Najvyšší súd   6 XCdo 28/2016

6 XCdo 30/2016

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.,   s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako

konateľ advokát   F., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu

majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

15C/249/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne  

z 26. augusta 2015 sp. zn. 5Co/200/2015 a z 11. novembra 2015 sp. zn. 6Co/954/2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolania o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením

z 26. augusta 2015 sp. zn. 5Co/200/2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza (ďalej

aj „súd prvého stupňa“) z 10. mája 2013 č. k. 15C/249/2012-16, ktorým bola uložená

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, za vznesenú námietku

zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj  

o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi Okresného súdu Prievidza; za správny označil

tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového súdu zrušiť. Dovolanie odôvodnila tým, že sa   6 XCdo 28/2016

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca,

resp. bol súd nesprávne obsadený.

Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie

nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila

tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke

nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,

vrátane práva na nestranný súd.

Ďalším uznesením z 11. novembra 2015 sp. zn. 6Co/954/2015 Krajský súd v Trenčíne

potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza z 12. februára 2015 č. k. 15C/249/2012-151,

ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za odvolanie podané

proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho

vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.  

Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté

rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,

ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len  

„O. s. p.“)). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušiť.

  Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) skúmal najskôr

dôvodnosť procesného návrhu žalobkyne na prerušenie konania a dospel k záveru, že

v predmetnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/

O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c O.s. p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí  

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu  

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa

týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je   6 XCdo 28/2016

Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie

stanoviska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad

zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky

zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu

tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda

poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo

predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie

námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania

predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.

K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov

s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd

Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie

poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať

za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,

I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah

do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež

rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne

opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu

a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude

narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).

Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa

najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného

práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi

vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi

zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva

vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky,

že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah     6 XCdo 28/2016

do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)

po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel

k záveru, že obe dovolania treba odmietnuť.

V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 26. augusta 2015

sp. zn. 5Co/200/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013,

6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014,

1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa  

s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 11. novembra 2015

sp. zn. 6Co/954/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014,

6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014,

3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,

7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle

§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

V oboch prípadoch v súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p.,

účinnou od 1. januára 2015, súd len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5

O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,   6 XCdo 28/2016

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú

dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 243b ods. 5

vety prvej O. s. p. dovolací súd nerozhodoval. Dôvodom pre takýto postup nebolo iba to,  

že vo vzťahu k otázke urobenej predmetom dovolacieho konania nešlo primárne o vzťah

medzi účastníkmi konania, ale o vzťah poplatníka a štátu, ale najmä to, že konanie vo veciach

súdnych poplatkov je jedným z konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu a ktoré sa vyznačujú

tiež tým, že v nich právo účastníkov na náhradu trov konania nevzniká zo zákona (práve

podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Bezvýnimočnosť pravidla spôsobuje i nemožnosť

rozhodovania (ktorým môže byť len výber aspoň z dvoch možností a tu je iba jedna),

v dôsledku čoho je i tzv. náhradový výrok v rozhodnutí nadbytočný.  

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.