UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 18. mája 2016 trestnej veci obvineného O. M. o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia pre podvodné obchádzanie zákazu dovozu drogy triedy A v rozpore s § 170 ods. 2 Zákona o správe colného úradu z roku 1979 a vedomom podieľaní sa na obchádzaní zákazu dovozu podľa § 3 ods. 1 Zákona o zneužívaní drog z roku 1971, o odvolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2015, sp. zn. 6Ntc 35/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného O. M. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2015, sp. zn. 6 Ntc 35/2015, podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení Zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 549/2011 Z.z.) rozsudok Isleworthského kráľovského súdu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sp. zn. T220150014, zo dňa 12. februára 2015 v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody uloženého obvinenému O. M., nar. XX. F. XXXX v W., trvale bytom W., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania - podvodné obchádzanie zákazu dovozu drogy triedy A v rozpore s § 170 /2/ Zákona o správe colného úradu z roku 1979 a vedome sa podieľanie na obchádzaní zákazu dovozu podľa § 3 /1/ Zákona o zneužívaní drog z roku 1971, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody trvaní 5 (päť) rokov (1862 dní), sa uznáva na území Slovenskej republiky, s tým že rozsudok Isleworthského kráľovského súdu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sp. zn. T220150014, zo dňa 12. februára 2015 sa vykoná, podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obvinený O. M. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rozsudok bol doručený Krajskej prokuratúre v Košiciach 9. októbra 2015, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 7. apríla 2016 a obvinenému 5. mája 2016. Obvinený O. M. podal proti tomutorozsudku odvolanie 3. mája 2016, v ktorom uviedol, že on ani jeho rodina nežiadali, aby uložený trest vykonával na Slovensku, ak sa tak rozhodlo, je to proti jeho vôli. V slovenských väzniciach má veľa nepriateľov, ktorí ho chcú zabiť. Do tejto situácie ho dostal človek, ktorý mu sľuboval prácu na stavbe a nakoniec ho donútil k niečomu inému. Otec je starý chorý človek, ktorému sa zhorší zdravie, ak bude zatvorený na Slovensku. Prosí, aby si trest odsedel v Anglicku, lebo slovenské väznice sú špinavé a preplnené.
Odvolanie obvineného bolo na vedomie zaslané krajskému prokurátorovi a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Vyjadril sa iba prokurátor krajskej prokuratúry 18. mája 2016, ktorý uviedol, že odvolanie obvineného považuje za nedôvodné. Krajský súd v rozsudku sa zaoberá obvineným namietanými skutočnosťami a súhlas obvineného sa nevyžaduje. Obvinený je štátnym občanom Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a súdom štátu pôvodu bol mu uložený aj trest vyhostenia, čo bude realizované jeho deportáciou. Krajský súd postupoval zákonne, a preto navrhol, aby najvyšší súd zamietol odvolanie obvineného ako nedôvodné.
Najvyšší súd ako odvolací súd na neverejnom zasadnutí preskúmal v zmysle § 518 ods. 4 Tr. por. správnosť výrokov, ktorých sa odvolanie týka ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva, alebo neuznáva.
V zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z.z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
Zo spisu krajského súdu, sp. zn. 6 Ntc 35/2015, vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 2. septembra 2015 podľa § 12 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. predložilo osvedčenie National Offender Management Service z 31. júla 2015 o vydaní právoplatného rozhodnutia Kráľovského súdu Isleworth č. T 220150014 z 12. februára 2014, na základe ktorého má slovenský občan O. M., nar. XX. F. XXXX v W., trvale bytom W., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, vykonať trest odňatia slobody v trvaní 1826 dní, z ktorého sa k 31. júlu 2015 vykonalo 212 dní. V súvislosti s konaním bol vydaný súdny príkaz na deportáciu č. S1771169 z 30. júna 2015. K tomuto osvedčeniu je priložené aj vyjadrenie obvineného O. M. zo 7. júla 2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s prevozom nakoľko v roku 2016 môže ísť domov a trest si chce odsedieť v krajine, kde ho spáchal. Z predloženého záznamu zo súdneho procesu z 31. decembra 2014 je zrejmé, že obvinený O. M. bol prítomný konania, na ktorom bol vyhlásený vyššie citovaný odsudzujúci rozsudok. Z príkazu na vyhostenie z 30. júna 2015, sp. zn. S17714610, vyplýva, že obvinený bude vyhostený zo Spojeného kráľovstva a zakazuje sa mu vstup do tohto kráľovstva po dobu platnosti tohto príkazu.
Z tohto spisu ďalej vyplýva, že vec bola 2. septembra 2015 elektronicky pridelená do senátu Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 6 Ntc 35/2015. Z vyžiadaného osvedčenia o občianstve O. M. z 24. septembra 2015 je zrejmé, že obvinený je štátnym občanom Slovenskej republiky ku dňu 7. septembra 2015. Z vyjadrenia Krajskej prokuratúry v Košiciach (§ 15 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z.) zo 17. septembra 2015 vyplýva, že súhlasí s uznaním a výkonom trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pretože sú pre to splnené všetky zákonné podmienky. Z vyžiadaného odpisu trestov a lustrácie z 2. a 3. septembra 2015 vyplýva, že obvinený nebol za trestný čin uvedený v rozsudku Kráľovského súdu Isleworth č. T 220150014 z 12. februára 2014 odsúdený na území Slovenskej republiky a ani nebol takýto rozsudok uznaný na jej území.
Podľa § 518 ods. 1 Tr. por. návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí. V zmysle odseku 3 § 518 Tr. por. krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu spravodlivosti.
Na neverejnom zasadnutí senát Krajského súdu v Košiciach na podklade podaného návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, jeho príloh a zaobstaraných dôkazov nevyhnutných pre uznávacie konanie rozhodol napadnutým rozsudkom v súlade so zákonom.
Najvyšší súd po preskúmaní tohto konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku ako aj samotný rozhodnutie a dospel k záveru, že súd rešpektoval všetky zákonné ustanovenia (zákona č. 549/2011 Z.z. v znení noviel) upravujúce postup pri rozhodovaní o uznaní a výkone právoplatného rozhodnutia cudzieho štátu pôvodu, ktorým bol uložený trest odňatia slobody.
Navyše, reagujúc na odvolanie obvineného, najvyšší súd pripomína, že zákon obvinenému nepriznáva právo zúčastniť sa konania o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia pred krajským súdom a ani v konaní pred najvyšším súdom, ktorý preskúmaval jeho odvolanie. Konanie pred krajským súdom bolo vykonané v súlade so zákonom a k porušeniu práv obvineného preto nedošlo.
Krajsky súd pri rozhodnutí o uznaní cudzieho rozhodnutia nepochybil ani pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého trestu bez jeho sprísnenia. V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup. V kontexte uvedeného sa žiada uviesť ešte to, že z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé aj to, že uložený trest bez jeho zmeny, čo do druhu a výmery bude obvinený vykonávať bez jeho prerušenia aj na území Slovenskej republiky.
Súhlas obvineného s vykonávaním uloženého trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov v Slovenskej republike nebol potrebný, lebo uznávacie konanie bolo vykonané v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2011 Z.z., nakoľko trvalý pobyt má na území Slovenskej republiky, kde má aj rodinné zázemie, čo môže prispieť k jeho resocializácii. Navyše obvinený má byť zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vyhostený. Vyjadrenie obvineného je preto nepodstatné a súd pri rozhodovaní o uznaní a výkone cudzieho súdneho rozhodnutia nebol oprávnený k nemu prihliadať.
Na základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.