6 XCdo 3/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o.,   so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako

konateľ advokát F., proti žalovanej S., za ktorú koná M.,   so   sídlom   v B., o náhradu

majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.

6 C 166/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.

novembra 2015 sp. zn. 43 Co 527/2015 takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne

označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj

„prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zo 14. novembra 2013 č. k. 6 C 166/2012-53a, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur,

za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového

išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu

Rimavská Sobota; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení

súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca,

resp. bol súd nesprávne obsadený.

Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie

nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila

tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke

nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,

vrátane práva na nestranný súd.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) skúmal najskôr dôvodnosť

procesného návrhu žalobkyne na prerušenie konania a dospel k záveru, že v predmetnej veci

nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s ustanovením § 243c O. s. p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí  

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred

rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad

zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky

zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu

tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda

poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo

predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie

námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania

predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.

K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov

s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd

Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie

poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať

za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,

I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah

do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež

rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne

opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu

a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude

narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).

Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa

najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného

práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo

prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva

vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky,

že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah  

do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel

k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014,

1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa  

s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne.

V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od 1. 1. 2015,

len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych

poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.

V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5

O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody

pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním

žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2016

  JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová