6Urto/9/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2017 v Bratislave, v konaní o uznanie a výkone cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky, v trestnej veci odsúdeného E. L., o odvolaní odsúdeného, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. Ntc/23/2016, zo dňa 16. augusta 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4, veta druhá Tr. por. odvolanie odsúdeného E. L. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") rozhodol tak, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.") uznal výrok o vine, rozsudku Korunného súdu Wolverhampton, sp. zn. T20147269, z 8. októbra 2014, ktorým bol E. L., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E. E., Slovenská republika, štátny občan Slovenskej republiky, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo Veľkej Británii, uznaný vinným zo znásilnenia v rozpore s článkom 1 (1) Zákona o sexuálnych trestných činoch z roku 2003 (Veľkej Británie) na skutkovom základe tam uvedenom, za čo bol odsúdený na 6 (šesť) rokov a 9 (deväť) mesiacov s tým, že trest vykoná na území Slovenskej republiky. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov krajský súd nahradil uloženú trestnú sankciu vo výmere 6 (šesť) rokov a 9 (deväť) mesiacov trestom odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odsúdený odvolanie, v ktorom uviedol, že v pôvodnom konaní v Anglicku bolo porušené jeho právo na obhajobu a právo konať v materinskom jazyku. Odsúdený v pôvodnom konaní ničomu nerozumel a konanie Anglického súdu tak nie je súladné s európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodol o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia.

K odvolaniu odsúdeného sa vyjadril krajský prokurátor, ktorý uviedol, že krajský súd v súlade s písomným vyjadrením prokurátora pred vyhlásením napadnutého rozsudku dôsledne skúmal, či sú splnené všetky náležitosti na uznanie a výkon predmetného rozhodnutia britského súdu a keďže súd neidentifikoval žiadne dôvody odmietnutia uvedené v ustanoveniach § 16 ods. 1 písm. a/ až písm. m/, ani ods. 2 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, rozhodol rozsudkom o jeho uznaní a výkone. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného E. L. nie je dôvodné.

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

S poukazom na odvolacie námietky odsúdeného je potrebné uviesť, že dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia sú taxatívne uvedené v § 16 zákona č. 549/2011 Z. z.

Krajský súd pri uznaní predmetného rozsudku Korunného súdu Wolverhampton, sp. zn. T20147269, z 8. októbra 2014, právoplatným 8. októbra 2014, postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorá preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii. Krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je podľa § 12 ods. 1 zák. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Žiline s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 psím. a/ zák. č. 549/2011 Z. z. - odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, po písomnom vyjadrení prokurátora v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. (č. l. 51 spisu). Z predloženého osvedčenia (č. l. 10 spisu) je zrejmé, že odsúdený sa zúčastnil na súdnom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia Korunného súdu Wolverhampton, pričom aj napriek skutočnosti, že odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho štátu, t. j. do Slovenskej republiky, tento nie je potrebný vzhľadom na § 6 ods. 3 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z. z.

Z obsahu odvolania odsúdeného je zrejmá predovšetkým snaha o preskúmanie jeho trestnej veci vedenej na Korunnom súde Wolverhampton, ktorá je predmetom tohto konania, justičnými orgánmi Slovenskej republiky, jej opätovné prejednanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmyslom konania o uznaní a výkone rozhodnutia nie je prieskum tohto rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (v tomto prípade rozsudku Korunného súdu Wolverhampton, sp. zn. T20147269, z 8. októbra 2014, právoplatný 8. októbra 2014 a konania, ktoré vydaniu tohto rozsudku predchádzalo). Vykonávajúci justičný orgán v rámci konania o uznaní a výkone rozhodnutia skúma iba splnenie podmienok vyžadovaných zákonom č. 549/2011 Z. z. na uznanie a výkon rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní v inom členskom štáte Európskej únie, nemôže však v tomto konaní skúmať správnosť rozhodnutia, ani revidovať konkrétne výroky tohto rozhodnutia, či správnosť postupu tamojších justičných orgánov. Ak odsúdený s vydaným rozsudkom nesúhlasil, mal možnosť využiť svoje právo podať voči nemu opravný prostriedok (uvedené vyplýva zo samotného osvedčenia - str. 13 spisu, že dotknutá osoba sa zúčastnila na súdnom konaní, ktoré viedlo k rozhodnutiu). Z obsahu predloženého spisu je však zrejmé, že odsúdený toto svoje právo nevyužil, v dôsledku čoho sa stalrozsudok právoplatným. Z tohto dôvodu jeho súčasné odvolacie námietky týkajúce sa opätovného prešetrenia veci nemajú vplyv na uznanie a výkon citovaného rozsudku v zmysle napadnutého rozsudku krajského súdu.

Nad rámec uvedeného najvyšší súd uvádza, že pri nahradení pôvodnej sankcie postupoval krajský súd správne v súlade s ust. § 17 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z., keď nahradil pôvodnú sankciu 6 rokov a 9 mesiacov sankciou vo výške 5 rokov, nakoľko podľa Slovenského právneho poriadku, môže odsúdený požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. po výkone 2/3 uloženého trestu (v prípade 5 rokov po 40 mesiacoch), zatiaľ čo podľa právneho poriadku Veľkej Británie po výkone polovice uloženého trestu (v prípade 6 rokov a 9 mesiacov po 40,5 mesiaci). Krajský súd teda dbal na to, aby nahradená sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej sankcii.

Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.