UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 7. septembra 2016 v trestnej veci odsúdeného I. D. pre zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky a iné, o sťažnosti odsúdeného I. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2016, sp. zn. 4 Ntc 10/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného I. D. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre uznesením zo 16. júna 2016, sp. zn. 4 Ntc 10/2016, podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák., zamietol žiadosť odsúdeného I. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 30. októbra 2015, sp. zn. 4 Ntc 27/2015.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú neskôr písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný a zároveň žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby mu dal možnosť sa zaradiť do normálneho života, a tak splniť podmienky podmienečného prepustenia s probačným dohľadom. Odsúdený v rámci svojej sťažnosti sľúbil, že po prepustení z výkonu trestu na slobodu sa zamestná a nebude páchať žiadnu trestnú činnosť.
Krajská prokuratúra v Nitre sa k sťažnosti odsúdeného nevyjadrila.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vovýkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že Krajský súd v Nitre uznesením zo 16. júna 2016, sp. zn. 4 Ntc 10/2016, rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Rovnako ako Krajský súd v Nitre, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že u odsúdeného sú naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko odsúdený už vykonal potrebnú časť uloženého trestu odňatia slobody, avšak u odsúdeného nie sú splnené materiálne podmienky, a to že by plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom obidve uvedené formálne a materiálne podmienky musia byť splnené kumulatívne.
S poukázaním na sťažnosť odsúdeného v spojitosti so žiadosťou o podmienečné prepustenie na slobodu s probačným dohľadom Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na osobu odsúdeného ako aj na jeho opakovanú trestnú, majetkovú a násilnú činnosť, závery hodnotení jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody a v rámci celkového zhodnotenia opodstatnenosti možného podmienečného prepustenia nie sú splnené podmienky na to, aby bol odsúdený podmienečne prepustený na slobodu s probačným a mediačným dohľadom.
Odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný, pričom z hľadiska posúdenia jeho osoby sa jedná o špeciálneho recidivistu, čo vyplýva aj z odpisu registra trestov, ktorý opakovane páchal majetkovú trestnú činnosť spojenú s násilím, pričom vo veľmi krátkom čase po prepustení na slobodu sa opakovane v priebehu jedného mesiaca dopustil ďalšej trestnej činnosti. Ani z hodnotení jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody, kde odsúdený vykonával trest odňatia slobody, nie je zrejmé, že by podmienečné prepustenie odsúdeného na slobodu bolo opodstatnené a odôvodnené, a to na základe posúdenia osoby odsúdeného z hľadiska plnenia si svojich povinností ako aj jeho správania sa, s poukázaním na opakovane páchanú trestnú činnosť, závažnosť a spôsob páchania predmetných skutkov ako aj na skutočnosť, že počas výkonu trestu odňatia slobody uloženého Okresným súdom Bratislava IV, bol odsúdený postupne preradený až do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podmienečné prepustenie na slobodu je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu ako aj na ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je veľké riziko z hľadiska pokračovania v páchaní trestnej činnosti.
Jednou z podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je aj skutočnosť, že odsúdený plnením si svojich povinností a svojim správaním by preukázal, že v prípade jeho osoby je odpykanie si stanovenej doby postačujúce a účel trestu bol v jeho prípade dosiahnutý aj kratším výkonom trestu odňatia slobody, čo však u odsúdeného nebolo naplnené.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal za preukázané splnenie materiálnych podmienok, a teda že od odsúdeného možno očakávať polepšenie a že v budúcnosti povedie riadnyživot.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov sťažnosť odsúdeného I. D. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.