Najvyšší súd
7 Cdo 102/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. M., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. V. K., advokátom v M., proti žalovanej G., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X.,
za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej 1/ O., a.s., so sídlom v B.,
IČO: X., 2/ K. K., bývajúceho v B., 3/ Mgr. A. F., bývajúcej v T.X.M., o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6 C 26/2008, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2011 sp. zn. 7 Co 281/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 19. januára
2011 sp. zn. 7 Co 281/2010 v jeho zmeňujúcej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec
v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin (v poradí druhým) rozsudkom z 12. mája 2010 č.k. 6 C 26/2008-
185 vyhovel žalobe podanej žalobkyňou na súd dňa 11. februára 2008 a určil, že právny úkon
- zmluva o prevode vlastníctva bytu z 26.9.2007 uzavretá medzi žalobkyňou (E. M.) ako
predávajúcou a žalovanou (G., s.r.o.) ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v M., katastrálne územie M., evidovaných na liste
vlastníctva č. X., a to bytu č. X. na prízemí obytného domu v Martine na ulici T., vchod č. X.,
súpisné č. X., postavenom na pozemku parcelné č. X. a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné č. X. a pozemku parcela č. X. vo výmere X.
m2 – zastavané plochy a nádvoria v podiele X., je neplatný. Vychádzal z toho, že žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože
požadovanému určeniu vyhovujúci rozsudok je záväzný (podľa § 159 ods. 2 O.s.p.) pre
všetkých účastníkov konania (kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, ako aj následné prevody medzi žalovanou
a vedľajším účastníkom 2/, vedľajšími účastníkmi 2/ a 3/ boli uzavreté pred účinnosťou
novely zákonov č. 162/1995 Z.z. a č. 99/1963 Zb. v platnom znení od 15.10.2008, a preto
podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona a § 159a O.s.p. je v čase rozhodovania súdu možné
vyznačiť príslušnou správou katastra právny stav po vyhlásení neplatnosti právneho úkonu).
Kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou uzavretú
26. septembra 2007 k predmetným nehnuteľnostiam, považoval súd za neplatný právny úkon
v zmysle § 39 v spojení s § 41a ods. 2 a § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa
ktorého bol žalobkyňou urobený v omyle, vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá pre uskutočnenie
úkonu bola rozhodujúca a žalovaná, ktorej tento právny úkon bol určený, omyl vyvolala
a vedela o ňom. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa mala vôľu
uzavrieť so žalovanou zmluvu o pôžičke (to potvrdil vo výpovedi aj zástupca žalovanej),
ktorá by bola zabezpečená jej bytom. Zástupca žalovanej ďalej tvrdil, že žalovaná požičala
žalobkyni 300 000 Sk, ktoré mala podľa zmluvy žalobkyňa vrátiť do jedného mesiaca.
Zabezpečením pôžičky bola kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti, kde po dodržaní
lehoty vrátenia pôžičky mala mať žalobkyňa právo spätného prevodu nehnuteľností. Súd však
zo zmluvy z 26. septembra 2007 zistil, že ide o klasickú kúpnu zmluvu, ktorá nie je
zabezpečovacím prostriedkom požičaných finančných prostriedkov. Právny poriadok zároveň
nepozná zabezpečovací inštitút kúpnej zmluvy. Spornou skutočnosťou bola aj výška
požičaných peňazí reálne odovzdaných žalobkyni. Do podania návrhu na začatie konania
došlo k ďalším prevodom nehnuteľností, a to medzi žalovanou a vedľajším účastníkom 2/
a posledný s povoleným vkladom dňa 4. júla 2008 z vedľajšieho účastníka 2/ na vedľajšiu
účastníčku 3/. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným
rozhodnutím podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Na odvolanie žalovaného a vedľajšej účastníčky 3/ Krajský súd v Žiline (v poradí
druhým) rozsudkom z 19. januára 2011 sp. zn. 7 Co 281/2010 odmietol odvolanie žalovanej
podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., nakoľko nespĺňalo náležitosti odvolania uvedené v § 42
ods. 3 O.s.p. (nebolo ani po výzve súdu podpísané účastníkom konania) a rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). U žalobkyne konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. V odôvodnení uviedol, že zákonom
č. 495/2009 Z.z. (účinným od 1.1.2010) došlo k novele ustanovenia § 159a O.s.p., ktoré
na rozdiel od doterajšej úpravy upravilo záväznosť rozsudku pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti. Do § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona bol na základe novely vykonanej zákonom č. 103/2010 Z.z. ( účinnej
od 1.5.2010) včlenený odkaz 10eb (§ 44a a § 159a O.s.p.). Z citácie ustanovenia § 159a O.s.p.
v platnom znení od 15.10.2008 do 31.12.2009, ako aj v znení od 1.1.2010 vyplýva, že výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný (pre osoby alebo
pre účastníkov zmluvy) zhodne k nadobudnutiu nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri
nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Z výsledkov vykonaného
dokazovania súdom prvého stupňa však vyplýva, že ani v prípade posledného prevodu
predmetných nehnuteľností (dňa 5.5.2008) nebola na liste vlastníctva č. X. katastrálneho
územia Martin vykonaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Z uvedeného má za to,
že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o neplatnosti (v poradí prvého) právneho
úkonu – kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26. septembra 2009,
nemôže byť podľa § 159a O.s.p. a ani podľa § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre ďalších
nadobúdateľov predmetných nehnuteľností (vedľajších účastníkov 2/ a 3/), keďže predmetom
konania nebolo posudzovanie neplatnosti následne vykonaných prevodov vlastníckeho práva
a zároveň vedľajšie účastníctvo neposkytuje plnú ochranu práv a oprávnených záujmov
dotknutých osôb, ktoré môžu v občianskom súdnom konaní uplatňovať len účastníci konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (v zmeňujúcej časti) dovolanie.
Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu
prvého stupňa. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou konania
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nakoľko vedľajší účastník nebol oprávnený podať odvolanie.
Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poukázala na rozdielnosť právneho názoru na ustanovenie § 80
písm. c/ O.s.p., keď odvolací súd (v poradí prvým) rozsudkom zrušil (v poradí prvé)
rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s vysloveným právnym
názorom, že žalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem, pričom odvolací súd (v poradí
druhým) rozsudkom z 19. januára 2011 sp. zn. 7 Co 281/2011 zmenil (v poradí druhý)
rozsudok súdu prvého stupňa z 12. mája 2010 č.k. 6 C 26/2008-185, tak že návrh pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol. Preto žalobkyni
nie zrejmá náhla zmena právneho názoru súdu. Okrem iného poukázala na trestné konanie
vedené na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 1 To 88/2010, kde konateľ v spoločnosti žalovanej
bol obžalovaný v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému
bytu z trestného činu podvodu.
Vedľajší účastník 1/ a Advokátska kancelária Mgr. P. P. žiadali dovolanie v písomnom
vyjadrení zamietnuť. Žalovaná, vedľajší účastník 2/ ani vedľajšia účastníčka 3/ sa k dovolaniu
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie
je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho
súdu skúmať, či dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal
sa dovolací súd otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu
tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 žalobkyňa v dovolaní nenamietala. Dovolací súd však
zistil, že postupom odvolacieho súdu jej bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť
taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo
dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania, nakoľko
tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než
súd prvého stupňa, v skutočnosti žalobkyni odňal právo namietať správnosť jeho právneho
názoru na inštančne vyššom súde; takýmto postupom žalobkyni odňal možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd totiž zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
z iného právneho dôvodu (pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
právneho úkonu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. s odkazom na zmenu stanovenia § 159a O.s.p.
a § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona v čase účinnosti rozhodnutia), než ktorým odôvodnil
vyhovujúci rozsudok prvostupňový súd (konštatoval naliehavosť právneho záujmu žalobkyne
na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a možnosť zápisu do príslušného katastra
nehnuteľností o prevode predmetných nehnuteľností a záväznosť pre všetkých účastníkov
konania, t.j. aj vedľajších účastníkov s odkazom na § 159a O.s.p. a § 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona účinných po 15.10.2008), a to bez toho, aby umožnil žalobkyni vyjadriť sa k možnosti
takéhoto iného právneho posúdenia veci. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého
stupňa založil svoj rozsudok na odlišnom právnom závere, keď konštatoval procesnú
neprípustnosť žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na priebeh a výsledky
konania na súde prvého stupňa ako i obsah odvolania žalovanej a vedľajšej účastníčky 3/, bolo legitímne očakávanie žalobkyne, že v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky,
ktoré viedli k vyhoveniu žaloby súdom prvého stupňa (teda iba vecná stránka platnosti,
či neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o nájme bytu, nie však procesná prípustnosť žaloby
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.). Vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/
O.s.p. totiž prioritne pri správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri
hodnotení vecnej stránky prípadu. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil
na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, bolo žalobkyni odňaté právo namietať
správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil
svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne
neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech žalobkyne; žalobkyňa v odvolacom konaní
nemala dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa ohľadne procesnej prípustnosti jej žaloby na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, tak ako ju vyhodnotil odvolací súd. Žalobkyňa sa v dôsledku toho k samotným
(iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemala možnosť vyjadriť a predložiť prípadne
aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili
významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým,
že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobkyni realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel možnosť prieskumu správnosti tých zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého
stupňa považované za právne významné. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu zmenu
rozsudku súdu prvého stupňa považoval na rozdiel od súdu prvého stupňa, že žalobkyňa
nemôže mať vo veci naliehavý právny záujem, nakoľko podľa novely katastrálneho zákona
č. 103/2010 účinnej od 1.5.2010 a novely Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona
č. 495/2009 Z.z. účinnej od 1.1.2010, rozsudok súdu prvého stupňa, predmetom ktorého
je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa prvého prevodu nehnuteľností, nemôže byť
záväzný za podmienok uvedených v § 159a O.s.p. a § 34 ods. 2 katastrálneho zákona,
nakoľko podľa § 159 ods. 2 O.s.p. môže byť záväzný len pre žalobkyňu a žalovanú, nie pre
vedľajších účastníkov konania.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd svojím
postupom zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a odňal žalobkyni
možnosť konať pred súdom.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu
v zmeňujúcej zamietajúcej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. l O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková