UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíková 17, Bratislava, o návrhu na zrušenie uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 222, prijatého dňa 20.09.2016 pod bodom rokovania č. 6 ako „Návrh postupu pri odsúhlasovaní investičnej činnosti v lokalitách „Centrálna Petržalka", „Sad Janka Kráľa" a „Einsteinova", o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/35/2018-42 zo dňa 5. septembra 2018, takto:
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“, „krajský súd“) č.k. 2S/35/2018-42 zo dňa 05.09.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie správneho súdu“) správny súd zrušil uznesenie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 222, prijaté dňa 20.09.2016 (ďalej aj „uznesenie miestneho zastupiteľstva“, „uznesenie č. 222“) pod bodom č. 6 ako „Návrh postupu pri odsúhlasovaní investičnej činnosti v lokalitách „Centrálna Petržalka“, „Sad Janka Kráľa“ a „Einsteinova“ v časti bodu C/ a časti bodu D/ (ďalej aj ako „návrh“). Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd aplikoval pri rozhodovaní ustanovenie § 356 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej iba „SSP“) a pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP.
2. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobcom, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva, je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené, uznesenie zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti nebolo zrušené, prípadne v ňom nebola vykonaná zmena, vlehote podľa osobitného predpisu.
3. Úlohou prokuratúry je vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Prokurátor je preto v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmavaním zákonnosti, okrem iného, aj uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy.
4. Obec (vrátane mestských častí) samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Obec pri výkone samosprávy utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon. Samosprávu vykonáva prostredníctvom svojich orgánov. Orgánom obce je aj obecné (miestne) zastupiteľstvo, ktoré rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom podľa § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 369/1990 Zb.“) obci je vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce. Obec pri výkone samosprávy obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. rozhodovanie o základných otázkach života obce je zverené obecnému zastupiteľstvu, ktoré najčastejšie rozhoduje uznesením.
5. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že obecnému zastupiteľstvu prislúcha rešpektovať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, konať môže len v intenciách zákonného zmocnenia a jeho postup nemôže byť prejavom svojvôle.
6. Ako vyplýva z vyššie citovaných právnych predpisov, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny (§ 11 ods. 6 stavebného zákona) a územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce (§ 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona). Žalovaný teda mohol pristúpiť k obstaraniu a následnému schváleniu plánu zóny len k takej časti obce v rámci mestskej časti, ktorej platný a účinný plán obce (Hlavného mesta SR Bratislavy) určil, že je to potrebné teda možné.
7. Nie je možné za súladný so zákonom považovať taký postup samosprávneho orgánu, ktorý priamo odporuje zákonu. So zreteľom na uvedené bolo, podľa názoru správneho súdu, potrebné dať za pravdu žalobcovi, že právny poriadok umožňuje obci (mestskej časti) v rámci originálnej samosprávnej kompetencie spracovať územný plán zóny len pre tú časť obce, v ktorej schválený územný plán obce toto explicitne umožňuje. Územný plán zóny možno obstarať len pre konkrétne vymedzenú časť obce uvedenú vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktorým bol schválený platný územný plán obce. Opačný postup v zhode so žalobcom považuje správny súd za rozporný s § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
8. Podľa správneho súdu, správne žalobca poukázal na schválený územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, v ktorého Prílohe č. 1, v kapitole 2.2.5, bod 14 sú určené konkrétne časti mesta, resp. lokality Mestskej časti Bratislava - Petržalka, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Lokalita „Einsteinova“ - územie vymedzené parcelami č. 5066/3, č. 5066/4 a č. 5066/5 a lokalita „Sad Janka Kráľa“ - územie vymedzené ulicami Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárova cesta (starý most) pre možné obstaranie a schválenie územného plánu zóny v územnom pláne hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zahrnuté nie sú.
9. Iba územný plán príslušnej obce môže ustanoviť, pre ktoré jej časti je možné obstarať a schváliť územný plán zóny (§ 11 ods. 6 stavebného zákona). Dotknuté mestské časti smú územný plán zónyobstarať iba pre tie lokality, v ktorých to povoľuje územný plán obce, ktorej sú súčasťou. Postup nad rámec tohto zmocnenia je prejavom svojvôle a je protizákonný.
10. Zo schváleného územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nevyplýva možnosť spracovať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce vo vyššie uvedených lokalitách dotknutých preskúmavaným uznesením žalovaného. Znamená to, že miestne zastupiteľstvo žalovaného tým, že dňa 20.09.2016 prijalo uznesenie č. 222, pod bodom č. 6 ako „Návrh postupu pri odsúhlasovaní investičnej činnosti v lokalitách „Centrálna Petržalka“, „Sad Janka Kráľa“ a „Einsteinova“, ktorým poverilo prednostu v časti bodu C/ obstarávaním územného plánu zóny v lokalite „Einsteinova“, územie vymedzené parcelami č. 5066/3,5066/4, 5066/5 a v časti bodu D/ obstarávaním územného plánu zóny v lokalite „Sad Janka Kráľa“, územie vymedzené ulicami Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárova cesta (Starý most), konalo v priamom rozpore s územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, a preto i v rozpore s § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
II. Kasačná sťažnosť
11. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) podaním zo dňa 07.11.2018, v ktorom žiadal, aby kasačný súd postupom podľa § 462 SSP zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a podľa povahy veci konanie zastavil alebo vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
12. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal, že rozhodnutie krajského súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a konštatoval, že krajský súd kasačnou sťažnostnou napadnutým rozhodnutím vyhovel žalobe a zrušil uznesenie miestneho zastupiteľstva z dôvodu porušenia zákonných ustanovení § 12 ods. 1 písm. a/ a § 17 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon”), § 4 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., § 7a ods. 2 písm. b/ a 15 ods. 2 písm. m/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len,,zákon o hlavnom meste“) a porušenia všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007 (ďalej len „VZN č. 4/2007“), ktorým bol schválený územný plán hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov prijatých VZN č. 10/2014 (ďalej len „VZN č. 10/2014“), Textová časť a C. Záväzná časť.
13. Sťažovateľ uviedol, že stavebný zákon v ustanovení § 12 ods. 1 písm. a/ explicitne uvádza, že územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce.
14. V prílohe č. 1 k VZN č. 10/2014, jeho záväznej časti (úplné znenie strana 35 až 38), sú určené časti územia každej zo sedemnástich mestských častí Bratislavy, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny pre spodrobnenie regulatívov stanovených na úrovni územnoplánovacej dokumentácie. Pre Mestskú časť Bratislava-Petržalka v kapitole 2.2.5, bod 14, je určených 12 častí územia na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie zóny. Lokalita „Einsteinova” ani „Sad Janka Kráľa” nie sú medzi lokalitami, na ktoré má byť spracovaný územný plán zóny.
15. Tým, že miestne zastupiteľstvo uznesením č. 222 poverilo prednostu obstaraním územného plánu zóny v lokalitách, ktoré nie sú vymedzené územným plánom na obstaranie územného plánu zóny, došlo k porušeniu cit. ustanovenia 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
16. Krajský súd v rozhodnutí konštatoval, že starosta ako štatutárny a najvyšší výkonný orgán žalovaného mal pochybnosti o správnosti uznesenia, na základe odporúčania odborných komisií zriadených miestnym zastupiteľstvom, aj na základe vyžiadaného metodického usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR a stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy, preto správny súd v súlade s 354 ods. 2 SSP vyzval miestne zastupiteľstvo na vyjadrenie sa k žalobe v určenej lehote dvoch mesiacov. Zastupiteľstvo výzvu správneho súdu neuposlúchlo a na výzvu nereagovalo.
17. Správny súd s odvolaním sa na citované právne predpisy konštatoval, že obec (vrátane mestských častí) vykonáva všetky úkony a funkcie upravené osobitným zákonom. V súlade s § 4 ods. 3 písm. j/ zákona 369/1990 Zb. a v jeho intenciách obecnému (miestnemu) zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón. Územný plán obce (§ 11 ods. 6 stavebného zákona) ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce (§ 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona).
18. Žalovaný ako dotknutá mestská časť, teda podľa názoru správneho súdu, mohol pristúpiť k obstaraniu a následnému schváleniu územného plánu zóny len tej časti obce (mestskej časti), ktorú určil platný územný plán hlavného mesta SR Bratislavy. Postup nad rámec tohto zmocnenia považuje správny súd za prejav svojvôle a je protizákonný.
19. Miestne zastupiteľstvo tým, že uznesením č. 222 pod bodom 6 v časti C/ poverilo prednostu obstaraním územného plánu zóny v lokalite „Einsteinova”, územie vymedzené parcelami č. 5066/3, 5066/4, 5066/5 a v časti bodu D/ poverilo prednostu obstaraním územného plánu zóny v lokalite „ Sad Janka Kráľa”, územie vymedzené ulicami Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárová cesta (starý most), konalo podľa odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu v priamom rozpore s územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, a preto i v rozpore s § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
20. Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia skonštatoval dôvodnosť žaloby, preto napadnuté uznesenie žalovaného zrušil.
21. Podľa názoru miestneho zastupiteľstva žalovaného, dôvodom kasačnej sťažnosti žalovaného je porušenie zákona krajským súdom spočívajúce v tom, že vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Krajský súd vec právne posúdil a odôvodnil tým, že žalovaný predmetné uznesenie č. 222 v bode 6 prijal v rozpore s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, a preto i v rozpore s § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
23. Žalovaný s týmto právnym posúdením veci nesúhlasil z toho dôvodu, že podľa neho správny súd nesprávne aplikoval a vyhodnotil územný plán hlavného mesta SR Bratislavy a následne aj súlad žalobou napadnutého uznesenia miestneho zastupiteľstva so znením záväznej časti územného plánu a s ustanovením § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
24. V zmysle čl. 42 písm. d/ štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, mestská časť podľa osobitného predpisu obstaráva a schvaľuje po dohode s Bratislavou územnoplánovaciu dokumentáciu zón a jej záväzné časti vyhlasuje nariadením mestskej časti.
25. Podľa záväznej časti mestským zastupiteľstvom prijatého VZN č. 10/2014, poslednej vety kapitoly 2.2.5 prílohy č. 1 k VZN č. 10/2014, územný plán hlavného mesta SR Bratislavy v znení zmien a doplnkov 01, 02, 03, a 05, textová časť, C. záväzná časť (úplné znenie strana 38), určuje pre ktoré časti území všetkých 17 mestských častí, je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Zároveň sa v tejto záväznej časti uvádza nasledovný text:
„ÚPN Z pre určené časti územia sú záväzné z hľadiska rozsahu a polohy podľa textovej časti ÚPN. Konkrétne vymedzenie riešeného územia ÚPN Z môže byť upravené v rámci procesu obstarania. Pre ostatné územia mesta je možné spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“
26. V súlade s cit čl. 42 štatútu si žalovaný vyžiadal listom zo dňa 26.09.2016 zn. 10224/2016/12- OURaD/Va stanovisko obstarávateľa, hlavného mesta SR Bratislavy k spracovaniu územného plánu zóny pre lokalitu „Einsteinova“ a lokalitu „Sad Janka Kráľa“. Hlavné mesto v odpovedi zn. MAGS OOUPD 55909/2016-369100 zo dňa 07.11.2016 citovalo schválenú zásadu uvedenú v záväznej časti VZN č. 10/2014, podľa ktorej mestské časti môžu podľa nej spracovať územný plán zóny aj pre ostatné časti, než sú uvedené vyššie. Zároveň tento návrh na spracovanie územného plánu zóny pre tieto dve záujmové lokality posúdilo z hľadiska ich funkčného využitia definovaného intenzitou zástavby a regulatívmi, funkčným využitím a malými rozmermi územia, preto obstaranie týchto územných plánov zón v obidvoch záujmových lokalitách ponechalo na rozhodnutí žalovaného.
27. Podľa právneho názoru žalovaného, ktorý potvrdilo aj hlavné mesto obstarávateľ a spracovateľ územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a dodatkov, vrátane zmien prijatých VZN č. 10/2014, ktorým mestské zastupiteľstvo vyhlásilo záväznú časť ÚPN, vypracovanie územných plánov zón mestskými časťami a tým aj žalovaným, podľa ich potrieb je možné aj na územia, ktoré nie sú exaktne určené v cit. Prílohe č. 1 záväznej časti VZN č. 10/2014. Znenie textu záväznej časti VZN umožňuje len jeden gramatický aj logický výklad, a to možnosť mestských častí podľa vlastných potrieb spracovať územný plán zóny aj pre ostatné územia než tie, ktoré sú uvedené v ÚPN.
28. Vzhľadom na to, že cit. VZN č. 10/2014 prijaté mestským zastupiteľstvom je platné a záväzné, žalovaný je toho názoru, že miestne zastupiteľstvo postupom podľa tohto všeobecne záväzného predpisu, nekonalo v rozpore s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy a tým následne ani v rozpore s § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
29. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.01.2019, v ktorom žiadal kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právna úprava a právne názory kasačného súdu
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
31. Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že dňa 20.09.2016 prijalo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Petržalka uznesenie č. 222 pod bodom rokovania číslo 6 ako,,Návrh postupu pri odsúhlasovaní investičnej činnosti v lokalitách,,Centrálna Petržalka“,,,Sad Janka Kráľa“ a,,Einsteinova“, ktorým v časti bodu C/ poverilo prednostu obstarávaním územného plánu zóny v lokalite,,Einsteinova“, územie vymedzené parcelami č. 5066/3, 5066/4, 5066/5 a v časti bodu D/ poverilo prednostu obstarávaním územného plánu zóny v lokalite,,Sad Janka kráľa“, územie vymedzené ulicami Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárová cesta (Starý most). Žalovaný žiadal hlavné mesto SR Bratislava o vydanie súhlasu s obstaraním územnéhoplánu zóny vo vyššie uvedených lokalitách dňa 26.09.2016. Následne dňa 07.11.2016 hlavné mesto SR Bratislava prijalo k veci stanovisko, že obstaranie územných plánov vyššie uvedených zón necháva na rozhodnutí žalovaného. Dňa 26.06.2017 žalovaný žiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR o metodické usmernenie vo veci obstarania územných plánov vyššie uvedených zón, na čo ministerstvo vydalo metodické usmernenie, v ktorom uviedlo, že je možné obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce v súlade s § 12 písm. a/ stavebného zákona, ak schválený územný plán obce ustanovil obstaranie územného plánu pre vymedzenú časť obce.
32. Následne bol dňa 03.11.2017 podaný protest prokurátora proti uzneseniu č. 222, s návrhom zrušiť ho v časti bodu C/ a D/ ako nezákonné pre porušenie zákona. Prokurátor namietal porušenie ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ a § 17 ods. 3 stavebného zákona a VZN č. 4/2007 v znení zmien a doplnkov VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 10/2014, prílohy č. 1, kapitoly 2.2.5, bodu 14. Žalobcovi bolo doručené upovedomenie žalovaného zo dňa 19.12.2017, ktorým oznámil, že miestne zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora a nezrušilo uznesenie č. 222 v napadnutej časti. Následne dňa 21.02.2018 žalobca podal žalobu prokurátora o zrušenie uznesenia č. 222 podľa § 348 a nasl. SSP.
33. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím vyhovel žalobe prokurátora a uznesenie miestneho zastupiteľstva Bratislavy - Petržalka č. 222 prijaté dňa 20.09.2016 pod bodom rokovania č. 6 v časti bodu C/ a D/ zrušil. V odôvodnení sa stotožnil s argumentáciou žalobcu.
34. Z prílohy č. 1 k VZN č. 4/2007 územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy v znení zmien a doplnkov 01, 02, 03 a 05 Textová časť, C. Záväzná časť, bod. 2.2.5 Určenie časti územia, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť ÚPN zóny (ďalej aj „ÚPNZ“) mal kasačný súd preukázané, pre ktoré časti územia, mestskej časti (ďalej aj „MČ“) bod 14 MČ Petržalka je potrebné obstarať a schváliť ÚPNZ Sad Janka Kráľa a ulicu Einsteinova, sa v určenej časti územia nenachádzajú.
35. Predmetným uznesením č. 222 došlo k porušeniu § 12 ods. 1 písm. a/ a § 17 ods. 3 stavebného zákona. Mestské zastupiteľstvo MČ Petržalka porušilo predmetné ustanovenia zákona v rámci bodu C/ a D/ uznesenia č. 222. V bode C/ poverilo prednostu obstaraním územného plánu zóny v lokalite,,Einsteinova“ a v bode D/ poverilo prednostu obstaraním územného plánu zóny v lokalite,,Sad Janka Kráľa“ (ulice Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárová cesta (Starý most)).
36. Podľa § 11 ods. 6 stavebného zákona „územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny“.
37. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona,,územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce.“
38. Podľa § 17 ods. 3 stavebného zákona,,ministerstvo metodicky usmerňuje orgány územného plánovania v územnoplánovacích činnostiach a riešenie vecných problémov a zisťuje, či sa územnoplánovacia dokumentácia obstaráva v zodpovedajúcom rozsahu. Metodické usmernenia ministerstva sú záväzné pre všetky orgány územného plánovania.“
39. Stavebný zákon v § 12 ods. 1 písm. a/ explicitne uvádza, že územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce. Vzhľadom na znenie predmetného ustanovenia neexistuje pochybnosť o tom, že územný plán zóny možno obstarať len pre konkrétne vymedzenú časť obce vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktorým sa schvaľuje platný územný plán obce. Keďže v tomto prípade dané lokality neboli zahrnuté v textovej časti územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy č. 10/2014, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 4/2007 (ďalej len,,územný plán hlavného mesta SR Bratislavy“), na území MČ Petržalka, kasačný súd má za to, že ide o porušenie § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Zo schváleného územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy nevyplýva možnosť spracovať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce v lokalite,,Einsteinova“ a v lokalite,,Sad Janka Kráľa“. Keďže miestne zastupiteľstvo MČ Petržalka poverilo napadnutým uznesením č. 222 prednostu obstaraním územných plánov v uvedenýchlokalitách, ktoré nie sú vymedzené v uvedenom územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy ako časti, pre ktoré je možné spracovať územné plány zón, došlo k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Taktiež v danom prípade zastupiteľstvo mestskej časti rozhodlo nad rámec svojich zákonných kompetencií.
40. Mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy nie sú oprávnené na obstarávanie územných plánov zón podľa vlastného uváženia bez toho, aby príslušná časť mesta, pre ktorú má byť územný plán zóny vypracovaný, bola presne špecifikovaná v územnom pláne mesta. Preto nie je možné vyvodiť kompetenciu na spracovanie územného plánu zóny podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí, ako je uvedené v územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy, napriek zneniu územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy.
41. Mestské zastupiteľstvo MČ Petržalka podalo žiadosť Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ktoré mu bolo doručené 26.06.2017) o metodické usmernenie, v ktorom žiadalo o zodpovedanie otázky týkajúcej sa obstarania územného plánu zóny. Ministerstvo dopravy a výstavby SR realizovalo svoju právomoc vyplývajúcu z § 17 ods. 3 stavebného zákona a dňa 27.06.2017 sa k predmetnej otázke vyjadrilo tak, že podľa § 12 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona je možné obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovil obstaranie územného plánu pre vymedzenú časť obce.
42. Vzhľadom na to, že uznesenie č. 222 bolo schválené dňa 20.09.2016 a zároveň mestské zastupiteľstvo MČ Petržalka poverilo prednostu na obstarávanie územného plánu zóny, kasačný súd je názoru, že žiadosť o metodické usmernenie bola podaná neskoro. V dôsledku toho, že bolo metodické usmernenie vydané až po samotnom prijatí uznesenia, nemôže spôsobiť nezákonnosť uznesenia č. 222. V čase vydania uznesenia č. 222 ešte neexistovalo, a preto ním orgán územného plánovania nemohol byť pri vydaní tohto uznesenia viazaný.
43. Na základe uvedených dôvodov uznesenie č. 222 je v bode C/ a v bode D/ v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami stavebného zákona a podanie protestu prokurátora bolo dôvodné.
44. Podľa § 7a ods. 2 písm. b/ zákona o hlavnom meste „mestskej časti je vyhradené zabezpečovať územnoplánovacie funkcie, urbanistický rozvoj mestskej časti a reguláciu funkcií v území v nadväznosti na celomestské územnoplánovacie regulatívy, najmä obstarávať urbanistické štúdie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón.“
45. Podľa § 15 ods. 2 písm. m/ zákona o hlavnom meste,,je miestnemu zastupiteľstvu vyhradené uznášať sa v rozsahu vymedzenom štatútom na veciach podľa § 7a ods. 2 a § 7b ods. 2.“
46. Podľa čl. 42 písm. d/ zákona o hlavnom meste,,mestská časť podľa osobitného predpisu obstaráva a schvaľuje po dohode s Bratislavou územnoplánovaciu dokumentáciu zón a jej záväzné časti vyhlasuje nariadením mestskej časti.“
47. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že predmetné ustanovenia boli porušené, keďže nedošlo k dohode medzi MČ Petržalka a hlavným mestom SR Bratislavy. Mestská časť Bratislava
- Petržalka dňa 26.09.2016 žiadala o súhlas s obstaraním územného plánu zóny v lokalite,,Einsteinova“ a v lokalite,,Sad Janka Kráľa“, teda až po schválení napadnutého uznesenia č. 222. hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava sa vyjadrilo, že je na rozhodnutí MČ Petržalky, či pristúpi k obstarávaniu predmetných územných plánov zón.
48. Kasačný súd zastáva názor, že bol porušený štatút hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
49. Vzhľadom na úlohu a funkciu územného plánovania, vymedzenú v stavebnom zákone, a teda, okrem iného, riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania daného územia, je opodstatnené a potrebné zaoberať sa aj otázkou, či by s ohľadom na stav oblasti vymedzenej ako,,Sad Janka Kráľa“(ďalej len ako „oblasť“), nebol verejný záujem na obstaraní územného plánu zóny vo vzťahu k oblasti. Teda či by sa dala považovať existencia verejného záujmu na veci za korektív nezákonnosti uznesenia č. 222 miestneho zastupiteľstva MČ Petržalka, ktoré by viedlo k naplneniu verejného záujmu formou obstarania oblasti.
50. V spojitosti s tým je dôležité poukázať na fakt, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 SSP má správny súd povinnosť dbať na ochranu nielen zákonnosti, ale aj verejného záujmu.
51. Stavebný úrad je v konaní garantom zákonnosti, keď aj s odkazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem.
52. Verejný záujem je teda práve na dodržiavaní a presadzovaní zákona. S podobným názorom sa môžeme stretnúť aj pri zákonnej úprave o prokuratúre. Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len ako „zákon o prokuratúre“), v § 5 ods. 3 dáva prokurátorom povinnosť chrániť pri plnení svojich úloh verejný záujem. Avšak, zákon o prokuratúre v ustanovení § 4 ods. 1 upravuje, že prokurátor, prostredníctvom právnych nástrojov jemu zákonom daných, vykonáva pôsobnosť prokuratúry, ktorou je: „vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.“ A teda je možné vnímať, že rozoberaný verejný záujem je taktiež kladený práve na dodržiavanie zákonnosti a boja s protizákonnosťou.
53. Okrem vyššie uvedeného zákonného podloženia prednosti dodržiavania zákonnosti pred verejným záujmom na obstaraní územného plánu zóny oblasti, treba poukázať aj na nelogickosť situácie, kedy by to bolo naopak - prednosť pred dodržiavaním zákonnosti by malo obstaranie územného plánu zóny Oblasti. V prípade, že by verejný záujem na obstaraní oblasti mal vystupovať ako korektív nezákonnosti uznesenia č. 222 miestneho zastupiteľstva MČ Petržalka, otvorila by sa tým možnosť daná mestským a miestnym zastupiteľstvám schvaľovať obstarávanie územného plánu kdekoľvek v rámci územia Slovenskej republiky, kde by mohol byť verejný záujem na obstaraní určitej lokality vzhľadom na jej stav. V takom prípade by mohla nastať situácia, kedy by napríklad miestne zastupiteľstvo MČ Petržalka svojim uznesením schválilo obstarať územný plán zóny pre určitú časť mesta Košice, čo by bolo nezákonné, ale možné z dôvodu, že by bol vzhľadom na možný dezolátny stav danej lokality verejný záujem na jeho obstaraní.
54. Odôvodnenie krajského súdu považuje kasačný súd za dostatočné. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Petržalka je povinné rešpektovať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, môže konať len v intenciách zákonného zmocnenia a jeho postup nemôže byť prejavom svojvôle.
55. Kasačný súd konštatuje, že boli porušené ustanovenia: § 12 ods. 1 písm. a/ a § 17 ods. 3 stavebného zákona, § 15 ods. ods. 2 písm. m/ zákona o hlavnom meste, čl. 42 písm. d/ štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, územný plán hlavného mesta Bratislavy.
56. Vzhľadom na platnú zákonnú úpravu, ktorá je špecifikovaná vyššie, na obstaraní územného plánu zóny určitej lokality z akýchkoľvek dôvodov môže byť verejný záujem, ten však nemôže pôsobiť ako korektív voči nezákonnosti rozhodnutia o takomto obstaraní. V prejednávanej veci je preukázané, že verejný záujem je práve na ochrane zákonnosti.
57. Možným riešením by bolo, keby hlavné mesto SR Bratislava po dohode s MČ Petržalka prijalo VZN, ktorým by doplnilo územný plán hlavného mesta SR Bratislava a doplnilo by sporné lokality, pre ktoré sa má obstarať územný plán zóny.
58. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol.
59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd postupom podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. 170 písm. c/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.