ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: Novosedlík, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Chotárna č. 41, IČO: 34 104 402; právne zast.: JUDr. Petrom Timkom, advokátom a konateľom ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so sídlom v Mani, Pri parku č. 8, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. mája 2016, č.: OPS/BEZ/2016/3445, O-238/2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2017, č. k. 23Sa/22/2016-52, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2017, č. k. 23Sa/22/2016-52, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. apríla 2017, č. k. 23Sa/22/2016-52, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. mája 2016, č.: OPS/BEZ/2016/3445, O-238/2016, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Nitra z 23. februára 2016, č. k.: 547/15/práv., IPNR_OPS/ROZ/2015/855.
2. Týmto rozhodnutím Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z. “) pokutu vo výške 3.000,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), a to tým, že od 10. marca 2015 od 7:00 hod. do 31. marca 2015 do 15:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - N.. Y. W.,narodený X. T. XXXX, bytom v B. P. B. Z. č. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo 6. marca 2015 s nástupom do práce dňa 10. marca 2015, t. j. mal s ňou byť založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu.
3. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotno-právnymi zásadami plynúcimi zo zákona č. 125/2006 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z. a Správneho poriadku, na ktorý zákon č. 125/2006 Z. z. odkazuje v ustanovení § 21 ods. 3. Mal preukázané, že žalobca prihlásil zamestnanca N.. Y. W. až dňa 31. marca 2015 aj napriek tomu, že na základe pracovnej zmluvy zo 6. marca 2015 nastúpil do zamestnania dňa 10. marca 2015 a vykonával prácu 20 dní bez toho, aby si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení). Prihlasovaciu povinnosť je však zamestnávateľ povinný splniť pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu zamestnanca, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Záver oboch správnych orgánov je preto v súlade i s hmotno-právnymi ustanoveniami vyššie menovaných zákonov. Tiež nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli namietané. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 4. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
6. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
7. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 12. septembra 2017 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný.
IV.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť, nakoľko v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd.
9. Podľa § 19 ods. 1 SS, správnymi súdmi sú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.
10. Podľa § 19 ods. 2 SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.
11. Podľa § 23 ods. 1 SSP na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
12. Podľa § 23 ods. 2 SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o a/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, b/ správnych žalobách v sociálnych veciach, c/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) (napríklad § 37 zákona č. 462/2007 Z. z., § 14 a 15 zákona č. 307/2014 Z. z.);
14. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur;
15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., a to za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z.. V danom prípade sa však nejednalo o priestupok, ale o správny delikt spáchaný právnickou osobou na úseku nelegálneho zamestnávania. Za tohto stavu teda predpoklad na uplatnenie výnimky plynúcej z vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 2 SSP nebol daný. Krajský súd mal predmetnú vec prejednať v trojčlennom senáte zloženom z predsedu a dvoch sudcov.
16. Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, že prejednanie a rozhodnutie veci pred krajským súdom neprebehlo v zákonnom zložení - rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd. Toto procesné pochybenie zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia vydaného nesprávne obsadeným súdom, dajúc do pozornosti, že o nesprávne obsadenie súdu sa jedná aj vtedy, keď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne sudca (tzv. kvantitatívne hľadisko). V správnom súdnictve je sudca príslušný len na konania, ktoré sú výslovne upravené v Správnom súdnom poriadku, a to buď už vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 2 SSP, alebo v § 24 SSP.
17. Prejednávanie a rozhodovanie veci súdom v zákonnom zložení tvorí jeden zo základných prvkov práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru). Zákonným súdom je ten súd, ktorý je obsadený v súlade so zákonom a za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce súdu.
18. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu dospel k záveru, že konanie je postihnuté takou vadou, ktorá má za následok porušenie práva garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd ako i článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
19. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu z úradnej povinnosti postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi kasačnej sťažnosti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom konaní vo veci rozhodne krajský súd v senátnom zložení.
20. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.