Najvyšší súd
7 Cdo 100/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J., bývajúceho v P., 2/ V., bývajúcej v P., zastúpených JUDr. Š., advokátom v P., 3/ Ing. Ľ.,
bývajúceho v P., 4/ JUDr. I., bývajúceho v B., 5/ D., bývajúceho v S., 6/ H., bývajúcej v P.,
zastúpenej JUDr. Š., advokátom v P., proti odporcom 1/ A., bývajúcemu v P., 2/ M.,
bývajúcemu v P., 3/ Ing. P., bývajúcemu v P., 4/ E., bývajúcej v P., 5/ J., bývajúcemu v P., 6/
M., bývajúcemu v P., 7/ J., bývajúcemu v P., 8/ A., bývajúcej v P., 9/ Ing. J., bývajúcemu
v P., 10/ M., bývajúcemu v P., 11/ M., bývajúcemu v P., 12/ H., bývajúcej v P., 13/ Ing. Š.,
bývajúcemu v D., 14/ Ing. E., bývajúcemu v P., 15/ M., bývajúcej v P., 16/ Ing. I., bývajúcej
v P., 17/ V., bývajúcemu v P., 18/ A., bývajúcemu v P., 19/ I., bývajúcej v P., 20/ L.,
bývajúcemu v P., 21/ M., bývajúcej v P., 22/ E., bývajúcemu v P., 23/ P., bývajúcemu v P.,
24/ A., bývajúcemu v P., 25/ J., bývajúcej v P., 26/ D., bývajúcemu v P., 27/ M., bývajúcej
v P., 28/ K., bývajúcej v P., 29/ H., bývajúcej v P., 30/ M., bývajúcej v P., 31/ M., bývajúcej
v P., 32/ C., bývajúcej v P., 33/ Ing. E., bývajúcej v P., 34/ N., bývajúcej v P., 35/ K.,
bývajúcej v D., 36/ A., bývajúcej v P., 37/ E., bývajúcej v P., 38/ A., bývajúcej v P., 39/ X.,
bývajúcej P., 40/ M., bývajúcej v P., 41/ A., bývajúcej v P., 42/ Z., bývajúcej v P., 43/ P.,
bývajúcemu v P., 44/ D., bývajúcemu v P., 45/ J., bývajúcemu v P., 46/ M., bývajúcej v P.,
47/ I., bývajúcemu v P., 48/ M., bývajúcej v P., o určenie neplatnosti uznesenia č. 3
vlastníkov bytov, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 65/2008, o dovolaní
odporcov 26/, 27/, zastúpených JUDr. V., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave z 25. januára 2011 sp. zn. 24 Co 279/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Piešťany uznesením z 11. februára 2010 č.k. 7 C 65/2008-308 v spojení
s uznesením z 15. júna 2010 č.k. 7 C 65/2008-530 zastavil konanie proti odporcom 6/ a 22/
(§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.) a súčasne pripustil vstup ďalších účastníkov na strane odporcov
vo výroku označených, vrátane odporcov D. (26/) a M. (27/). Takto rozhodol podľa § 92 ods.
1 O.s.p., lebo mal za to, že navrhovatelia sa oprávnene domáhajú, aby boli účastníkmi na
strane odporcov i osoby uvádzané v petite tohto uznesenia.
Krajský súd v Trnave odvolanie odporcov D. (26/) a M. (27/) uznesením z 25. januára
2011 sp. zn. 24 Co 279/2010 odmietol, ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nebol
oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V odôvodnení poukázal na znenie ustanovenia § 92
ods. 1 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ je ten účastník konania, od ktorého je závislé, kto bude
účastníkom na strane odporcu a to buď označením týchto účastníkov priamo v návrhu alebo
dodatočne návrhom na pripustenie účastníka na strane odporcu. V danom prípade bol
navrhovateľom podaný návrh na pripustenie účastníkov na strane odporcu, kedy nie je
potrebný súhlas osoby, ktorá sa má stať účastníkom konania. O takomto návrhu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 201, 202 O.s.p.). Vo všeobecnosti ale
platí, že podať odvolanie prináleží iba tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu
spôsobená určitá ujma. V prípade napadnutého uznesenia odvolanie by mohol podať
navrhovateľ, ktorý takýto návrh nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil.
Pôvodný odporca, ani ten, koho pristúpenie na strane odporcu bolo pripustené, však právo
podať odvolanie nemajú. V tomto smere odvolací súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 92/97 z 26. mája 1998 a sp. zn. 3 Obo 91/99.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 26/, 27/ (č.l. 584, 585
spisu). Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v časti, v ktorej
sú účastníkmi konania, zrušil a opätovne určil, že odporkyňou 22/ je naďalej J.. Uviedli, že
vôbec im nie je známe, o akú kauzu sa v danej veci jedná a nechcú naďalej vystupovať ako
účastníci konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie odporcov 26/, 27/ nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním odporcov 26/, 27/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon
dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prípustnosť dovolania odporcov 26/, 27/ z nich vyvodiť nemožno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania odporcov 26/, 27/ smerujúceho proti uzneseniu podľa
§ 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 O.s.p. odporcovia
26/, 27/ nenamietali.
Vychádzajúc z uvedenej povinnosti dovolacieho súdu a vzhľadom na to, že podľa
ustálenej judikatúry, ak súd odmietnutie odvolanie účastníka konania podľa § 218
ods. 1 O.s.p., hoci pre takýto záver neboli dané dôvody, odníma mu tým možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a bráni mu v realizácii procesného práva domáhať
sa ochrany práva, Najvyšší súd skúmal, či v danej veci nejde o takýto prípad.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. môže súd na návrh účastníka pripustiť,
aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť,
je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa (bez návrhu takéto pristúpenie ďalšej
osoby nie je možné). Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva,
že pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu môže navrhnúť len navrhovateľ. Odporca
túto možnosť nemá. Návrhu, aby do konania pristúpil ďalší účastník na strane navrhovateľa,
môže súd vyhovieť len vtedy, ak s týmto táto osoba vysloví súhlas, pretože nikto sa nemôže
proti svojej vôli stať navrhovateľom. Súhlas toho, kto má vystupovať na strane odporcu
sa nevyžaduje, keďže odporca nemôže určovať okruh účastníkov konania. Povinnosťou súdu
je rozhodnúť o takomto návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.
Navrhovatelia navrhli pripustiť, aby do konania pristúpili ďalší účastníci konania
na strane odporcov, vrátane odporcov 26/ a 27/. Súd prvého stupňa preto o takomto návrhu
navrhovateľov rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 92 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto
jeho rozhodnutiu podali odporcovia 26/ a 27/ odvolanie, ktoré odvolací súd napadnutým
uznesením odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Otázkou práva na odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení pristúpenia ďalšieho
účastníka do konania na strane odporcu sa zaoberá rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. mája 1998 sp. zn. 3 Cdo 92/1997, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 28/2000 tak, že proti
uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu
je odvolanie zásadne prípustné, pretože to zákon nevylučuje. K podaniu odvolania
je subjektívne legitimovaný účastník, ale nie každý účastník môže podať odvolanie.
Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne
vzdal (§ 207 ods. 2 O.s.p.) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,
i menej významná ujma na jeho právach. Môže ho podať navrhovateľ, ktorý takýto návrh
(na pristúpenie) nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil, pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Ani pôvodný odporca, ani ten, koho pristúpenie na strane
odporcu bolo pripustené, právo podať odvolanie nemajú, lebo pôvodného odporcu
sa rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka na jeho strane netýka a žiadnemu z týchto
účastníkov nebola výrokom spôsobená ujma na jeho právach. Od týchto záverov, z ktorých
vychádzal aj odvolací súd, ako z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že nemal dôvod
sa ani v predmetnej veci dovolací súd odchýliť (obdobne pozri uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. júla 2008 sp. zn. 1 Cdo 77/2008 a zo 14. februára 2013 sp. zn.
6 Cdo 108/2012).
Keďže odporcovia 26/ a 27/ nemali právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu,
odvolací súd tým, že odmietol ich odvolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. neodňal
im možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie odporcov 26/, 27/ podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová