UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. C., bývajúceho v C., N. XXXX/X, 2/ U. C., bývajúcej v C., N. XXXX/X, oboch zastúpených Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, (adresa na doručovanie: Murgašova 86/1, Poprad), proti žalovaným: 1/ N. C., bývajúcemu v C., N. XXXX/X, 2/ N. C., bývajúcej v C., L. G. 64, zastúpenej spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 40/93, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Pavol Antoš, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/122/2013, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. februára 2018 sp. zn. 13Co/76/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom z 18. apríla 2017 č. k. 20C/122/2013-138 určil, že žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spolu len „žalobcovia") sú spoluvlastníkmi bližšie určeného rodinného domu, a to každý v podiele po 1 k celku. 1.1. Vec právne posúdil podľa ust. § 37 ods. 1, § 41a ods. 2, § 588, § 589, § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"). Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy dospel k záveru, že úmyslom žalobcov bolo bezodplatne darovať predmet sporu žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu len „žalovaným") a súčasne im zabezpečiť dostatok prostriedkov na vyporiadanie sa s ďalšími dedičmi žalobcov a na kúpu motorového vozidla. Na základe uvedeného mala potom uzavretá kúpna zmluva náležitosti zmluvy darovacej, keďže kúpna cena v zmluve bola uvedená formálne a naviac, vzhľadom na veľkosť a umiestnenie stavby, ju považoval súd prvej inštancie za neprimeranú, keďže išlo o sumu 550.000,- Sk (18.256,65 €). Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že kúpna cena bola využitá výlučne žalovanými a nie žalobcami, ktorí by v prípade riadnej kúpnej zmluvy boli adresátmi a konzumentmi kúpnej ceny. Úmysel uzavrieť v skutočnosti darovaciu zmluvu mal súd preukázanýsúbežným uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena a potrebou získania hypotekárneho úveru, prostredníctvom ktorého síce žalovaní oficiálne uhradili žalobcom kúpnu cenu 550.000,- Sk, avšak následne žalovaní uvedenú sumu použili na úhradu budúcich dedičských podielov súrodencov žalovaného 1/ a na nákup motorového vozidla. Jediným dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi bolo preto získanie finančných prostriedkov prostredníctvom hypotekárneho úveru. 1.2. Dôvodnosť odstúpenia od darovacej zmluvy vzhliadol súd prvej inštancie v hrubom porušení dobrých mravov žalovanými, spočívajúcom v konfliktoch, hrozbách či neochote poskytnúť pomoc v nemoci, predovšetkým zo strany žalovanej 2/. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia mali opakovane zdravotné problémy, avšak žalovaná 2/ nebola ochotná im poskytnúť potrebnú podporu a žalovaný 1/ v rozhodnej dobe pracoval v zahraničí, teda svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zriadení vecného bremena si neplnil. Keďže žalovaní zmluvou o zriadení vecného bremena deklarovali úmysel starať sa o žalobcov a poskytovať im náležitú opateru a nekonali tak, ich konanie posúdil súd prvej inštancie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka.
2. Na odvolanie žalovanej 2/ Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 13. februára 2018 sp. zn. 13Co/76/2017 napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania. 2.1. Odvolací súd najskôr uviedol, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré však po právnej stránke vyhodnotil nesprávne. V konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 7. februára 2007 bola uzavretá medzi stranami sporu kúpna zmluva, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Keďže v danom prípade predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, bola splnená aj zákonná požiadavka jej písomnej formy (§ 588, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 2.2. Ďalej po citovaní § 34 a § 37 ods. 1 OZ uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 7. februára 2007 je simulovaným právnym úkonom, keďže vôľou strán bolo uzavrieť darovaciu zmluvu a nie kúpnu. Takýto záver je v rozpore so skutočnosťou, že žalovaní na základe tohto právneho úkonu plnili v prospech žalobcov, teda zaplatili dohodnutú kúpnu cenu vo výške 550.000,- Sk prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru. Nespornou bola skutočnosť, že finančné prostriedky poskytnuté bankou žalovaným sa dostali do dispozičnej sféry žalobcov, v dôsledku čoho je potrebné považovať daný právny úkon za dovŕšený. Ide tak o odplatný právny úkon, preto zmluva uzavretá medzi sporovými stranami bola kúpnou zmluvou. Napriek prevodu kúpnej ceny zo žalobcov späť na žalovaných (vzhľadom na ich ďalší osud) nebolo možné ani na základe tejto skutočnosti dospieť k záveru, že zmluva uzavretá dňa 7. februára 2007 bola zmluvou darovacou. Skutočným adresátom spätného prevodu finančných prostriedkov podľa dohody medzi žalobcami, žalovanými a súrodencami žalovaného 1/ boli žalovaný 1/, jeho sestra I. F. a ďalšia sestra, čo nebolo sporným. Sestry žalovaného 1/ z kúpnej ceny 550.000,- Sk dostali po 200.000,- Sk ako kompenzáciu prevádzaného majetku, teda budúce ukrátenie ich dedičských podielov. Kúpna cena nehnuteľností prevedená späť žalovaným tak nebola nimi spotrebovaná v celom rozsahu, kedy len v takomto prípade by bolo možné uvažovať o simulovanom právnom úkone, teda uzavretí darovacej zmluvy namiesto zmluvy kúpnej. 2.3. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 628 ods. 1,2, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a § 630 OZ uviedol, že bez logických súvislostí vyznel tiež záver súdu prvej inštancie, že v skutočnosti bola uzavretá darovacia zmluva. S poukazom na citované ustanovenia totiž predpokladom platne uzavretej každej zmluvy (vrátane darovacej), predmetom ktorej je prevod nehnuteľností, je jej písomná forma. V tejto súvislosti uzavrel, že inštitút vrátenia daru predpokladá platne uzavretú darovaciu zmluvu, čomu zistené skutkové okolnosti nenasvedčujú minimálne pre absenciu jej písomnej formy.
3. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, poukazujúc na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Po opísaní priebehu posudzovaného súdneho konania a v polemike so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu žalobcovia zotrvali na názore, že listinu zo 7. februára 2007 bolo potrebné posúdiť ako darovaciu zmluvu, a to vzhľadom na to, že išlo o simulovanú kúpnu zmluvu. Uviedli, že odvolacie rozhodnutie je (tiež) zmätočné a arbitrárne, keď odvolací súd v bode 15 uvádzal skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývali. Poukázali tiežna dovolacie rozhodnutie 3Cdo/302/2009 a rozhodnutie ústavného súdu III. ÚS 314/07.
4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcov odmietol. V podstatnom uviedla, že sa nemohlo jednať o simulovaný právny úkon už len z dôvodu, že uzavretie kúpnej zmluvy nebolo predstierané všetkými jeho účastníkmi, žalovaní si na zaplatenie kúpnej zmluvy zobrali hypotekárny úver, ktorý je (aj) žalovanou 2/ doteraz splácaný, kúpna cena bola primeraná (nie symbolická), ktorá bola následne rozdelená medzi deti žalobcov. Simulácii mohol nasvedčovať len taký stav, ak by si žalovaný 1/ žalobcami zaslané prostriedky ponechal na účte a použil pre vlastnú potrebu, k čomu nedošlo. Jediným dôvodom podania tejto žaloby bola skutočnosť, že sa žalovaná 2/ rozviedla so žalovaným 1/ (synom žalobcov) a v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého sa bývalý manžel s rodičmi usilujú o to, aby uvedená nehnuteľnosť bola v prospech ich syna (žalovaného 1/) vyňatá z BSM žalovaných.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP [poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo", ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky; podobne, pokiaľ sa v ďalšom texte uvádza v zátvorke „ÚS", ide o odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd")].
Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP 7. Dovolatelia namietali (aj) arbitrárnosť a zmätočnosť odvolacieho rozhodnutia. V tomto ohľade vyčítali odvolaciemu súdu, že vo svojich dôvodoch (bod 15 jeho odôvodnenia) uvádzal skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania (pozri bod 3). Najvyšší súd aj s použitím ustanovenia § 124 ods. 1 CSP ustálil, že v tomto ohľade dovolatelia namietajú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, a to aj napriek tomu, že tento dovolací dôvod explicitne v dovolaní neuvádzajú.
8. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Žalobcovia tvrdili, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom zasiahol do ich práva na spravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
10. Nesprávnym procesným postupom je len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca (ne)činnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor). V zmysle § 420 písm. f/ CSP relevantným je nesprávny procesný postup, ktorým bola strane znemožnená realizácia jej procesných oprávnení a zmarená možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Pokiaľ postupom súdu nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, nie je nímani časť rozhodnutia (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.
11. Pokiaľ dovolatelia vytýkajú odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie (bod 7), najvyšší súd pripomína, že nedostatočné zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Ústavný súd považuje tento právny názor najvyššieho súdu za ústavne udržateľný (II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 279/2018).
12. Napriek uvedenému v bode 11 najvyšší súd dodáva, že z obsahu spisu sa nepotvrdilo ani tvrdenie dovolateľov, že odvolací súd v relevantných východiskách v bode 15 svojho odôvodnenia uvádzal skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývali. Okolnosť, že kúpna cena v sume 550.000,- Sk sa dostala do dispozičnej sféry žalobcov, vyplývala priamo z obsahu podanej žaloby (pozri č. l. 2 druhý odsek in fine spisu), resp. žalobcu 1/ (č. l. 32, 33 spisu). Rovnako tak dokazovaním v priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že kúpna cena prevedená späť na žalovaných nebola nimi spotrebovaná v celom rozsahu (po 200.000,- Sk zo sumy 550.000,- Sk dostali sestry žalovaného 1/, ako budúce ukrátenie ich dedičských podielov, pozn.).
13. Pokiaľ námietky žalobcov po obsahovej stránke smerovali tiež k samotným právnym záverom odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (R 24/2017, 1Cdo/71/2018, 2Cdo/49/2018, 3Cdo/37/2018, 4Cdo/1/2018, 5Cdo/191/2018, 7Cdo/79/2018, 8Cdo/76/2018). Tieto právne závery nepovažuje ústavný súd za ústavnoprávne neakceptovateľné (I. ÚS 61/2019).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP 14. Podľa názoru žalobcov je ich dovolanie prípustné aj podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/), alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).
15. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
16. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
17. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
18. Žalobcovia (kvalifikovane zastúpený advokátom, pozn.) podali dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP. V polemike so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu zotrvali na názore, že listinu zo 7. februára 2007 bolo potrebné posúdiť ako darovaciu zmluvu, a to vzhľadom na to, že išlo o simulovanú kúpnu zmluvu (bod 3).
19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho s údu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.
20. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.
21. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalobcovia podali dovolanie (aj) podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP. K možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a (zároveň) písm. b/ a (zároveň) písm. c/ CSP v zásade platí, že uplatnenie všetkých troch dovolacích dôvodov naraz (t. j. dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP) sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje. Odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, resp. ktorá bola rozhodovaná rozdielne.
22. V prejednávanej veci sa odvolací súd zaoberal posúdením právnej otázky, či zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 7. februára 2007, bola kúpnou alebo darovacou zmluvou. Žalobcovia a v podstate aj žalovaný 1/ tvrdili, že predmetná zmluva bola síce uzavretá ako kúpna zmluva, ale v skutočnosti išlo o simulovaný právny úkon, keďže vôľou strán bolo uzavrieť darovaciu zmluvu a nie kúpnu. Žalovaná 2/ tvrdila, že nešlo o simulovaný právny úkon, považovala uzavretú zmluvu za kúpnu, pričom doteraz uhrádza hypotekárny úver poskytnutý bankou na krytie kúpnej ceny. Na základe relevantných skutkových zistení dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci išlo o kúpnu zmluvu (pozri bod 15 jeho odôvodnenia). Zároveň konštatoval, že o darovaciu zmluvu nemohlo ísť už len pre absenciu jej písomnej formy (bod 22 jeho odôvodnenia). Z toho dôvodu odvolací súd žalobu zamietol.
23. V kontexte vyššie uvedeného i keď žalobcovia dovolanie formálne odôvodňujú nesprávnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, právnu otázku zásadného významu - ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie
- nijako neformulujú. Jadro dovolacej argumentácie žalobcov je (iba) ich nesúhlas s právnymi závermi odvolacieho súdu resp. spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia naďalej tvrdiac, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že v prípade uzavretej kúpnej zmluvy zo 7. februára 2007 sa jednalo o simulovaný právny úkon, v dôsledku čoho písomnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu darovaciu. Z obsahu ich dovolania možno preto vyvodiť, že v skutočnosti nesúhlasia s logickými úvahami a skutkovými závermi odvolacieho súdu a s vyhodnotením zistených skutkových okolností. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovia v tomto prípade namietajú nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom; touto nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolatelia vyvodzujú z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri aj bod 19 in fine).
24. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
25. Najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. c/ CSP (v časti, v ktorej namietali existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP.
26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.