UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2017 v Bratislave, v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, v trestnej veci odsúdeného L. Z., o odvolaní odsúdeného, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. Ntc/8/2016, zo dňa 01. februára 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. Ntc/8/2016, zo dňa 01. februára 2017 a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") rozhodol tak, že podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie, vydané Krajským súdom Nowy Sacz, Poľská republika, II K5/11 z 27.5.2014, ktorým bola občanovi Slovenskej republiky L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX, uložená peňažná sankcia - trovy trestného konania vo výške 28.606,53 PLN (6.516,29 Eur), uznal na území Slovenskej republiky s tým, že rozhodnutie sa vykoná.
Voči predmetnému rozsudku podal odsúdený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozsudkom poľského súdu - Nowy Sacz bol zaviazaný zaplatiť 9.000 PLN titulom trov + 3.400 PLN, čo údajne jeho advokátka Klaudia Starzak zaplatila a z uvedeného dôvodu nemá žiadne podlžnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že postupom súdu sa odsúdenému odňala možnosť konať pred súdom, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Podľa § 2 písm. b/ 4. zákona č. 183/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažnou sankciou povinnosť uložená rozhodnutím o peňažnej sankcii zaplatiť trovy trestného a správneho konania.
Podľa § 4 zákona č. 183/2011 Z. z. rozhodnutie o peňažnej sankcii členského štátu možno v Slovenskejrepublike uznať a vykonať, ak povinný má na území Slovenskej republiky bydlisko, sídlo, majetok alebo príjem.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 183/2011 Z. z. súd rozhodne bez zbytočného odkladu o tom, či sa rozhodnutie o peňažnej sankcii uzná a vykoná (ďalej len „rozhodnutie o uznaní a výkone na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal súd štátu pôvodu.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. súd rozhoduje rozsudkom o uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. a/ a uznesením o uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. b/.
Podľa § 23 zákona č. 183/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
Podľa § 2 ods. 17 Tr. por. trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Podľa § 171 ods. 1 Tr. por. rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom na neverejnom zasadnutí dňa 01. februára 2017. Zásada verejnosti je upravená v § 2 ods. 17 Trestného poriadku a najmä v čl. 142 ods. 3 Ústavy SR. Taktiež je upravená aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom právo na verejné prerokovanie veci v konaní pred súdom je ustanovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, pričom podľa týchto ustanovení možno verejnosť vylúčiť z konania pred súdom len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 142 ods. 3 ústavy rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Zásada verejnosti je významnou zárukou zákonnosti trestného konania a zahŕňa právo na verejné prerokovanie veci; verejnosť má prístup na súdne konanie, čo možno chápať jednak ako kontrolnú funkciu verejnosti nadvýkonom súdnictva, jednak ako výchovnú funkciu trestného konania vo vzťahu k verejnosti a právo na verejné vyhlásenie rozsudku. Zatiaľ čo právo na verejné prerokovanie veci môže podliehať obmedzeniam ustanoveným v zákone, právo na verejné vyhlásenie rozsudku platí bez výnimky, čo ustanovuje aj Trestný poriadok v § 171 ods. 1 a § 249 ods. 6.
Súd rozhoduje rozsudkom na základe postupu, ktorý sa skladá z 3 základných krokov: prvým je postup podľa § 169 Tr. por., druhým je postup podľa § 170 Tr. por. a posledným postup podľa § 171 Tr. por. Pokiaľ pri prijímaní rozsudku chýba čo i len jeden tento krok, je rozsudok nezákonný, nenastávajú u neho zákonom predpokladané účinky, a tak ide o podstatnú chybu konania, ktorú nemôže napraviť odvolací súd svojím rozhodnutím.
Najvyšší súd zistil, že Krajský súd v Žiline nepostupoval správne, keď rozsudok, ktorým rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z.z., nevyhlásil verejne, resp. táto skutočnosť z predloženého spisu nevyplýva. Neexistuje výnimka, ktorá by umožňovala vyhlásiť rozsudok neverejne. Požiadavka verejného vyhlásenia rozsudku je vyjadrením jednak ústavného princípu verejnosti súdnictva ako aj naplnením požiadavky Trestného poriadku ustanovenej v § 2 ods. 17, § 171 ods. 1 a § 249 ods. 6 a v čl. 6 bode 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ bolo zistené, že rozsudok nebol vyhlásený verejne, ide o tak závažnú vadu konania, pre ktorú je potrebné v konaní o opravnom prostriedku takýto rozsudok zrušiť. Oprava vyhlásenia v odvolacom konaní neprichádza do úvahy. Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne, a to aj v tom prípade, ak bola verejnosť z prejednávanej veci vylúčená. Keďže Krajský súd v Žiline rozsudok verejne nevyhlásil, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie v zmysle § 518 ods. 4 v spojení s čl. 6 bod. 1 Dohovoru. Je pravdou, že v § 518 ods. 4 Tr. por. zákonodarca neuviedol možnosť zrušenia rozsudku a zároveň vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, avšak nakoľko sa jedná o takú vadu, ktorú odvolací súd nemôže sám napraviť, pretože odsúdenému bolo odňaté právo konať pred súdom, bolo nutné postupovať tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd bez ďalšieho nezaoberal námietkami odsúdeného po vecnej stránke.
Úlohou Krajského súdu v Žilne bude napraviť chybu,,neverejného vyhlásenia rozsudku" jeho verejným vyhlásením a taktiež s poukazom na odvolanie odsúdeného ako i vyjadrenie jeho vtedajšej advokátky Klaudie Starzak zo dňa 17. júla 2017 preskúmať, či vôbec existuje dôvod na uznanie takého rozhodnutia, a teda či odsúdený uvedenú sankciu už nezaplatil a ak áno v akej výške.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku toho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.