6 XCdo 4/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenej splnomocnenkyňou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľ advokát F., proti žalovanej S., za ktorú koná M., B., o 7 850,15 €, vedenej Okresným
súdom Bratislava V pod sp. zn. 7 C 177/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2015 sp. zn. 14 Co 193/2015, 14 Co 201/2015
takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom o. i. potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „prvostupňový súd“)
z 9. decembra 2014 č. k. 7 C 177/2012-145, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok 20 € za odvolanie podané proti rozsudku prvostupňového súdu.
Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj
„dovolateľka“) s návrhom na zrušenie rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov. Dovolanie
odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, spočívajúcim v prekvapivosti rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorá mala byť daná tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu popiera
doterajšiu konštantnú judikatúru a je v rozpore so zákonnou a ústavnou úpravou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „O. s. p.“) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená
v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 vety druhej O. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 23/2014, 6 Cdo 250/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 6 Cdo 279/2014, 6 Cdo 292/2014 alebo 6 Cdo 296/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle
§ 243b ods. 7 O. s. p. preto tiež už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 ods. 3 O. s. p.
prípustné nie je, najvyšší súd ho podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania nerozhodoval podľa § 146 ods. 1 písm. a/ a § 243b
ods. 5 vety prvej O. s. p. v spojení s §§ 10 a 12 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení.
U otázky urobenej predmetom dovolacieho konania totiž nešlo o vzťah medzi účastníčkami konania, ale len o vzťah žalobkyne ako poplatníčky a štátu (Slovenskej republiky iba zhodou
okolností vystupujúcej v tejto veci aj v procesnom postavení žalovanej). V takomto vzťahu
vystupovala len jediná účastníčka konania (druhá mala status prijímateľa poplatku) a náhrada
trov konania tu pojmovo neprichádzala do úvahy. Aj keby to tak nebolo, konanie vo veciach
súdnych poplatkov je jedným z konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu a v ktorých právo
účastníkov na náhradu trov konania nevzniká zo zákona (práve podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Bezvýnimočnosť zákonom ustanoveného pravidla tu spôsobuje, že súd možnosť
rozhodnúť (vybrať si z aspoň dvoch protichodných možností) nemá a tzv. náhradový výrok je
tak v rozhodnutí nadbytočný.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2016
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová