UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti A. D., pre zločin ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 145 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Českej republiky, v konaní o uznanie a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Ntc/9/2016, z 3. augusta 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného A. D. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom 3. augusta 2016 podľa § 16 ods. 1 písm. f/ zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii odmietol uznať a vykonať na území Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prahe, sp. zn. 7T 62/2014, z 12. januára 2015 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu Praha, sp. zn. 7To 19/2015, z 3. marca 2015, ktorým bol A. D. uznaný za vinného zo zločinu ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 145 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Českej republiky na tom skutkovom základe, že
dne 8. února 2014 v presne nezjištěné dobé v drážním domku číslo popisné XX na třídé D. O., v obci Velim, okres Kolín, po předchozím požití alkoholu a rozepři s obžalovaným Z. J., týkajíci se nákupu alkoholu, pokračoval rozepři s poškozenou P. K., nar. XX. O. XXXX, kterou poté fyzicky napadl tak, že jí zasadil častí dřevené násady velkou silou nejméně dva údery do levé strany temene a levé očnice, čímž jí zpúsobil pohmoždení měkkých tkaní v levé čelní krajine s defektem kúže, krevní výron v oblasti levé očnice, krevní výron v měkkých pokrývkach lebních v levé temenní krajine, roztříštění cementové náhrady klenby lební v levé temenné-spánkové krajině, krvácení do mozkových plen, pohmoždení mozku a zlomeninu spodiny lební v místě levé prední jámy, přičemž poškozená v dôsledku pohmoždení mozku při tupém traumatu hlavy na místě zemřela
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 56 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Českej republiky zaradený do väznice so zvýšenou ostrahou.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne, včas odvolanie odsúdený A. D.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nie je pravda, že by mal na území Českej republiky trvalé bydlisko. Trvalé bydlisko má na adrese v Slovenskej republike - J.. Nikdy sa z adresy trvalého bydliska neodhlásil ani neobdržal žiadne rozhodnutie o zrušení pobytu v Slovenskej republike. Na Slovensku má žijúce príbuzné. Má zdravotné problémy a pretože je občan Slovenskej republiky nemá právo ani na lekárske ošetrenie. Z horeuvedených dôvodov žiada o vydanie nového rozhodnutia a možnosť vykonať trest v Slovenskej republike.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Podľa 4 ods. 1 písm. a/ zákona, rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky.
Podľa § 4 odsek 1 písmeno b/ zákona, rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky.
Podľa § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona, rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a súd na základe postupu podľa § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.
Podľa § 4 odsek 2 zákona, ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia (ďalej len "osvedčenie") označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Podľa § 4 odsek 3 písmeno n/ zákona, kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú vražda, závažné ublíženie na zdraví.
Najvyšší súd zistil, že veci po postúpení veci z Krajského súdu v Košiciach rozhodol príslušný súd.
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odmietol uznať a vykonať na území Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prahe, sp. zn. 7T 62/2014, z 12. januára 2015 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu Praha, sp. zn. 7To 19/2015, z 3. marca 2015, pretože nie je splnená podmienka uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 4 od. 1 zák. č. 549/2011 Z.z., z toho dôvodu, že odsúdený nemá na území Slovenskej republiky registrovaný žiadny pobyt a nemá na území Slovenskej republiky preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré by mohli prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestu na území Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu s tým, akoodôvodnil, prečo odmietol uznať cudzie rozhodnutie na území Slovenskej republiky.
K námietkam uvedeným v odvolaní odsúdeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že z vyjadrenia Mestského úradu v Trebišove je jasne preukázané, že odsúdený sa od roku 2002 na území Slovenskej republiky nezdržiava a je prihlásený k trvalému pobytu v Ruteniciach č. XXX v Českej republike. Tieto isté skutočnosti vyplývajú aj z lustrácie v registri obyvateľov. Z odpisu registra trestov mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že odsúdený bol od roku 1994 do posledného odsúdenia, ktoré je predmetom tohto konania 4x odsúdený súdmi v Českej republike.
Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z.z. jasne vyplýva, že pri rozhodovaní o uznaní cudzozemského rozhodnutia na území Slovenskej republiky musia byť splnené viaceré podmienky a podmienky, že je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, musia byť splnené súčasne. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise je splnená okrem ďalších podmienok len jedna, že je štátnym občanom Slovenskej republiky.
Správne prvostupňový súd poukázal na to, že nie sú splnené ani podmienky na uznanie stanovené v ďalších odsekoch § 4 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. v spojení s § 13 ods. 1 citovaného zákona.
S poukazom na konštatované skutočnosti je rozhodnutie krajského súdu správne v súlade so zákonom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.