ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: Jozef Krupa - Anna Krupová KRUP, s miestom podnikania Podbiel 404, IČO: 35 015 624, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Kuboš, Bernolákova 18, Trstená, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2015/035366-5/CHO z 21. decembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/48/2016-85 z 25. januára 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/48/2016-85 z 25. januára 2017 zamieta.
Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 21S/48/2016-85 z 25.01.2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2015/035366-5/CHO z 21.12.2015. Správny súd účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V napadnutom rozsudku správny súd uviedol, že žalobca sa žalobou z 22.02.2016, doručenou na správny súd dňa 29.02.2016 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4- 2015/035366-5/CHO z 21.12.2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-PLO-2015/010948 z 07.08.2015. Žalovaný zmenil výrokovú časť tak, že: I. Podľa § 64 písm. a/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) ukladá fyzickej osobe - podnikateľovi Jozef Krupa - Anna Krupová KRUP, 027 42 Podbiel 404 pokutu 3.500,- Eur za to, že lesný pozemok - parcela registra L. v k. ú. S. v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa U. zriadených na lesnom hospodárskom celku Trstená, lesnom celku Urbár Podbiel o celkovej výmere cca X XXX mX využíva na iné účely, ako na plnenie funkcie lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo obmedzení využívania a to tým, že na uvedenomlesnom pozemku uskladňuje ťažobný odpad pochádzajúci z banskej činnosti, ktorú vykonáva na susednej parcele registra L. v lome Za Pálenicou, čím došlo k porušeniu § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
.3. Správny súd poukázal na to, že žalobca v žalobe namietal, že na lesnom pozemku parcela U. v k. ú. S. neuskladňoval žiadny ťažbový odpad, ale vo východnej časti od lomu dočasne uložil iba humusovú vrchnú časť pôdy z dočasne vyňatého pozemku parcela č. E., k. ú. S. v jeho severozápadnej a západnej časti od lomu, v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa U., a tento stav rekultivoval podľa postupu vyplývajúceho z rekultivačného plánu č. XX/XXX vyhotoveného v júni 2014 Národným lesníckym centrom. Teda navezenie humusovej pôdy v hĺbke 15 cm na lesný pozemok parcela č. E. v severozápadnej a západnej časti od lomu odpad neuložil. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza plán technickej rekultivácie lesných pozemkov (PTRLP), plán biologickej rekultivácie lesných pozemkov (PBRLP) a Časový harmonogram rekultivácie lesných pozemkov č. XX/XXX na akciu: Pokračovanie banskej činnosti v lome Za Pálenicou v k. ú. S. v okrese Tvrdošín, parcela registra „C“ E. pre dočasné vyňatie lesných pozemkov na dobu 6 rokov. Správny súd poukázal na to, že rekultivačný plán, na ktorý sa žalobca odvoláva je vypracovaný za účelom technickej a biologickej rekultivácie lesného pozemku č. XXXX/X v k. ú. S., preto sa nemôže na základe tohto rekultivačného plánu rekultivovať iný lesný pozemok parcela registra KNC č. XXXX/X v k. ú. S.. Správny súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 4. Žalobca v žalobe ďalej namietal tým, že rekultivoval lesný pozemok parcela E. v k. ú. S. a nevyužíval tento pozemok na iné účely, ako na plnenie funkcie lesov, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Na lesnom pozemku, na ktorom má stať lesný porast je uskladňovaný materiál z ťažby nevyhradeného nerastu vápenca a pieskovca. Takto využívaný lesný pozemok neplní funkcie lesa, na ktoré je predovšetkým určený. Podľa § 2 písm. e/ zákona o lesoch funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania. Lesný pozemok bez lesného porastu, na ktorom je uskladňovaný materiál pochádzajúci z banskej činnosti, resp. ktorý je na tento pozemok zavážaný, v žiadnom prípade neplní funkcie lesa.
5. K námietke žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj správny orgán prvého stupňa dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v týchto rozhodnutiach uvádzajú, že žalobca priznáva zodpovednosť za neoprávnené využívanie lesných pozemkov vo východnej časti, správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je založené na skutočnosti, že žalobca priznal zodpovednosť, ale pokladom pre rozhodnutie správnych orgánov nebola priznaná, resp. nepriznaná zodpovednosť, ale dostatočne zistený skutkový stav a následne správna právna kvalifikácia. Vzhľadom na uvedené, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
6. Ďalšia námietka žalobcu smerovala k výške uloženej pokuty 3.500,- Eur z dôvodu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akého výpočtu, kritérií, úvahy žalovaný určil túto pokutu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pôvodnú výšku pokuty zvýšil na 3.500,- Eur, upravil rozsah neoprávneného záberu na cca X XXX mX, upravil rozsah neoprávneného záberu na cca X XXX mX a prípadnú rekultiváciu neoprávnene zabratého lesného pozemku zaviazal vykonať na základe rekultivačného plánu vypracovaného v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií a vypracovaný rekultivačný plán predloží na Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor pred vykonaním samotnej rekultivácie na schválenie. Prvostupňový správny orgán zdôvodnil výšku určenej pokuty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil, ale vzhľadom na preukázané skutočnosti vyhodnotil výšku uloženej pokuty a považoval ju za neprimeranú spáchanému správnemu deliktu, a preto ju zvýšil. Predovšetkým je potrebné poukázať na závažnosť spáchania správneho deliktu, t. j. zničenie lesného ekosystému s jeho lesným porastom a pôvodnými faktormi vzdušného prostredia, rastlinnými a živočíšnymi druhmi a pôdou s jej hydrologickým a vzdušným režimom. Na pôvodné lesné prostredie je uskladňovaný odpad z ťažobnej činnosti, pôvodný lesný pozemok neplní funkcie lesa a tieto funkcie ani niekoľko rokov plniť plnohodnotne nebude. Tiež je zarážajúca aj svojvoľnosť konania žalobcu v neoprávnenom užívaní lesných pozemkov. Neoprávnenéhoužívania lesných pozemkov sa dopúšťal opakovane a zarážajúci je spôsob, akým sa snažil neoprávnene užívať lesné pozemky a to bez rekultivačného plánu vypracovaného v súlade s príslušnými predpismi a zohľadňujúcom už vypracovaný a schválený rekultivačný plán na dočasné vyňaté lesné pozemky, ktoré budú po skončení ťažby v lome Za Pálenicou v súlade s ním rekultivované. Správny súd skonštatoval, že žalovaný dostatočne odôvodnil výšku pokuty, a preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
7. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa 23.07.2014, pretože v tento deň správny orgán prvého stupňa vykonal miestnu ohliadku lomu Za Pálenicou. V danej veci preto došlo k zániku jednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa § 64 zákona o lesoch dňa 23.07.2015. K tejto námietke súd uvádza, že podnet obhospodarovateľa lesa Spolumajiteľstva bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo bol doručený na prvostupňový správny orgán dňa 11.05.2015 a štátny dozor bol vykonaný dňa 30.06.2015, zameraný okrem iného aj na kontrolu stavu porastov v k. ú. S., na lesnom pozemku G., v časti CKN č. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lomu a neboli dočasne vyňaté pre účely ťažby kameňa v lome Za Pálenicou. Na základe zisteného skutkového stavu veci prvostupňový správny orgán vo veci začal konanie vo veci samej oznámením o začatí správneho konania č. OU-NO-PLO-2015- 010948 zo dňa 20.07.2015, doručeným žalobcovi dňa 24.07.2015. Podkladom pre konanie prvostupňového správneho orgánu v predmetnej veci nebola vykonaná obhliadka zo dňa 23.07.2014 z dôvodu, že táto sa týkala iného konania, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. OU-NO-PLO- 2014/005885 zo dňa 18.08.2014. Súd zdôrazňuje, že podkladom pre konanie správneho orgánu bol podnet obhospodarovateľov lesa zo dňa 11.05.2015. Rozhodnutie bolo vydané dňa 27.08.2015, právoplatnosť nastala dňa 30.12.2015, teda správne konanie bolo právoplatne ukončené v lehote jedného roka odo dňa, kedy sa správny orgán o porušení zákona dozvedel. Súd preto aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
8. K námietke žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol celkovú výmeru 3 520 m2 a prvostupňový správny orgán zistil výmeru vo výške 3 631 m2, správny súd uviedol, že žalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil skutkový stav a celkový rozsah žalovaný stanovil dvoma spôsobmi: na základe bodov zameraných prístrojom GPS a v aplikácií Topol - zistený rozsah celkového záberu 3 520 m2 a prostredníctvom lesníckeho geografického systému - zistený rozsah celkového záberu 3 522 m2. Pri výpočte prostredníctvom lesníckeho geografického informačného systému sú využívané podklady poskytované príslušnou správou katastra (vrstvy registra CKN a EKN v digitálnej forme). V tomto systéme boli vložené hranice vyňatia stanovené vyššie uvedenou kombináciou v teréne a výpočet plochy bol vykonaný automaticky systémom. Pri určovaní výšky sankcie nerozhoduje len táto skutočnosť, postačuje stanovený rámec z dôvodu, že sankcia sa neukladá iba na zistenú plochu neoprávneného záberu. Predovšetkým je potrebné poukázať na závažnosť spáchaného správneho deliktu, t. j. zničenie lesného ekosystému s jeho lesným porastom a pôvodnými faktormi vzdušného prostredia, rastlinnými a živočíšnymi druhmi a pôdou s jej hydrologickým a vzdušným režimom. Na pôvodné lesné prostredie bol uskladňovaný odpad z ťažbovej činnosti, pôvodný lesný pozemok preto neplní funkcie lesa a tieto funkcie ani niekoľko rokov plniť plnohodnotne plniť nebude. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, akým spôsobom sa žalobca snažil zalesniť neoprávnene užívané lesné pozemky, a to bez rekultivačného plánu, vypracovaného v súlade s príslušnými predpismi a zohľadňujúcom už vypracovaný a schválený rekultivačný plán na dočasne vyňaté lesné pozemky, ktoré budú po skončení ťažby v lome Za Pálenicou v súlade s ním rekultivované.
9. K námietke žalobcu, že skutok týkajúci sa lesného pozemku parcela č. E. k. ú. S. v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa č. XXX-X. a XXX-X v severozápadnej a západnej časti lomu sa stal v letných mesiacoch roku 2009, a preto konanie z dôvodu, že právny predchodca žalobcu - manželka B. zomrela dňa 22.09.2009 malo byť zastavené, správny súd uviedol, že v prípade zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka nie je založená na báze zavinenia. Zavinenie sa neskúma. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa. Z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že podnikateľský subjekt Jozef Krupa - Anna Krupová KRUP, IČO: 35 015 624pokračuje v prevádzkovaní živnosti po svojej manželke od 08.02.2010. Správny súd preto aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
II. Kasačná sťažnosť
10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, resp. aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania.
11. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil začiatok a tým aj uplynutie subjektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení pokuty, pretože správny súd nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení pokuty na deň 11.05.2015, kedy bol prvostupňovému správnemu organu doručený podnet zo dňa 22.04.1015. Podľa názoru žalobcu táto lehota začala plynúť odo dňa 23.07.2014, pretože prvostupňový správny orgán sa o vytýkanom porušení povinnosti zo strany žalobcu dozvedel dňa 23.07.2014, kedy vykonal miestnu ohliadku lomu Za Pálenicou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR R 42/2005, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžf/51/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/65/2013 z 11.10.2013.
12. Sťažovateľ má za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil konanie žalobcu ako konanie, ktoré je v rozpore s § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. l zákona o lesoch. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že lesný pozemok parc. č. E., v k. ú. S. v časti jednotiek rozdelenia lesa č. XXX-X a XXX-X v severozápadnej a západnej časti od lomu žiadnym spôsobom nevyužíval, a teda skutok sa nestal. Ďalej sťažovateľ uviedol, že lesný pozemok parc. č. E., v k. ú. S. v časti jednotiek rozdelenia lesa č. XXX-X a XXX-X vo východnej časti od lomu nevyužíval na uskladnenie ťažobného odpadu pochádzajúceho z banskej činnosti, pričom iba na časť lesného pozemku parc. č. E., v k. ú. S. v časti jednotiek rozdelenia lesa č. XXX-X a XXX-X vo východnej časti od lomu o zábere približne 20 až 30 m2 dočasne uložil humusovú vrchnú vrstvu pôdy z dočasne vyňatého lesného pozemku parc. č. E. k. ú. S..
13. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil konanie sťažovateľa týkajúce sa rekultivácie lesného pozemku parc. č. E. k. ú. S., v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa č. XXX-X a XXX-X v severozápadnej a západnej časti od lomu postupom vyplývajúcim z rekultivačného plánu. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že tým, že sa snažil tento pozemok rekultivovať podľa rekultivačného plánu ho nevyužíval na iné účely ako na plnenie funkcií lesov.
14. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne právne posúdil aj možnosť jeho liberácie. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že nemôže byť zodpovedný za stav lesného pozemku parc. č. E., k. ú. S. v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa č. XXX-X a XXX-X v severozápadnej a západnej časti od lomu z dôvodu, že tento stav vznikol neodvrátiteľnou udalosťou - zosuvom pôdy z dôvodu dlhotrvajúcich dažďov.
15. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa odňali sťažovateľovi možnosť riadne konať pred správnym orgánom, nakoľko títo nevykonali dôkazy navrhnuté sťažovateľom, najmä vypracovanie geometrického plánu, ktorým by sa zistila plocha záberu lesného pozemku parc. č. E., k. ú. S. v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa č. XXX-X. a XXX-X v severozápadnej a západnej časti od lomu a v časti jednotiek rozdelenia lesa č. XXX-X a XXX-X vo východnej časti od lomu. Sťažovateľ plochu údajného neoprávneného záberu v konaní pred správnym súdom spochybnil.
16. V závere sťažovateľ namietal, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa nedostatočne odôvodnili výšku uloženej pokuty.
III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje vyjadrenie k podanej žalobe. Poukázal na svojvoľnosť konania sťažovateľa, keď na dotknutý lesný pozemok parcela č. L. k. ú. S. v severozápadnej a západnej časti lomu, ktorý užíval spôsobom, že na tento naviezol, resp. navážal zeminu, pochádzajúcu z banskej činnosti v predmetnom lome Za Pálenicou, údajne za účelom ako sám tvrdí jeho rekultivácie podľa rekultivačného plánu, pričom na takéto konanie nemal žiadne oprávnenie. Rekultivačný plán je v súlade s ustanovením § 8 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch súčasťou rozhodnutia o dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na najviac 20 rokov. Sťažovateľ na dotknutý lesný pozemok parcela č. L. k. ú. S. nemal príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva - Okresným úradom Námestovo, pozemkovým a lesným odborom vydané žiadne rozhodnutie o dočasnom vyňatí. Jediný rekultivačný plán v dotknutej lokalite bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru č. OU NO-PLO- 2014/005885 zo dňa 18.08.2014 za účelom rekultivácie lesného pozemku parcela č. L., k. ú. S., nie však dotknutého lesného pozemku L., k. ú. S.. Na dotknutom lesnom pozemku sa mal za normálnych okolností nachádzať lesný porast, ktorý nie je potrebné rekultivovať a ktorý bol riadne zariadený v programe starostlivosti o lesy a užívaný príslušným obhospodarovateľom - Spolumajiteľstvom bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo. Zánik lesného porastu v danej lokalite je zrejmý aj z priloženej fotodokumentácie, prekrytu dotknutých lesných pozemkov s ortofotomapou pochádzajúcou z rokov 2015, resp. 2005/6. Úbytok lesného porastu možno nepochybne vidieť aj zo všeobecne dostupných mapových aplikácii využívajúcich ortofotosnímky z rôznych období.
18. Ďalej žalovaný poukázal na to, že subjektívna stránka správneho deliktu právnickej osoby - podnikateľa nie je založená na báze zavinenia. Zavinenie sa neskúma, relevantná je len existencia protiprávneho stavu, ktorý bol v konaní podľa názoru žalovaného nepochybným spôsobom preukázaný. Za rozhodné žalovaný považuje skutočnosť, že sťažovateľ na dotknutom lesnom pozemku naviezol a uskladňoval odpad pochádzajúci z banskej činnosti vykonávanej v predmetnom lome, pričom slovným spojením „ťažbový odpad“, použitý aj vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia mal správny orgán na mysli materiál pochádzajúci z povolenej banskej činnosti - ťažby vápenca a pieskovca vykonávanej žalobcom v lome Za Pálenicou na vyňatom lesnom pozemku parcela č. L. k. ú. S.. Žalovaný nepovažuje v súvislosti s predmetom a účelom konania za rozhodujúce ako sa tento materiál nazve (hlušina, zemina, hnojivo alebo odpad), ale to, že tento materiál bol neoprávnene navážaný a uskladňovaný na lesnom pozemku parcela č. L., k. ú. S., v severozápadnej, západnej a východnej časti lomu.
19. Žalovaný poukázal aj na to, že stanovenie rozsahu záberu považuje pre účely správneho konania za dostatočne presné. Presné geodetické zameranie rozsahu záberu vypracovaním geometrického plánu považuje žalovaný za neúčelné a nehospodárne. V doterajšej praxi žalovaného v skutkovo zhodných prípadoch nebolo vyhotovenie geometrického plánu na stanovenie rozsahu nepovoleného využívania účastníkmi konania požadované a ani správnym orgánom zabezpečované.
IV. Právna úprava a právne názory kasačného súdu
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <. SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
21. Predmetom kasačného konania bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 190 SSP akonedôvodnú zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4- 2015/035366-5/CHO z 21.12.2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-PLO-2015/010948 z 07.08.2015. Žalovaný zmenil výrokovú časť tak, že: I. Podľa § 64 písm. a/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch ukladá fyzickej osobe - podnikateľovi Jozef Krupa - Anna Krupová KRUP, 027 42 Podbiel 404 pokutu 3.500,- Eur za to, že lesný pozemok - parcela registra L. v k. ú. S. v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa U., XXX-X, XXX-X. zriadených na lesnom hospodárskom celku Trstená, lesnom celku Urbár Podbiel o celkovej výmere cca 3 520 m2 využíva na iné účely, ako na plnenie funkcie lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo obmedzení využívania a to tým, že na uvedenom lesnom pozemku uskladňuje ťažobný odpad pochádzajúci z banskej činnosti, ktorú vykonáva na susednej parcele registra CKN č. XXXX/X v lome Za Pálenicou, čím došlo k porušeniu § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
22. Žalobca - sťažovateľ v kasačnej sťažnosti formuloval rovnaké dôvody, ako v podanej správnej žalobe. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či správny súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi a či dospel k vydaniu vecne správneho súdneho rozhodnutia.
23. K jednotlivým sťažnostným bodom kasačný súd udáva:
24. K námietke sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnom posúdení začiatku zákonnej subjektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení sankcie, kasačný súd sa stotožňuje s argumentami správneho súdu vyjadrenými v bode 7 rozsudku, na ktoré v plnej miere odkazuje, a zdôrazňuje, že po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že nie je možné začiatok plynutia zákonnej lehoty na uloženie sankcie odvodzovať odo dňa 23.07.2014, kedy bola vykonaná miestna ohliadka lomu Za Pálenicou, ktorá bola vykonaná a jej závery tvorili podklad pre rozhodovanie vydané v inom administratívnom konaní, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, číslo č. j.: OU-NO-PLO-2014/005885 zo dňa 18.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.09.2014, ktorým správny orgán podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch dočasne vyňal na dobu od 01.01.2015 do 31.12.2020 lesný pozemok z plnenia funkcie lesov, z dôvodu pokračovania banskej činnosti v lome Za pálenicou, a to časť CKN parcely 1153/1, ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele CKN XXXX/X, číslo listu č. XXXX v rozsahu vynímanej výmery 17 291 m2. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu - sťažovateľa a jeho manželky Anny Krupovej, podnikajúcich živnostníkov, na základe živnostenského oprávnenia s IČO: 35 015 624, Podbiel 404. Kasačný súd konštatuje, že v obsahu záznamu z ohliadky, vykonanej v uvedenom konaní dňa 23.07.2014, nie sú preukázané zistené skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre začatie konania v správnom konaní, ktoré je predmetom preskúmavanej veci a vydania správnym súdom preskúmavaných správnych rozhodnutí.
25. K sťažnostnému bodu, v ktorom sťažovateľ tvrdil, že lesy, pozemok KNC XXXX/X, k. ú. S. v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa 250-1, 250-3 severozápadnej a západnej časti lomu, žiadnym spôsobom nevyužíva, a to ani na uskladnenie ťažobného odpadu, kasačný súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, podnetov fyzických osôb, ktoré boli doručené správnemu orgánu, záverov štátneho dozoru vykonaného dňa 30.06.2015, mali jednoznačne správne orgány preukázané, že CKN parcela XXXX/X v časti, ktorá nebola pre žalobcu dočasne vyňatá na plnenie funkcie lesov, rozhodnutím orgánu Štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo obmedzení využívania, bol uskladnený ťažobný odpad, pochádzajúci z banskej činnosti prebiehajúcich na susednej parcele CKN 1153/3 v lome Za Pálenicou, ktorý pochádzal ako produkt pri realizácii ťažby kameňa na dočasne vyňatom pozemku v CKN XXXX/X, k. ú. S.. Tieto skutkové závery správnych orgánov ani žalobca - sťažovateľ v správnom konaní nepopieral, len spochybňoval rozsah (m2), miesta, na ktorom boli na CKN parcele XXXX/X umiestnené materiály pochádzajúce z ťažby nevyhradeného nerastu a tvrdil, že na časť CKN XXXX/X, k. ú. S. naviezol humusovú vrstvu časti pôdy, získanej z dočasného vyňatého pozemku XXXX/X, k. ú. Podbiel.
26. Kasačný súd sa v tejto časti stotožnil s argumentáciou správneho súdu, najmä v bodoch 6, 8napadnutého rozsudku. Kasačný súd poukazuje na právnu úpravu § 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, v ktorých v § 2 písm. a/ definuje, že lesom je ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinného druhu, živočíšneho druhu a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom. Ustanovenie § 2 písm. e/ upravuje, že funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania; členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie.
27. V § 2 písm. n/ zákona č. 326/2005 Z. z. zákonodarca upravil, že škodlivým činiteľom je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les, alebo jeho časti a člení sa na: 1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus 2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav 3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami, podľa osobitného predpisu (ďalej len „imisie“).
28. Kasačný súd nemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že navážanie humusovej pôdy je rekultiváciou CKN parcely XXXX/X, s odkazom na rekultivačný plán 10/2014, ktorý sa týka rekultivácie iného pozemku (vyňatého pozemku). V prípade, že by aj takáto činnosť bola v skutočnosti rekultiváciou lesa, čo z obsahu administratívneho spisu nebolo preukázané, na takýto postup sťažovateľ nemal oprávnenie a z hľadiska princípu rekultivácie v úprave zákona č. 326/2005 Z. z. nie je možné ani takýto postup sťažovateľa, za zákonný postup, považovať.
29. Nie je možné sa stotožniť s názorom sťažovateľa, že nebol riadne zistený skutkový stav správnymi orgánmi, keď z administratívneho spisu, tak pre správny súd, ako aj kasačný súd, bolo preukázané, že žalobca na CKN parcele XXXX/X, v časti ktorá nebola vyňatá dočasne z plnenia funkcie lesa, z dôvodu pokračovania banskej činnosti v lome Za Pálenicou uskladnil odpad z ťažby vykonávanej na CKN parcely XXXX/X, k. ú. S., vrátane pôdy humusu získaného tiež ako produkt ťažby z tejto parcely.
30. Na protiprávne konanie žalobcu a zákonnosť správnym súdom preskúmavaných rozhodnutí nemá podľa kasačného súdu vplyv to, že správne orgány jednotlivých stupňov, ktoré rozhodovali, konštatovali, že výmera, rozsah, záber lesného pozemku č. 1153, ktorý nebol dočasne vynímaný z plnenia funkcie lesov z dôvodu pokračovania banskej ťažby žalobcu, bol vyčíslený odlišne, a to s odchýlkou okolo 111 - 109 m2, čo pri spôsobe zisťovania rozsahu záberu prístrojom GPS a aplikáciou Topol v dôvodoch správneho rozhodnutia žalovaného, žalovaný zdôvodnil dostatočne, jasne, logicky a zrozumiteľne, a teda v konečnom dôsledku vysvetlil spôsoby stanovovania rozsahu záberov, ako aj stanovenia odchýlky pri určení tejto výmery.
31. Kasačný súd poukazuje na zdôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, k časti dôvodov kasačnej sťažnosti, v bode 8. rozsudku a konštatuje, že samotná rozdielnosť výmery (v m2) záberov lesných pozemkov, ktorá bola určená prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným v zistenej odchýlke, nie je, podľa kasačného súdu, pre posúdenie veci rozhodujúcou skutočnosťou. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že došlo k záberu lesných pozemkov na CKN parcely č. XXXX/X v časti, ktorá nebola predmetom dočasného vyňatia z funkcie lesa v prospech banskej činnosti žalobcu a že týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu. Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, nie je rozhodujúce určenie konkrétnej plochy výmery neoprávneného záberu. Rozsah plochy záberu pozemku môže byť, za určitých skutkových okolností, zohľadňovaný len v súvislosti s výškou uloženej pokuty. Aj s touto námietkou sa podľa názoru kasačného súdu správny súd ako aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, keď navyše vyčíslená odchýlka vo vzťahu k určenému rozsahu záberu lesného pozemku prvostupňovým správnym orgánom a druhostupňovým správnym orgánom je rádovo v rozsahu iba 100 m2, keď samotný záber pozemkov bol zistený správnymi orgánmi, či už prvostupňovým správnym orgánom alebo druhostupňovým správnym orgánom, v rozsahu viac ako 3 500 m2. Aj túto námietku považoval kasačný súd za nedôvodnú.
32. Kasačný súd rovnako za nedôvodnú a účelovú vyhodnotil námietku sťažovateľa, ktorý tvrdil, že za skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, týkajúci sa jednotlivých častí priestorového rozdelenia lesa (dielcov) pod č. XXX-X. a č. XXX-X severozápadnej a západnej časti CKN parcely č. XXXX/X, k. ú. S., je zodpovedná manželka sťažovateľa, ktorá v mesiaci september 2009 zomrela. Kasačný súd poukazuje na obsah rozhodnutia o dočasnom vynímaní lesného pozemku z plnenia funkcie lesa a určenie novovytvorenej parcely CKN č. XXXX/X o výmere 17 291 m2, ktorá bola z pôvodnej CKN parcely č. XXXX/X, k. ú. S. dočasne vyňatá z plnenia funkcie lesa práve z dôvodu pokračovania banskej činnosti žalobcu. Rozhodnutie č. OU-NO-PLO-2014/005885 zo dňa 18.08.2014 bolo vydané na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.05.2014. Z uvedeného dôvodu preto liberačným dôvodom preskúmavanej veci, pri posudzovanej objektívnej zodpovednosti žalobcu, nemôže byť smrť jeho manželky, ktorá súčasne so žalobcom podnikala v minulosti do septembra 2009, keď žalobca vykonával podnikateľskú činnosť na lesných pozemkoch dočasne vyňatých z funkcie lesov z dôvodu pokračovania v banskej činnosti, na základe právoplatného správneho rozhodnutia vydaného podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 326/2005 Z. z., po roku 2009.
33. K ďalším sťažnostným bodom kasačný súd udáva, že pre posúdenie veci je irelevantné, či lesný pozemok v časti jednotiek priestorového rozdelenia lesa - dielcov č. XXX-X a č. XXX-X bol postihnutý spôsobom zosuvu pôdy v roku 2009. Skutok, ktorý sa sťažovateľovi kladie za vinu a ktorý je správnym deliktom, sa týka konania žalobcu, ktoré je vymedzené v preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov a jeho posudzovanie, z hľadiska zákonnosti, je nezávislé od toho, aká udalosť viedla žalobcu ku konaniu, ktorým, podľa jeho tvrdenia, len rekultivoval pozemok, a to buď navážaním humusovej vrstvy pôdy z dočasne vyňatého lesného pozemku KNC č. XXXX/X, k. ú. Podbiel, ako aj rekultivoval uvedenú časť pozemku a odstraňoval negatívne vplyvy, ktoré na uvedenej časti pozemkov nastali z dôvodu neodvrátiteľnej udalosti v letných mesiacoch v roku 2009 zosuvom pôdy.
34. Skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu nemožno považovať za rekultiváciu lesného pozemku, naviac, keď ani žalobca oprávnenie na rekultiváciu pozemku č. XXXX/X. v súlade so zákonnou úpravou nemal.
35. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pokuta i jej zvýšenie žalovaným nebolo riadne zdôvodnené, kasačný súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku správneho súdu v bode 6. Stotožnil sa s názorom správneho súdu, že správne orgány v správnym súdom preskúmavaných rozhodnutiach uloženie pokuty dostatočne zdôvodnili.
36. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
37. Správny súd bol oprávnený preskúmavať správnu úvahu len v tom rozsahu, či nie je v rozpore so zákonom a je v súlade so zásadami elementárnej logiky. Aj podľa názoru kasačného súdu správna úvaha správnych orgánov nevybočila z medzí a hľadísk zákona a zodpovedá kritériám pre ukladanie pokút, vymedzených v § 65 zákona č. 326/2005 Z. z. Uloženie vyššej pokuty žalovaným, než ktorú uložil prvostupňový správny orgán, je v správnom konaní možné a v správnym súdom preskúmavanej konkrétnej veci zodpovedá, aj podľa kasačného súdu, kritériám právnej úpravy zákona č. 326/2005 Z. z., keď výška uloženej pokuty zohľadňuje aj predchádzajúce deliktuálne konanie žalobcu a zohľadňuje aj skutočnosť, že konanie žalobcu napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu na úseku životného prostredia, keď životné prostredie a jeho ochrana pred obdobným deliktuálnym konaním musí byťsankcionovaná prísnejšie tak, aby uložené sankcie mali nielen sankčnú funkciu vo vzťahu k osobe páchateľa, ale pôsobili preventívne do radov širokej verejnosti, a teda aj širokej podnikateľskej verejnosti.
38. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny. Kasačný súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, v spojení s § 457 ods. 1 SSP zamietol.
39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 167 ods. 1 SSP a contratio, keď sťažovateľovi, ktorý úspech v kasačnom konaní nemal, nevzniká právo na náhradu trov kasačného konania. Vo vzťahu k ostatným účastníkom konania nezistil dôvody pre postup podľa § 168 SSP. Z uvedených dôvodov preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov kasačného konania nepriznal.
40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011 v spojení s § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku a § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.