6Urto/7/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v trestnej veci W. V., v konaní o návrhu Ministerstva spravodlivosti Českej republiky na rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, o odvolaní W. V. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. októbra 2015, sp. zn. 4Ntc 10/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie W. V. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 21. októbra 2015, sp. zn. 4Ntc 10/2015, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 9, sp. zn. 21 T 36/2012, zo dňa 19. decembra 2012, právoplatným dňa 30. apríla 2013 v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 7To 80/2013, zo dňa 30. apríla 2013, ktorým bol občanovi Slovenskej republiky : W. V., nar. XX. K. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca v meste P., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike,

I. za trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 4 písm. d/ Trestného zákonníka č. 40/2009 Sb. Českej republiky, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca september 2009 do začiatku roku 2010 v úmysle obohatiť sa vylákal od poškodených finančné čiastky za sprostredkovanie úveru alebo poskytnutie ďalších služieb, prípadne predaja tovaru, vo všetkých prípadoch sa vydávajúc za osobu menom W. R., napriek tomu, že vedel, že prísľuby nesplní, poškodeným úvery ani služby neposkytol a peniaze nevrátil, konkrétne : 1/ v presne nezistenej dobe začiatkom jesene roku 2009 v I., ul. C. XX vylákal od poškodenej P. Z., nar. XX. N. XXXX finančnú hotovosť vo výške 10 000 Kč za prísľub sprostredkovania úveru, ktorý nesprostredkoval a peniaze doposiaľ nevrátil, 2/ v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov september až október roku 2009 v Mostě v motorestevylákal od poškodeného B. L., nar. XX. X. XXXX finančnú hotovosť vo výške 20 000 Kč a ďalej dňa 22. októbra 2009 v P. v mieste bydliska poškodeného vylákal od neho ďalšie peniaze vo výške 35 000 Kč, a to s prísľubom prevedenia leasingu na vozidla, užívané poškodeným na tretiu osobu, prevod nesprostredkoval a peniaze v čiastke 55 000 Kč mu nevrátil, 3/ v presne nezistenej dobe v priebehu októbra 2009 v I., P. XX vylákal od poškodenej N. E., nar. XX. K. XXXX finančnú čiastku celkom vo výške 20 000 Kč za prísľub sprostredkovania úveru, úver nesprostredkoval a peniaze jej nevrátil, 4/ dňa 15. októbra 2009 vo Vošticích v motoreste Trucker vylákal od poškodenej K. K., nar. XX. K. XXXX finančnú čiastku vo výške 25 000 Kč, ktorú mu vyplatila dňa 25. či 26. októbra 2009, za prísľubu sprostredkovania úveru, tento nesprostredkoval a peniaze jej nevrátil, 5/ dňa 04. novembra 2009 vo Vošticích v motoreste Trucker vylákal od poškodenej K. K., nar. XX. K. XXXX finančnú čiastku vo výške 18 000 Kč pod zámienkou nutnosti platby poistenia prisľúbeného úveru, peniaze jej nevrátil, 6/ v presne nezistenej dobe koncom novembra 2009 vo Vošticích v motoreste Trucker vylákal od poškodenej K. K., nar. XX. K. XXXX ďalšie peniaze vo výške 5 500 Kč, pod zámienkou uskutočnenia platby odstupného pre tretiu osobu za prevzatie už prejednaného úveru v prospech tejto osoby, platbu nepreviedol a peniaze jej nevrátil, 7/ v bližšie nezistenej dobe koncom novembra 2009 vo Vamberku a dňa 09. decembra 2009 vo Vysokom Mýtu v motoreste vylákal od poškodeného Ing. Y. X., nar. XX. K. XXXX finančnú hotovosť v celkovej výške 120 000 Kč za prísľub vymoženia jeho pohľadávky, pohľadávku nevymohol a peniaze mu nevrátil, 8/ v presne nezistenej dobe na jeseň roku 2009 v Prahe 9, Černý most v reštaurácií Švejkovna, vylákal od poškodeného I. E., nar. XX. W. XXXX finančnú hotovosť vo výške 15 000 Kč za prísľub sprostredkovania úveru, úver nesprostredkoval a peniaze mu nevrátil, 9/ v presne nezistenej dobe v priebehu januára 2010 v Kolíne v penzióne vylákal od poškodenej Y. N., nar. XX. N. XXXX finančnú hotovosť vo výške 7 000 Kč za tvrdenia, že ju potrebuje k platbe cla za tovar, ktorý mal mať na Slovensku, napriek tomu, že to nebola pravda, peniaze jej nevrátil, 10/ v I. v predajni s oblečením F. vylákal od poškodenej H. J., nar. XX. K. XXXX za prísľub zaistenia jeho predaja dňa 13. januára 2010 tovar v hodnote 58 662 Kč, dňa 15. januára 2010 tovar v hodnote 64 820 Kč a dňa 16. januára 2010 ďalší tovar v hodnote 210 150 Kč, predaj nesprostredkoval ani tovar v celkovej hodnote 333 632 Kč nevrátil, pričom časť vecí v hodnote 39 343 Kč jej bola vrátená poškodenou N. E., týmto pokračujúcim konaním spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 609 132 Kč,

II. za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákonníka Českej republiky účinného do 31. decembra 2009, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že : dňa 16. apríla 2009 okolo 15.00 hod na presne nezistenom mieste pri ceste z Loun do Prahy v osobnom automobile zn. Citroen C5 B. XAX XXXX vedeným A. L., nar. XX. N. XXXX, prevzal od N. C., nar. XX. K. XXXX, finančnú hotovosť vo výške 240 000 Kč za účelom úhrady nákladov spojených s podnikateľským zámerom založenia spoločného podnikania V. - C. v odbore pohostinstvo a následnou kúpou domu v I. - N. v ulici L., avšak prevzatú finančnú hotovosť nepoužil na tento účel ani ju nevrátil späť N. C. a použil ju nezisteným spôsobom pre svoju potrebu, čím spôsobil N. C., nar. XX. K. XXXX škodu vo výške 240 000 Kč,

III. za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákonníka Českej republiky účinného do 31. decembra 2009, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že : dňa 23. novembra 2009 v obci R. čp. XX, okres I., prevzal od V. J., nar. XX. N. XXXX čiastku 50 000 Kč v hotovosti z titulu ich vzájomnej dohody, podľa ktorej mal pre menovanú zaobstarať za výhodnú cenu stavebné drevo na krov hospodárskej stavby, ktoré však V. J. podľa ich vzájomnej dohody neobstaral a peňažné prostriedky získané od menovanej výhradne účelovo viazané na zaobstaranie konkrétneho dreva určeného na stavbu krovu hospodárskej stavby si ku škode V. J., nar. XX. N. XXXX z R., okres I., ponechal pre svoju potrebu, čím menovanej spôsobil škodu vo výške 50 000 Kč,

uložený, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, sa uznáva na území Slovenskej republiky a v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody sa na území Slovenskej republiky vykoná,

pričom odsúdený W. V. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože sú splnené podmienky na jeho zaradenie v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Rozsudok (doručený odsúdenému 11. novembra 2015, Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici 5. novembra 2015, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 9. novembra 2015 a Ministerstvu spravodlivosti Českej republiky 11. novembra 2015) napadol W. V. odvolaním 11. novembra 2015. V ňom uviedol, že vzhľadom k závažnej rodinnej situácii, ktorá v priebehu rozhodovania o jeho vydaní na vlastnú žiadosť nastala, sa vzdáva možnosti vykonať trest odňatia slobody v Slovenskej republike a to až do konca trestu, ktorý má vykonať v Českej republike. Dcéra je v pubertálnom veku, v dôsledku jeho uväznenia musela opakovať siedmu triedu základnej školy a v októbri v roku 2015 bola umiestnená v diagnostickom ústave. Od narodenia dcéra žije s matkou v Českej republike, kde jeho družka má prácu a na Slovensku nemajú nikoho. Sťahovanie dcéry by podľa psychológa bolo problematické a mohlo by v nej zanechať ďalšie negatíva - návštevu inej základnej školy a odluka od kamarátov. On je evidovaný ako bezdomovec a nedovolí, aby jeho dcéra bola kvôli nemu vystavená ďalším náporom ovplyvňujúcim jej vývoj a psychiku. Sťahovanie jeho dcéry je nereálne a narušilo by aj súdržnosť rodiny, lebo by ho nemohla navštevovať.

Odvolanie bolo 20. novembra 2015 zaslané na vyjadrenie krajskej prokuratúre, ktorá toto právo nevyužila.

Podľa § 29 zákona č. 549/2011 Z.z. (o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 549/2011 Z.z.) ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

V zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z.z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.

Najvyšší súd ako odvolací súd riadiac sa týmito ustanoveniami na neverejnom zasadnutí preskúmal v zmysle § 518 ods. 4 Tr. por. a § 15 ods. 4, ods. 5 zákona č. 549/2011 Z.z. správnosť výrokov, ktorých sa odvolanie týka, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt alebo vykonáva trest odňatia slobody; inak je príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak konanie o uznaní a výkone rozhodnutia začne na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze, príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je krajský súd, ktorý koná o európskom zatýkacom rozkaze. O začatí konania o uznaní a výkone rozhodnutia upovedomí príslušný súd ministerstvo.

Najvyšší súd zo spisu krajského súdu, sp. zn. 4Ntc 10/2015 zistil, že Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky 15. júla 2015 pod č.j. MSP-75/2014-MOT-T/26, z podnetu Obvodného súdu pre Prahu 9 a Obvodného súdu pre Prahu 10 predložilo žiadosť podľa článku 5 rámcového rozhodnutia 2008/909/SVVz 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktoré ukladajú trest odňatia slobody alebo opatrenia spojené so zbavením osobnej slobody, za účelom ich výkonu v Európskej únii a osvedčenie z 23. júna 2015 vo vzťahu k rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 9 z 19. decembra 2012, sp. zn. 21 T 36/2012, v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe z 30. apríla 2013, sp. zn. 7To 80/2013 a rozsudkov Okresného súdu v Lounech z 9. júla 2010, sp. zn. 15 T 99/2010, právoplatný 09. júla 2010 a Okresného súdu v Písku z 24. augusta 2010, sp. zn. 5T 94/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Českých Budějoviciach - pobočka v Táboře z 19. januára 2011, sp. zn. 14 To 382/2010, v ktorých boli zrušené výroky o treste pri ukladaní súhrnného trestu v trvaní 5 rokov, ktorý vykonáva od 7. júna 2013 a predpokladaný koniec tohto trestu pripadá na deň 24. decembra 2017, týkajúce sa občana Slovenskej republiky W. V., nar. XX. K. XXXX v R., trvale bytom P., G. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici Plzeň.

Zo žiadostí W. V. z 21. januára 2014 a 3. decembra 2014 na vydanie jeho osoby v skrátenom konaní na ďalší výkon trestu odňatia slobody na územie Slovenskej republiky vyplýva, že ich podal pre jeho zhoršený zdravotný stav a neschopnosť zabezpečiť si z vlastných finančných prostriedkov adekvátne liečenie, lebo nemá uzavreté zdravotné poistenie. Trvalý pobyt on ani jeho družka a dcéra nemajú na území Českej republiky, ich rodiny žijú na území Slovenskej republiky, kam po jeho vydaní sa chcú odsťahovať.

Centrálne pracovisko registra v správe potvrdilo, že u W. V. je hlásený pobyt v meste P. ako bezdomovec. Odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Banská Bystrica osvedčilo, že W. V., nar. XX. K. XXXX v R. je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vo vyjadrení z 2. októbra 2015, sp. zn. 2 KPt 86/15/6600-4, poukázal na kompletnosť predložených dokladov a tiež na to, že W. V. v oboch prípadoch žiadal, aby uložený trest odňatia slobody mohol vykonať na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu sa v zmysle § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 549/2011 Z.z. neuplatňuje zásada špeciality. Nakoľko ani pri jednom z rozsudkov neexistuje žiaden z dôvodov odmietnutia v zmysle § 16 zákona č. 549/2011 Z.z. dáva súhlasné stanovisko k rozhodnutiu o uznaní a výkone uvedených rozsudkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný pre takéto konanie o žiadosti Ministerstva spravodlivosti Českej republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2015 rozsudkom, sp. zn. 4Ntc 10/2015 tak, ako je to uvedené vyššie. Rešpektoval zákonné podmienky týkajúce sa výkonu rozhodnutí vo vzťahu k cudzine upravené v tretej hlave prvého oddielu Trestného poriadku, ale tiež príslušné ustanovenia tretej časti zákona č. 549/2011 Z.z.

Osvedčenie Ministerstva spravodlivosti Českej republiky obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje všetky relevantné skutočnosti potrebné pre uznanie a výkon rozhodnutí súdov Českej republiky predložené krajskému súdu.

Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd sa dôsledne zaoberal skutočnosťami významnými pre rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho súdneho rozhodnutia. Najvyšší súd si túto argumentáciu krajského súdu v odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku osvedčil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Najvyšší súd reagujúc na odvolacie dôvody poukazuje na obsah žiadostí odsúdeného o jeho vydanie na výkon uloženého trestu na územie Slovenskej republiky. V nich opakovane uviedol, že na území Českej republiky nemá trvalé bydlisko a príbuzní z jeho i zo strany jeho družky žijú na území Slovenskej republiky, kam po jeho vydaní odcestuje družka s dcérou.

Naproti tomu odsúdený v odvolaní tvrdí opak bez toho, aby logickým spôsobom ozrejmil zmenu vo svojich tvrdeniach, čo vedie k záveru, že táto zmena je účelová a zavádzajúca.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z., podľaktorého rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak

a) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky, b) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo c) odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a súd na základe postupu podľa § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.

Súhlas odsúdeného s vykonávaním uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov na území Slovenskej republiky bol daný. Odsúdený po rozhodnutí krajského súdu tento súhlas v odvolaní zobral späť.

Z uvedeného je zrejmé, že vydanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z Českej republiky na územie Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2011 Z.z., ktorý takéto rozhodnutie nepodmieňuje súhlasom odsúdenej osoby.

Špeciálne ustanovenie zákona č. 549/2011 Z.z. neupravuje postup o odvolaní súhlasu odsúdenej osoby s odovzdaním a preto najvyšší súd posudzoval odvolanie súhlasu podľa ustanovení Trestného poriadku.

Podľa § 516 ods. 2 Tr. por. ak dôvodom na konanie o uznanie je postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavy, nie je prekážkou uznania cudzieho rozhodnutia, ak kedykoľvek počas konania odsúdený odvolá svoj súhlas s odovzdaním, ak sa jeho súhlas vyžaduje (v danom prípade tomu tak nie je, lebo jeho vydanie sa uskutočňuje na žiadosť ministerstva spravodlivosti Českej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2011 Z.z.) alebo ak zanikne niektorá z iných podmienok pre postup podľa druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy. Pre účinky takto uznaného rozhodnutia sa použije primerane § 519 ods. 4 Tr. por.

V zmysle § 519 ods. 4 Tr. por. ak odsúdený po uznaní cudzieho rozhodnutia odvolal súhlas s odovzdaním na výkon trestu, ak sa na postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavy taký súhlas vyžaduje, alebo k odovzdaniu nedošlo z iného dôvodu, možno uznané cudzie rozhodnutie vykonať na území Slovenskej republiky, len ak odsúdený trest odňatia slobody v odsudzujúcom štáte nevykonal v plnom rozsahu, alebo v prípade, že bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, len ak odsudzujúci štát požiada o výkon zvyšku uloženého trestu z dôvodu, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.

Vzhľadom na uvedené odvolanie súhlasu odsúdeného s odovzdaním až počas konaní o uznaní je irelevantné. Navyše súhlas odsúdeného s odovzdaním je podmienkou prevzatia odsúdeného na výkon trestu, nie uznania rozhodnutia.

Na základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny riadny opravný prostriedok, rozhodnutie je konečné.