6 Urtost 3/2017

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2017 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného J.   K., rod. O.,

po právoplatnom rozhodnutí podľa zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí,

ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii,   v konaní

o spoločnom spôsobe výkonu postupne uložených trestov, o sťažnosti tohto odsúdeného

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. októbra 2016, sp. zn. 2 Ntc 5/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. K., rod. O.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove na neverejnom zasadnutí uznesením z 25. októbra 2016, sp. zn.

2 Ntc 5/2016, na návrh riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon

väzby Leopoldov z 18. februára 2016, podľa § 407 ods. 3 Tr. por. určil u odsúdeného J. K.,

nar. X. vo X., trvale bytom S., okr. V., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Leopoldove, spoločný spôsob

výkonu postupne uložených trestov:

- rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10 T 14/2008, z 12.05.2010

pre prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin podvodu podľa § 221

ods. 1 Tr. zák. za čo mu bol uložený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37  

písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Podľa § 44 Tr. zák. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu pre skutok uvedený

v bode 2/ rozsudku kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., keďže

uložený trest odňatia slobody trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.

1 T 206/2006, z 10.10.2006 v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený  

na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a tiež trest prepadnutia veci, je dostačujúci. Tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť 13.10.2010.

Dňa 2.9.2010 Okresný súd Košice I pod sp. zn. 5 Pp 166/2010, rozhodol tak, že podľa

§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ods. J. K., nar. X., trvale bytom Ž., Česká republika,

podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10 T 14/2008, z 12.05.2010. Podľa § 68 ods. 1

Tr. zák. na nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Uznesením Okresného súdu Košice I z 23.05.2012, sp. zn. 5 Pp 166/2010, bolo

rozhodnuté podľa § 68 ods. 2 Tr. zák., že odsúdený J. K., nar. X., zvyšok trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.

10 T 14/2008, z 12.05.2010, z ktorého bol podmienečne prepustený 02.09.2008 (správne mal

byť uvedený rok 2010, ide o zrejmú pisársku chybu), v trvaní 1 mesiaca a 23 dní vykoná

so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 12.06.2012,

- rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Ntc 14/2015, z 05.08.2015, ktorým podľa

§ 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná

sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, na území Slovenskej republiky uznáva

a vykoná rozsudok Okresného súdu Rokycany, Česká republika, sp. zn. 1 T 98/2012,

z 11.03.2013, ktorým bol občan Slovenskej republiky J. K., nar. X. vo V., štátny občan

Slovenskej republiky, trvale bytom S., Slovenská republika, v Českej republike bytom L., okr.

Rokycany, uznaný vinným zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákonníka Českej republiky a zločinu znásilnenia podľa §

185 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákonníka Českej republiky. Za to mu bol uložený podľa § 199

ods. 2 Tr. zákonníka Českej republiky trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov,

pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Tr. zákonníka Českej republiky  

do väznice s ostrahou. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdeného krajský súd pre účely

výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Urto 5/2015, zo 04.11.2015, ktorým podľa § 518 ods. 4 Tr. por. bol zrušený rozsudok

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Ntc 14/2015, z 05.08.2015 a podľa § 17 ods. 1 zák.

č. 549/2011 Z.z. o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená

s odňatím slobody v Európskej únii, sa uznáva a vykoná rozsudok Okresného súdu Rokycany

Česká republika, sp. zn. 1 T 98/2012, z 11.03.2013 a rozsudok Krajského súdu v Plzni, Česká

republika, sp. zn. 8 To 162/2013, z 29.05.2013, ktorým bol odsúdený J. K., rod. O., nar. X. vo

V., trvale bytom S., Slovenská republika, štátny občan Slovenskej republiky, uznaný vinným

zo spáchania zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199 ods. 1, ods. 2

písm. d/ Tr. zákonníka Českej republiky a odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zákonníka Českej

republiky, na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pričom na výkon tohto

trestu bol podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Tr. zákonníka Českej republiky zaradený do väznice

s ostrahou.

Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdený J. K. bude

vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia

tak, že bude vykonávať vyššie uložené tresty v ústave na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráže nia.

Uznesenie krajského súdu bolo doručené prokurátorovi 4. novembra 2016

a odsúdenému 10. novembra 2016. Dňa 11. novembra 2016 proti tomuto uzneseniu podal

odsúdený J. K. sťažnosť, v ktorej vytkol súdu, že toto rozhodnutie sa v odôvodnení neopiera

o pravdivé a aktuálne skutočnosti a je postavené na starých a k dnešnému dňu (10.11.2016)

skreslených podkladov. Postupované je protizákonne v zmysle § 21 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z. Nebolo mu umožnené vyjadriť sa k prejednávanej veci,

úmyselne mu bolo bránené v obhajobe a v predložení dôkazov, ktoré mohli zmeniť

rozhodnutie súdu. Krajský súd bez ohľadu na porušenie zákona a úmyselné prieťahy používa

zo zákona iba čiastočné a neúplné odseky. Podľa zákona č. 549/2011 Z.z. nesmie byť

zhoršený výkon trestu oproti podmienkam, v ktorých ho doposiaľ vykonával, čím došlo

k porušeniu ustanovení § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 13 ods. 1, § 15, § 17, § 21 tohto zákona.

Postupom krajského súdu bolo vystavené hodnotenie, od ktorého uplynula doba cca  

8 mesiacov, a preto je nepoužiteľné, napriek tomu súd si nové nevyžiadal a súdna moc toto

pochybenie zakrýva. Vzhľadom k doterajšiemu prístupu štátnych orgánov v tejto veci, má za to, že jeho sťažnosť bude zamietnutá. Žiada o okamžité zaslanie uznesenia potrebné

pre právne úkony žaloby.  

Sťažnosť odsúdeného bola 25. novembra 2016 na vedomie zaslaná Krajskej

prokuratúre v Prešove, ktorá sa k nej doposiaľ nevyjadrila.  

Sťažnosť spolu so spismi Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Ntc 14/2015,

2 Ntc 5/2016, a Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10 T 14/2008, bola

sťažnostnému súdu predložená 17. marca 2017.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) na podklade včas podanej

sťažnosti a predložených spisov v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil,

že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými  

sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení

zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon

č. 549/2011 Z.z.) súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať

všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného

prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia

je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt.... Podľa odseku 2

tohto ustanovenia súd príslušný podľa odseku 1 rozhoduje o všetkých súvisiacich otázkach

vykonávacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len krajský súd) rozsudkom z 5. augusta 2015, sp. zn.

2 Ntc 14/2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

najvyšší súd alebo sťažnostný súd) zo 4. novembra 2015, sp. zn. 3 Urto 5/2015, podľa § 17

ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná

sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii uznal a nariadil výkon rozsudku

Okresného súdu Rokycany ČR, sp. zn. 1 T 98/2012, z 11. marca 2013 a rozsudok Krajského

súdu v Plzni ČR, sp. zn. 8 To 162/2013, z 29. mája 2013, ktorými bol J. K., rod. O., štátny občan Slovenskej republiky uznaný vinným zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom

obydlí podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/Tr. zákonníka Českej republiky, na tom

skutkovom základe ako je uvedený v citovaných rozsudkoch, za čo mu bol podľa § 199 ods. 2

Tr. zákonníka ČR uložený na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov

a 6 mesiacov so zaradením jeho výkonu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Tr. zákonníka ČR

do väznice s ostrahou. Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo výkone

tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.  

Rozsudok ohľadne tejto otázky je už teda právoplatný a súčasná sťažnosť bola podaná

proti uzneseniu tohto krajského súdu o určení spoločného spôsobu výkonu postupne

uložených trestov. Krajský súd bol teda príslušný na konanie o návrhu riaditeľa ÚVV

a ÚVTOS Leopoldov na určenie spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov

odsúdenému J. K..

Zo spisov je zrejmé, že krajskému súdu bol tento návrh riaditeľa z 18. februára 2016

doručený 19. septembra 2016 k sp. zn. 2 Ntc 5/2016.  

Okrem spisov mal krajský súd k dispozícii nariadenia výkonu trestov, aktuálne odpisy

z registra trestov, aktuálne skrátené výpisy klienta o výkone jednotlivých trestov odňatia

slobody, hlásenia zmien ohľadne výkonov trestov odňatia slobody postupne uložených

odsúdenému a žiadosti odsúdeného o preradenie z prísnejšieho spôsobu výkonu trestu

do miernejšieho stupňa stráženia z 24. júla a 18. októbra 2016. K podaniam odsúdeného

týkajúce sa prieťahov v konaní, podmienečného prepustenia, obnovy konania a dovolania

najvyšší súd v tomto konaní neprihliadal, lebo nebol kompetentný o nich rozhodovať, resp.

pokiaľ ide o prieťahy, o nich už bolo rozhodnuté tak, ako bude na to poukázané nižšie.  

Na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2016 mal krajský súd dostatok podkladov

na určenie spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody

odsúdenému J. K.. Tieto sú presne špecifikované v napadnutom uznesení a majú oporu

v dôkazoch založených v spisoch. Krajský súd o tomto návrhu rozhodol v zákonom

požadovanej lehote. Ani pri určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov

odňatia slobody nedošlo k sprísneniu spôsobu výkonu trestu, lebo tieto tresty bude vykonávať v ústave so stredným stupňom stráženia, teda takým spôsobom ako bolo rozhodnuté uznaným

rozsudkom cudzieho štátu.  

V zmysle § 407 ods. 3 Tr. por. ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody

ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených

trestov súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Podľa odseku 4 tohto

ustanovenia návrh na rozhodnutie súdu podľa odseku 3 je povinný podať riaditeľ ústavu  

na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody,

bezodkladne po tom, čo sa o postupne uložených trestoch odňatia slobody s rôznym

spôsobom ich výkonu dozvie. O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Uvedené ustanovenie nedáva odsúdenému, prípadne jeho obhajcovi právo zúčastniť  

sa neverejného zasadnutia a ani rozhodujúcemu súdu nenariaďuje odsúdeného

pred rozhodnutím vypočuť. V tomto smere sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.  

Pokiaľ ide o prieťahy vytýkané odsúdeným, na tie v dostatočnom rozsahu reagoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo 17. januára 2017, sp. zn. 3 Urto 4/2016.

Sťažnosťou odsúdený poukazuje aj na porušenie § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 13 ods. 1,

§ 15, § 17 a § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 549/22011 Z.z. k čomu najvyšší súd uvádza,

že ide o ustanovenia týkajúce sa uznávacieho konania, o ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, preto sťažnostnému súdu neprislúcha sa týmito otázkami už zaoberať.  

Uvedené preukazuje, že zákonný senát krajského súdu rozhodol a v odôvodňujúcej

časti napadnutého uznesenia v dostatočnom rozsahu poukázal na relevantné skutočnosti

vyplývajúce z dôkazov založených v spise. Z týchto dôkazov je nepochybné, že odsúdenému

boli postupne uložené tresty odňatia slobody, z ktorých zvyšok trestu odňatia slobody

v trvaní 1 mesiac a 23 dní má vykonať v ústave s minimálnym stupňom stráženia a trest

odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov vykonáva v ústave so stredným stupňom

stráženia. Ide o právoplatné výroky o spôsobe výkonu týchto trestov a najvyšší súd

v sťažnostnom konaní nebol oprávnený ich preskúmavať z hľadiska zákonnosti. Najvyšší súd

na základe sťažnosti odsúdeného posudzoval, či postup krajského súdu pred vyhlásením

napadnutého uznesenia bol zákonný a či rozhodnutie – výrok o určení spoločného spôsobu

výkonu týchto postupne uložených trestov je v súlade so zákonom.

Na základe vyjadreného najvyšší súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutie

krajského súdu bol súladný s príslušnými účinnými a platnými ustanoveniami Trestného

poriadku.  

Najvyšší súd preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. apríla 2016

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová