6Urto/3/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 12. júna 2013 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného G. O., v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. Ntc 2/2013, z 18. apríla 2013 takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného G. O. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom, sp. zn. Ntc 2/2013, z 18. apríla 2013 podľa § 518 ods. 1, ods. 3 Tr. por. s prihliadnutím na ust. § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uznal na území Slovenskej republiky právoplatný rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 11T 9/2011, z 25. novembra 2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 4To 10/2012, zo 6. marca 2012, ktorým bol G. O. uznaný za vinného zo spáchania pokusu zločinu vraždy podľa § 21 ods. 1 k § 140 ods. 2 Trestného zákonníka Českej republiky, pokusu zločinu vydierania podľa § 21 ods. 1 k § 175 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákonníka Českej republiky a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do väznice so zvýšenou ostrahou, sa uznáva na území Slovenskej republiky.

Podľa § 517 ods. 1 Tr. por. súd vyslovil, že výkon trestu, uloženého odsúdenému G. O. právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Brne, sp. zn. 11T 9/2011, zo dňa 25. novembra 2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 4To 10/2012, zo dňa 6. marca 2012 sa nahradí trestom odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Vyslovil, že podľa § 517 ods. 2 Tr. por. sa vo výkone vyššie uloženého trestu bude pokračovať bez jeho premeny.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdeného G. O. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odsúdený G. O.. V písomných dôvodoch odvolaniach uviedol, že na trest odňatia slobody v trvaní 14 a pol roka bol odsúdený neprávom, nakoľko mu nebola dokázaná vina a nevypovedali na neho žiadni svedkovia, ktorí by ho usvedčili zo spáchania trestnej činnosti a boli porušené všetky zákony. Poškodený bol ošetrený a neutrpel žiadne zranenie, išlo len o ľahké zranenie a je si vedomý, že ho odsúdili neprávom len preto, že je slovenskej národnosti a je cigán, ide tu o rasizmus, preto sa obracia na súd, aby jeho žiadosti vyhovel a postúpil vec na najvyšší súd a žiada, aby sa vyžiadali všetky jeho spisy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Dôvody uvádzané odsúdeným sú irelevantné, z hľadiska posúdenia zákonnosti rozsudku, predmetom ktorého je uznanie cudzieho rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1 Tr. por. cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.

Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

Citovaným ustanoveniam Trestného poriadku zodpovedajú výroky rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorými krajský súd vyslovil, že výkon trestu uložený odsúdenému G. O. právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Brne, sp. zn. 11T 9/2011, zo dňa 25. novembra 2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 4To 10/2012, zo dňa 6. marca 2012 sa nahradí trestom odňatia slobody v trvaní 14 rokov a 6 mesiacov a vo výkone uloženého trestu sa bude pokračovať bez jeho premeny. Z podania, ktoré odsúdený podpísal a vyplnil vo Väzenskej službe Českej republiky vo Väznici Mírov 4. apríla 2012 mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že odsúdený vyslovil súhlas s odovzdaním na výkon trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky.

Bola tým splnená podmienka stanovená v čl. 3 ods. 1 písm. d/, písm. f/ Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 553/1992 Zb. Súhlas druhej strany je vyslovený v žiadosti Ministerstva spravodlivosti Českej republiky z 11. januára 2013, ktorým požiadalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o vyjadrenie, či prevezme k výkonu trestu odňatia slobody občana Slovenskej republiky G. O. z 11. januára 2013. G. O. bol vo väzbe v Českej republike od 1. marca 2011 do 6. marca 2012.

V súlade so zákonom je aj zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, pretože G. O. bol odsúdený v Českej republike za obzvlášť závažný zločin.

K dôvodom odvolania odsúdeného, že bol odsúdený neprávom, nezákonne, pretože je slovenskej národnosti, cigán, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Uznávacie konanie je konaním sui generis má nostrifikačný charakter. Nejde o konanie vo veci samej, ale posudzuje sa, či trestnému rozsudku cudzieho štátu možno priznať účinky na území Slovenskej republiky. Uznanie cudzieho rozhodnutia prebieha formou exequatur, teda vydania vlastného rozhodnutia, ktorým sa preberá obsah cudzieho rozhodnutia. Uznávacie konanie je konaním návrhovým a je konaním neverejným a písomným. Súd v konaní z úradnej povinnosti skúma iba objektívne skutočnosti. Súd v konaní neskúmal otázku viny alebo prípadnej neviny, nemôže meniť skutkový stav, je viazaný skutkovými zisteniami a právnymi závermi cudzieho odsudzujúceho rozsudku. Právo konať voveci samej si zachováva odsudzujúci štát, to znamená, že právo konať aj o akomkoľvek opravnom prostriedku (riadnom alebo mimoriadnom, napr. obnove konania) prislúcha iba súdom Českej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nemôže preskúmavať rozhodnutia súdov Českej republiky tak, ako to požaduje v odvolaní odsúdený G. O..

Odsúdený v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých by Najvyšší súd Slovenskej republiky mohol zrušiť rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. Ntc 2/2013, z 18. apríla 2013, ktorým bol uznaný rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 11T 9/2011, z 25. novembra 2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 4To 10/2012, zo dňa 6. marca 2012.

Aj ďalšie výroky prvostupňového súdu sú v súlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odsúdeného G. O. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.