6 Urtost 3/2017
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2017 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného J. K., rod. O.,
po právoplatnom rozhodnutí podľa zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí,
ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, v konaní
o spoločnom spôsobe výkonu postupne uložených trestov, o sťažnosti tohto odsúdeného
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. októbra 2016, sp. zn. 2 Ntc 5/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. K., rod. O.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove na neverejnom zasadnutí uznesením z 25. októbra 2016, sp. zn.
2 Ntc 5/2016, na návrh riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Leopoldov z 18. februára 2016, podľa § 407 ods. 3 Tr. por. určil u odsúdeného J. K.,
nar. X. vo X., trvale bytom S., okr. V., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Leopoldove, spoločný spôsob
výkonu postupne uložených trestov:
- rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10 T 14/2008, z 12.05.2010
pre prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák. za čo mu bol uložený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37
písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 44 Tr. zák. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu pre skutok uvedený
v bode 2/ rozsudku kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., keďže
uložený trest odňatia slobody trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.
1 T 206/2006, z 10.10.2006 v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a tiež trest prepadnutia veci, je dostačujúci. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 13.10.2010.
Dňa 2.9.2010 Okresný súd Košice I pod sp. zn. 5 Pp 166/2010, rozhodol tak, že podľa
§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ods. J. K., nar. X., trvale bytom Ž., Česká republika,
podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10 T 14/2008, z 12.05.2010. Podľa § 68 ods. 1
Tr. zák. na nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Uznesením Okresného súdu Košice I z 23.05.2012, sp. zn. 5 Pp 166/2010, bolo
rozhodnuté podľa § 68 ods. 2 Tr. zák., že odsúdený J. K., nar. X., zvyšok trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.
10 T 14/2008, z 12.05.2010, z ktorého bol podmienečne prepustený 02.09.2008 (správne mal
byť uvedený rok 2010, ide o zrejmú pisársku chybu), v trvaní 1 mesiaca a 23 dní vykoná
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12.06.2012,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Ntc 14/2015, z 05.08.2015, ktorým podľa
§ 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná
sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, na území Slovenskej republiky uznáva
a vykoná rozsudok Okresného súdu Rokycany, Česká republika, sp. zn. 1 T 98/2012,
z 11.03.2013, ktorým bol občan Slovenskej republiky J. K., nar. X. vo V., štátny občan
Slovenskej republiky, trvale bytom S., Slovenská republika, v Českej republike bytom L., okr.
Rokycany, uznaný vinným zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákonníka Českej republiky a zločinu znásilnenia podľa §
185 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákonníka Českej republiky. Za to mu bol uložený podľa § 199
ods. 2 Tr. zákonníka Českej republiky trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov,
pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Tr. zákonníka Českej republiky
do väznice s ostrahou. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdeného krajský súd pre účely
výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Urto 5/2015, zo 04.11.2015, ktorým podľa § 518 ods. 4 Tr. por. bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Ntc 14/2015, z 05.08.2015 a podľa § 17 ods. 1 zák.
č. 549/2011 Z.z. o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená
s odňatím slobody v Európskej únii, sa uznáva a vykoná rozsudok Okresného súdu Rokycany
Česká republika, sp. zn. 1 T 98/2012, z 11.03.2013 a rozsudok Krajského súdu v Plzni, Česká
republika, sp. zn. 8 To 162/2013, z 29.05.2013, ktorým bol odsúdený J. K., rod. O., nar. X. vo
V., trvale bytom S., Slovenská republika, štátny občan Slovenskej republiky, uznaný vinným
zo spáchania zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Tr. zákonníka Českej republiky a odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zákonníka Českej
republiky, na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pričom na výkon tohto
trestu bol podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Tr. zákonníka Českej republiky zaradený do väznice
s ostrahou.
Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdený J. K. bude
vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia
tak, že bude vykonávať vyššie uložené tresty v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráže nia.
Uznesenie krajského súdu bolo doručené prokurátorovi 4. novembra 2016
a odsúdenému 10. novembra 2016. Dňa 11. novembra 2016 proti tomuto uzneseniu podal
odsúdený J. K. sťažnosť, v ktorej vytkol súdu, že toto rozhodnutie sa v odôvodnení neopiera
o pravdivé a aktuálne skutočnosti a je postavené na starých a k dnešnému dňu (10.11.2016)
skreslených podkladov. Postupované je protizákonne v zmysle § 21 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z. Nebolo mu umožnené vyjadriť sa k prejednávanej veci,
úmyselne mu bolo bránené v obhajobe a v predložení dôkazov, ktoré mohli zmeniť
rozhodnutie súdu. Krajský súd bez ohľadu na porušenie zákona a úmyselné prieťahy používa
zo zákona iba čiastočné a neúplné odseky. Podľa zákona č. 549/2011 Z.z. nesmie byť
zhoršený výkon trestu oproti podmienkam, v ktorých ho doposiaľ vykonával, čím došlo
k porušeniu ustanovení § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 13 ods. 1, § 15, § 17, § 21 tohto zákona.
Postupom krajského súdu bolo vystavené hodnotenie, od ktorého uplynula doba cca
8 mesiacov, a preto je nepoužiteľné, napriek tomu súd si nové nevyžiadal a súdna moc toto
pochybenie zakrýva. Vzhľadom k doterajšiemu prístupu štátnych orgánov v tejto veci, má za to, že jeho sťažnosť bude zamietnutá. Žiada o okamžité zaslanie uznesenia potrebné
pre právne úkony žaloby.
Sťažnosť odsúdeného bola 25. novembra 2016 na vedomie zaslaná Krajskej
prokuratúre v Prešove, ktorá sa k nej doposiaľ nevyjadrila.
Sťažnosť spolu so spismi Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Ntc 14/2015,
2 Ntc 5/2016, a Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10 T 14/2008, bola
sťažnostnému súdu predložená 17. marca 2017.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) na podklade včas podanej
sťažnosti a predložených spisov v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými
sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení
zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon
č. 549/2011 Z.z.) súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať
všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia
je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt.... Podľa odseku 2
tohto ustanovenia súd príslušný podľa odseku 1 rozhoduje o všetkých súvisiacich otázkach
vykonávacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len krajský súd) rozsudkom z 5. augusta 2015, sp. zn.
2 Ntc 14/2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
najvyšší súd alebo sťažnostný súd) zo 4. novembra 2015, sp. zn. 3 Urto 5/2015, podľa § 17
ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná
sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii uznal a nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Rokycany ČR, sp. zn. 1 T 98/2012, z 11. marca 2013 a rozsudok Krajského
súdu v Plzni ČR, sp. zn. 8 To 162/2013, z 29. mája 2013, ktorými bol J. K., rod. O., štátny občan Slovenskej republiky uznaný vinným zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom
obydlí podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/Tr. zákonníka Českej republiky, na tom
skutkovom základe ako je uvedený v citovaných rozsudkoch, za čo mu bol podľa § 199 ods. 2
Tr. zákonníka ČR uložený na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
a 6 mesiacov so zaradením jeho výkonu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Tr. zákonníka ČR
do väznice s ostrahou. Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo výkone
tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Rozsudok ohľadne tejto otázky je už teda právoplatný a súčasná sťažnosť bola podaná
proti uzneseniu tohto krajského súdu o určení spoločného spôsobu výkonu postupne
uložených trestov. Krajský súd bol teda príslušný na konanie o návrhu riaditeľa ÚVV
a ÚVTOS Leopoldov na určenie spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov
odsúdenému J. K..
Zo spisov je zrejmé, že krajskému súdu bol tento návrh riaditeľa z 18. februára 2016
doručený 19. septembra 2016 k sp. zn. 2 Ntc 5/2016.
Okrem spisov mal krajský súd k dispozícii nariadenia výkonu trestov, aktuálne odpisy
z registra trestov, aktuálne skrátené výpisy klienta o výkone jednotlivých trestov odňatia
slobody, hlásenia zmien ohľadne výkonov trestov odňatia slobody postupne uložených
odsúdenému a žiadosti odsúdeného o preradenie z prísnejšieho spôsobu výkonu trestu
do miernejšieho stupňa stráženia z 24. júla a 18. októbra 2016. K podaniam odsúdeného
týkajúce sa prieťahov v konaní, podmienečného prepustenia, obnovy konania a dovolania
najvyšší súd v tomto konaní neprihliadal, lebo nebol kompetentný o nich rozhodovať, resp.
pokiaľ ide o prieťahy, o nich už bolo rozhodnuté tak, ako bude na to poukázané nižšie.
Na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2016 mal krajský súd dostatok podkladov
na určenie spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody
odsúdenému J. K.. Tieto sú presne špecifikované v napadnutom uznesení a majú oporu
v dôkazoch založených v spisoch. Krajský súd o tomto návrhu rozhodol v zákonom
požadovanej lehote. Ani pri určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov
odňatia slobody nedošlo k sprísneniu spôsobu výkonu trestu, lebo tieto tresty bude vykonávať v ústave so stredným stupňom stráženia, teda takým spôsobom ako bolo rozhodnuté uznaným
rozsudkom cudzieho štátu.
V zmysle § 407 ods. 3 Tr. por. ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody
ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených
trestov súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Podľa odseku 4 tohto
ustanovenia návrh na rozhodnutie súdu podľa odseku 3 je povinný podať riaditeľ ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody,
bezodkladne po tom, čo sa o postupne uložených trestoch odňatia slobody s rôznym
spôsobom ich výkonu dozvie. O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.
Uvedené ustanovenie nedáva odsúdenému, prípadne jeho obhajcovi právo zúčastniť
sa neverejného zasadnutia a ani rozhodujúcemu súdu nenariaďuje odsúdeného
pred rozhodnutím vypočuť. V tomto smere sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o prieťahy vytýkané odsúdeným, na tie v dostatočnom rozsahu reagoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo 17. januára 2017, sp. zn. 3 Urto 4/2016.
Sťažnosťou odsúdený poukazuje aj na porušenie § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 13 ods. 1,
§ 15, § 17 a § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 549/22011 Z.z. k čomu najvyšší súd uvádza,
že ide o ustanovenia týkajúce sa uznávacieho konania, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, preto sťažnostnému súdu neprislúcha sa týmito otázkami už zaoberať.
Uvedené preukazuje, že zákonný senát krajského súdu rozhodol a v odôvodňujúcej
časti napadnutého uznesenia v dostatočnom rozsahu poukázal na relevantné skutočnosti
vyplývajúce z dôkazov založených v spise. Z týchto dôkazov je nepochybné, že odsúdenému
boli postupne uložené tresty odňatia slobody, z ktorých zvyšok trestu odňatia slobody
v trvaní 1 mesiac a 23 dní má vykonať v ústave s minimálnym stupňom stráženia a trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov vykonáva v ústave so stredným stupňom
stráženia. Ide o právoplatné výroky o spôsobe výkonu týchto trestov a najvyšší súd
v sťažnostnom konaní nebol oprávnený ich preskúmavať z hľadiska zákonnosti. Najvyšší súd
na základe sťažnosti odsúdeného posudzoval, či postup krajského súdu pred vyhlásením
napadnutého uznesenia bol zákonný a či rozhodnutie – výrok o určení spoločného spôsobu
výkonu týchto postupne uložených trestov je v súlade so zákonom.
Na základe vyjadreného najvyšší súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutie
krajského súdu bol súladný s príslušnými účinnými a platnými ustanoveniami Trestného
poriadku.
Najvyšší súd preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. apríla 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová