UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GMT servis, spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Kúpeľná č. 3, IČO: 47 432 624, právne zast.: JUDr. Zuzanou Fabianovou, PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 27, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. februára 2016, Číslo: OPS/BEZ/2016/2600, O-9/2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 7. septembra 2016, č. k. 1S/14/2016-27, t a k t o
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.
II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 7. septembra 2016, č. k. 1S/14/2016-27, z r u š u j e.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením postupom podľa § 98 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. februára 2016, Číslo: OPS/BEZ/2016/2600, O-9/2016, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra z 13. novembra 2015, č. k.: 373/15/práv. IPNR_OPS/ROZ/2015/650, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
2. Krajský súd dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie žaloby postupom podľa § 98 ods. 1 písm. b/ SSP (v spojení s § 31 ods. 5 SSP), keď lustráciou v súdnom registri a nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 4S/13/2016 zistil, že ide o vec totožnú s prejednávanou vecou vedenou pod spisovou značkou 1S/14/2016 (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. februára 2016, Číslo: OPS/BEZ/2016/2600, O-9/2016, o uložení pokuty 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania). Uviedol, že nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 4S/13/2016 bolo začaté skôr ako konanie vedené pod sp. zn. 1S/14/2016 (11. apríl 2016), jedaný dôvod na postup podľa § 98 ods. 1 písm. b/ SSP. Začatie konania totiž bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.
3. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
4. Žalobca proti uzneseniu krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), a že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).
5. Uviedol, že pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b/ SSP neboli splnené zákonné podmienky. Vyjadril nesúhlas s výkladom krajského súdu, podľa ktorého ku vzniku prekážky litispendencie podľa § 31 ods. 5 SSP dochádza aj v prípadoch, ak žalobca na podklade rovnakých skutkových okolností uplatní v ten istý deň rovnaký nárok elektronickými prostriedkami odoslaním podania (žaloby) bez zaručeného elektronického podpisu a zároveň v písomnej forme odoslaním podania (žaloby) obsahujúceho návrh vo veci samej na adresu súdu. Poukázal na to, že v prejednávanej veci žalobca dňa 8. apríla 2016 v čase o 17:46 hod. odoslal na adresu elektronickej podateľne krajského súdu elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu žalobu, ktorá bola súdu doručená toho istého dňa a následne zaevidovaná pod sp. zn. 4S/13/2016. Následne dňa 12. apríla 2016 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu - originál žaloby v písomnej forme spolu s prílohami, ktorý bol podávaný na poštovú prepravu dňa 8. apríla 2016; uvedené podanie bolo podateľňou súdu zaevidované pod sp. zn. 1S/14/2016. Vzhľadom na tieto skutočnosti, žalobca zastal názor, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť žaloba, ktorá bola odosielaná na poštovú prepravu v písomnej forme dňa 8. apríla 2016 a súdom evidovaná pod sp. zn. 1S/14/2016 odmietnutá z dôvodu prekážky litispendencie v zmysle § 98 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 31 ods. 5 SSP. Pred správnymi súdmi neprebieha a ani neprebiehalo iné totožné konanie žalobcu v tej istej veci, ktoré bránilo prejednaniu žaloby z dôvodu prekážky litispendencie. Pokiaľ súd nepovažoval za splnené podmienky pre vedenie a pokračovanie v konaní o elektronickom podaní žalobcu z 8. apríla 2016, nemal na uvedené elektronické podanie prihliadať a mal naďalej riadne konať iba na základe žaloby doručenej súdu v písomnej forme a odoslanej na poštovú prepravu dňa 8. apríla 2016. Ak súd považoval podanie žalobcu doručené súdu v písomnej forme iba ako doplnenie elektronického podania, nemal vo veci tohto písomného podania konať ako o samostatnej žalobe, ale mal takéto podanie považovať za doplnenie podania uskutočneného elektronickými prostriedkami. V žiadnom v uvedených prípadoch nemohlo dôjsť ku vzniku prekážky litispendencie v zmysle § 31 ods. 5 SSP.
6. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tiež z dôvodu hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku právnych následkov napadnutého rozhodnutia požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 22. novembra 2016 s tým, že nakoľko mu nebol známy obsah spisu krajského súdu, ponechal na Najvyššom súde Slovenskej republiky, aby rozhodol o zákonnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
9. Podľa § 31 ods. 5 SSP, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.
10. Podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd vkonaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci;
11. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
12. Z obsahu spisu krajského súdu ako aj nahliadnutím do súdneho spisu 4S/13/2016 (aktuálne vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 8Asan/15/2017) najvyšší súd zistil, že žalobca podal dňa 8. apríla 2016 na krajskom súde žalobu elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu. Uvedené podanie bolo zapísané pod sp. zn. 4S/13/2016. Zároveň žalobca predmetnú žalobu doplnil písomne procesným predpisom predpokladaným postupom podľa § 42 ods. 1 OSP. Podanie však bolo zapísané pod sp. zn. 1S/14/2016.
13. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby z dôvodu, že o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie. Pokiaľ teda krajský súd pristúpil k odmietnutiu žaloby s poukazom na § 98 ods. 1 písm. b/ SSP, procesne pochybil. Podanie urobené elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu je podateľňa súdu povinná podľa § 129 v spojení s § 132a ods. 1 veta prvá Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v rozhodnom znení (ďalej len „Vyhláška“) evidovať pomocou aplikácie. Zároveň, ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi (t. č. § 42 ods. 1 OSP) takéto podanie doplnené v zákonom ustanovenej lehote a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii (§ 132a ods. 1 veta druhá Vyhlášky). Z uvedeného vyplýva, že podanie urobené elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu podateľňa je povinná evidovať, ale návrhom v zmysle právnom (v tomto konkrétnom prípade rozumej návrhom spôsobilým vyvolať vznik litispendencie) sa stane až okamihom jeho doplnenia. V danom prípade však nešlo o dva rovnocenné návrhy, ale na jednej strane o návrh, ktorý bolo potrebné v procesným predpisom stanovenej lehote doplniť a návrh doplňujúci pôvodný návrh na strane druhej. V poradí druhý na krajský súd doručený návrh - doplnenie pôvodného návrhu nemalo byť zapísané pod novú sp. zn. 1S/14/2016, ale mal byť založený do už jestvujúceho spisu 4S/13/2016.
14. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil. 15. Žalobca sa tiež v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že predmetné procesné rozhodnutie nie je spôsobilé spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu, nakoľko nemôže zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov. Pre úplnosť najvyšší súd tiež uvádza, že vo veci vedenej pod sp. zn. 4S/13/2016 bola žaloba žalobcu riadne prejednaná a tejto bolo zo strany krajského súdu aj vyhovené. Hrozba závažnej ujmy za tohto stavu u žalobcu nie je reálne daná.
16. Najvyšší súd preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podanej voči procesnému uzneseniu podľa § 447 ods. 2 veta druhá SSP v spojení s § 188 SSP zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.