacieho súdu (7 C) prejednávajúci toto dovolanie zdieľa v predmetnej právnej otázke právny názor prezentovaný v týchto cit. rozhodnutiach dovolacieho súdu, pričom tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považuje za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. 23.7. Odvolanie z funkcie je (jednostranny´m) pra´vnym u´konom, pretozˇe je prejavom vo^le smeruju ´cim k vzniku, zmene alebo za´niku ty´ch pra´v, ktore´ pra´vne predpisy s taky´mto prejavom spa´jaju´ (§ 34 OZ). Pre urcˇitostˇ a zrozumitelˇnostˇ sa vyzˇaduje, aby v nˇom bola uvedena´ funkcia, z ktorej sa zamestnanec odvola´va a denˇ, ktory´m sa z nej odvola´va. Zˇiadne z ustanoveni´ uvedeny´ch predpisov ale neustanovuje, aby v odvolani´ z funkcie boli uvedene´ do^vody, pre ktore´ je zamestnanec odvolany´. Sankcia neplatnosti pre nedodrzˇanie obsahovy´ch na´lezˇitosti´, ale mo^zˇe bytˇ pra´vny u´kon postihnuty´ iba vtedy, ak to vy´slovne ustanovuje za´kon. Pra´vny u´kon urobeny´ zriadˇovatelˇom - odvolanie z funkcie riaditelˇa sˇkoly pre svoju forma´lnu platnostˇ nevyzˇaduje uvedenie do^vodov, a je preto potrebne´ vykladatˇ ho aj ako prejav vo^le, smeruju´ci k za´niku pra´va, ktore´ pra´vny predpis s taky´mto prejavom spa´ja. Potom je zrejme´, zˇe pre jeho platnostˇ je postacˇuju´ca jeho urcˇitostˇ azrozumitelˇnostˇ, ktory´ch naplnenie je dane´ uvedeni´m konkre´tneho ustanovenia za´kona, ktore´ priamo da´va opra´vnenie zriadˇovatelˇovi odvolatˇ z funkcie riaditelˇa sˇkoly pre za´vazˇne´ porusˇovanie vsˇeobecne za´va¨zny´ch pra´vnych predpisov (§ 3 ods. 7 pi´sm. c) za´kona cˇ. 596/2003 Z. z.). Najvysˇsˇi´ su´d uviedol, zˇe „pra´vny u´kon urobeny´ zriadˇovatelˇom - odvolanie z funkcie riaditelˇa sˇkoly pre svoju forma´lnu platnostˇ nevyzˇaduje uvedenie do^vodov, a je preto potrebne´ vykladatˇ ho ako prejav vo^le, smeruju´ci k za´niku pra´va, ktore´ pra´vny predpis s taky´mto prejavom spa´ja. Potom je zrejme´, zˇe pre jeho platnostˇ je postacˇuju´ca jeho urcˇitostˇ a zrozumitelˇnostˇ, ktory´ch naplnenie je dane´ uvedeni´m konkre´tnym ustanoveni´m za´kona, ktory´ priamo da´va opra´vnenie zriadˇovatelˇovi odvolatˇ z funkcie riaditelˇa sˇkoly pre za´vazˇne´ porusˇovanie vsˇeobecny´ch za´va¨zny´ch pra´vnych predpisov (§ 3 ods. 7 pi´sm. c/ za´kona cˇ. 596/2003 Z.z.)."

24. Pokiaľ žalobca namieta odvolanie z funkcie riaditeľa školy na to neoprávneným orgánom a nesprávny právny výklad vôle, najvyšší súd poznamenáva, že žalobca uvádza v súvislosti s touto námietkou rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Jeho dovolacia argumentácia v jednotlivostiach a aj komplexne nedáva podklad pre posúdenie, či skutočne došlo k nemu tvrdenému odklonu, resp. rozdielnej rozhodovacej činnosti v zmysle § 421 ods. 1 CSP. 24.1. So zreteľom na dovolaciu argumentáciu žalobcu najvyšší súd uvádza, že v zmysle judika´tu R 71/2018 patria do pojmu „usta´lena´ rozhodovacia prax dovolacieho su´du" predovsˇetky´m stanoviska´ alebo rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du, ktore´ su´ (ako judika´ty) publikovane´ v Zbierke stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej republiky. Su´cˇastˇou usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du je tiezˇ prax vyjadrena´ opakovane vo viacery´ch nepublikovany´ch rozhodnutiach najvysˇsˇieho su´du, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosialˇ nepublikovanom rozhodnuti´, pokialˇ niektore´ nesko^r vydane´ (nepublikovane´) rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du na´zory obsiahnute´ v skorsˇom rozhodnuti´ nespochybnili, pri´padne tieto na´zory akceptovali a z hlˇadiska vecne´ho na ne nadviazali. Do usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnu´tˇ aj nadˇalej pouzˇitelˇne´, legislati´vnymi zmenami a neskorsˇou judikatu´rou neprekonane´ civilne´ rozhodnutia a stanoviska´ publikovane´ v Zbierkach su´dnych rozhodnuti´ a stanovi´sk vyda´vany´ch Najvysˇsˇi´mi su´dmi CˇSSR a CˇSFR, dˇalej v Bulletine Najvysˇsˇieho su´du CˇSR a vo Vy´bere rozhodnuti´ a stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviska´ a spra´vy o rozhodovani´ su´dov, ktore´ boli uverejnene´ v Zborni´koch najvysˇsˇi´ch su´dov cˇ. I., II. a IV. vydany ´ch SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Rovnako pod pojem usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du nemozˇno zahrnu´tˇ rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Cˇeskej republiky (2Cdo/56/2017, 6Cdo/79/2017, 3Cdo/165/2018, 4Cdo/7/2018). Dovolací súd poznamenáva, že pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu" sa nenapĺňa rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 6Cdo/79/2017, 8Cdo/102/2017 a 3Cdo/165/2018).

25. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

26. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.