Najvyšší súd 6 XCdo 28/2016
6 XCdo 30/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľ advokát F., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
15C/249/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne
z 26. augusta 2015 sp. zn. 5Co/200/2015 a z 11. novembra 2015 sp. zn. 6Co/954/2015, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolania o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením
z 26. augusta 2015 sp. zn. 5Co/200/2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza (ďalej
aj „súd prvého stupňa“) z 10. mája 2013 č. k. 15C/249/2012-16, ktorým bola uložená
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, za vznesenú námietku
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj
o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi Okresného súdu Prievidza; za správny označil
tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového súdu zrušiť. Dovolanie odôvodnila tým, že sa 6 XCdo 28/2016
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca,
resp. bol súd nesprávne obsadený.
Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila
tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke
nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd.
Ďalším uznesením z 11. novembra 2015 sp. zn. 6Co/954/2015 Krajský súd v Trenčíne
potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza z 12. februára 2015 č. k. 15C/249/2012-151,
ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za odvolanie podané
proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho
vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,
ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“)). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušiť.
Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) skúmal najskôr
dôvodnosť procesného návrhu žalobkyne na prerušenie konania a dospel k záveru, že
v predmetnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c O.s. p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je 6 XCdo 28/2016
Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad
zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky
zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu
tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda
poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo
predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie
námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania
predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.
K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie
poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,
I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež
rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne
opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu
a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude
narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).
Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa
najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi
vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi
zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky,
že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah 6 XCdo 28/2016
do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta
druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel
k záveru, že obe dovolania treba odmietnuť.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 26. augusta 2015
sp. zn. 5Co/200/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013,
6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014,
1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 11. novembra 2015
sp. zn. 6Co/954/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014,
6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014,
3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle
§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
V oboch prípadoch v súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p.,
účinnou od 1. januára 2015, súd len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, 6 XCdo 28/2016
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú
dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 243b ods. 5
vety prvej O. s. p. dovolací súd nerozhodoval. Dôvodom pre takýto postup nebolo iba to,
že vo vzťahu k otázke urobenej predmetom dovolacieho konania nešlo primárne o vzťah
medzi účastníkmi konania, ale o vzťah poplatníka a štátu, ale najmä to, že konanie vo veciach
súdnych poplatkov je jedným z konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu a ktoré sa vyznačujú
tiež tým, že v nich právo účastníkov na náhradu trov konania nevzniká zo zákona (práve
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Bezvýnimočnosť pravidla spôsobuje i nemožnosť
rozhodovania (ktorým môže byť len výber aspoň z dvoch možností a tu je iba jedna),
v dôsledku čoho je i tzv. náhradový výrok v rozhodnutí nadbytočný.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.