Najvyšší súd  

7 Cdo 100/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. C., bývajúcej v B., proti žalovanej S., k.s., so sídlom v B., správkyni konkurznej podstaty úpadcu G. spol. s r.o. „v konkurze“, so sídlom v L., IČO: X., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17 C 212/2009, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. januára 2011 sp. zn. 14 Co 237/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 15. júna 2010 č.k. 17 C 212/2009-51 určil, že odstúpenie žalovanej zo 7. decembra 2009 od zmluvy o prevode nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch z 11. septembra 2003 je právne neúčinné; žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 99,50 €. Vychádzal z toho, že pokiaľ žalovaná odstúpila od uvedenej zmluvy listom zo 7. decembra 2009 – uplatnila tak právo po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, začiatok jej plynutia dňom 12. októbra 2003 bol spojený s povinnosťou žalobkyne zaplatiť kúpnu cenu zo zmluvy (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prihliadajúc na účinne uplatnenú námietku premlčania práva odstúpiť od zmluvy žalobkyňou súd žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.  

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. januára 2011 sp. zn. 14 Co 237/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia – najmä v otázke začatia plynutia premlčacej doby spochybnenej v odvolaní – uviedol, že správca konkurznej podstaty úpadcu (žalovaná) využil právo odstúpiť od zmluvy v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii listom zo 7. decembra 2009; to však neznamená, že by   od tohto okamihu išlo o nové plynutie premlčacej doby, bez prihliadnutia na inak správny záver súdu prvého stupňa o začiatku plynutia premlčacej doby počnúc dňom 12. októbra 2003. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.  

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že tento spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke začatia plynutia premlčacej doby. Uplatnenie subjektívneho práva odstúpiť od zmluvy prislúcha správcovi konkurznej podstaty úpadcu odo dňa vyhlásenia konkurzu (§ 45 ods. 1 zákona   č. 7/2007 Z.z.). Odstúpenie od zmluvy zo 7. decembra 2009 žalovaným nie je v takom prípade výkonom premlčaného práva. Právo správcu konkurznej podstaty odstúpiť   od zmluvy vzniká aj vtedy, ak by to zmluva neumožňovala, alebo by v nej bolo odstúpenie upravené inak ako v zákone.

Žalobkyňa nevyužila právo vyjadriť sa k dovolaniu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), spĺňajúca podmienku povinného zastúpenia (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa   § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.   je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

Dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním je napadnutý potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalovanej preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie žalovanej by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,   b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,   c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci   sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal   sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania   sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd (bez zreteľa na to,   čo bolo uplatnené v dovolaní) skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vadám konania, na ktoré dopadá ustanovenie § 237 O.s.p.

Žalovaná vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nenamietala a žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalovaná v dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, na ktorom spočívajú rozhodnutia súdov nižších stupňov (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo   ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované   za relevantný dovolací dôvod, ktorým však možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), čo však nie je tento prípad; zároveň   je zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn.   1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). I keby dovolacie námietky o založení rozhodnutí na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke o (ne)premlčaní práva úpadcu odstúpiť od zmluvy v závislosti od stanovenia správneho začatia jej plynutia boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľkou uplatnené výhrady by mohli mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.  

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, a to ani z hľadísk, na ktoré v dovolaní poukazovala žalovaná.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto konania, lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.,   § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.     predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková