6Urto/4/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 11. júna 2014 odvolanie odsúdeného U. B., proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 8. apríla 2014, sp. zn. 3Ntc 2/2014, a takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného U. B. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 8. apríla 2014, sp. zn. 3Ntc 2/2014, na návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov uznal na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu Landesgericht Eisenstadt, sp. zn. 7 Hv 25/13p, zo dňa 23. septembra 2013, ktorým bol občan Slovenskej republiky U. B., XX. T. XXXX, trvale bytom Y. XX, A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody na území Rakúskej republiky (Justizanstalt Hirtenberg, Leobrsdorfer Strasse 16, 2552 Hirtenberg), uznaný vinným z trestného činu profesionálnej krádeže vlámaním podľa §§ 127, 129 bod 1 a 2, 130 štvrtý prípad, 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky (1 461 dní) a taktiež podľa § 389 odsek 1 Trestného poriadku Rakúskej republiky mu bola uložená povinnosť uhradiť súdne trovy spojených s týmto konaním.

Krajský súd súčasne nariadil na území Slovenskej republiky vykonať zvyšok uloženého trestu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odsúdený L. B. (č.l. 65) v zákonnej lehote písomným podaním, v ktorom uviedol, že na území Slovenskej republiky býval iba v prenajatom byte, vzhľadom na to, že na území Slovenskej republiky bol už 16 krát súdne trestaný, nemá rodinné zázemie na Slovensku, chcezačať nový život v cudzine, pričom je mu ľúto, že má slovenské občianstvo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odsúdený podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie odsúdeného U. B. nie je dôvodné.

Krajský súd pri uznaní predmetného rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 7 Hv 25/13p, zo dňa 23. septembra 2013 postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorý preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.

Krajský súd svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. So závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje.

V konaní súdu prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je podľa § 12 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Trnave. Odsúdený U. B. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, preto sa súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu - Slovenskej republiky s poukazom na čl. 6 bod 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia nevyžaduje. Odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude z Rakúskej republiky vyhostený, bez časového obmedzenia, na základe rozhodnutia Bundespolizaidirektion Eisenstadt zo dňa 22. septembra 2010, číslo: 1 1022081/FRB/10.

Skutky odsúdeného, právne kvalifikované rozsudkom súdu Rakúskej republiky ako trestný čin profesionálnej krádeže vlámaním za účelom zárobku z časti dokonanej, z časti v štádiu pokusu podľa § 127, § 129 č. 1, 2, § 130 štvrtý prípad a 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, sú trestnými činmi krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Slovenskej republiky.

Krajský súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil U. B. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Najvyšší súd konštatuje, že odvolacie námietky odsúdeného sú irelevantné. Odsúdený má trvalé bydlisko na našom území, je občanom Slovenskej republiky, pričom mu nič nebráni v tom, aby po výkone trestu odňatia slobody začal žiť na území iného štátu, získať cudzie štátne občianstvo a slovenského sa vzdať.

S ohľadom na uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky - majúc na zreteli ustanovenie § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. - rozhodol tak, že podané odvolanie podľa § 518 ods. 4 Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.