6Urto/6/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2013 v Bratislave v trestnej veci proti odsúdenému O. C. pre zločin profesionálnej krádeže podľa §§ 127, 129 číslo 1, 130 štvrtý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2013, sp. zn. 4Ntc 12/2012, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného O. C. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) tak, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 549/2011 Z. z.) rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa 29. marca 2012, sp. zn. 051 Hv 10/12f, týkajúci sa odsúdeného O. C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Justizanstalt St. Polten, Rakúska republika, ktorým bol uznaný vinným zločinom krádeže vlámaním podľa §§ 127, 129 č. 1, 130 štvrtý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie odsúdený O. C. v zákonnej lehote písomným podaním, v ktorom uviedol, že súhlasí s uznaním a vykonaním trestu na území Slovenskej republiky, pričom však žiada, aby mu bol trest uložený do ústavu s „ľahkým“ stupňom stráženia, nakoľko v posledných 5. rokoch nebol na území Slovenskej republiky odsúdený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) postupoval na základe odvolania odsúdeného podaného v zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z. z. v znení noviel a podľa § 29 tohto zákona, a teda(subsidiárne) podľa Trestného poriadku. Preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Krajský súd pri uznaní predmetného rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorá preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.

Krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. So závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje.

V konaní súdu prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je podľa § 12 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z. z. - odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, na čom nič nemení aktuálny výkon uloženého trestu odňatia slobody na území Rakúskej republiky, po písomnom vyjadrení prokurátora (§ 15 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z.). Súhlas odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje - § 16 ods. 1 písm. g/, § 2 zák. č. 549/2011 Z. z. a čl. 6 bodu 2 písm. a/ Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV - súhlas odsúdenej osoby sa nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

V rámci prieskumnej povinnosti krajský súd správne zistil, že spomenutý skutok, pre ktorý bol odsúdený O. C. uznaný vinným uvedeným rozsudkom Rakúskej republiky, je trestný i podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne ide o pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Slovenskej republiky.

Krajský súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil O. C. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň bol O. C. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (za viacero úmyselných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený 3. októbra 2008).

Najvyšší súd konštatuje, že odvolacie námietky odsúdeného sú preto irelevantné a z toho dôvodu jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.