UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 8. februára 2017 v Bratislave, v konaní o uznanie a výkone cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky, v trestnej veci odsúdeného R. X. o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. decembra 2016, sp. zn. 3Ntc/26/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného R. X. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 22. decembra 2016, sp. zn. 3Ntc/26/2016, bolo rozhodnuté o tom, že podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z.z.") sa uznáva a zároveň vykoná na území Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Splite, Oddelenia pre predchádzanie korupcie a organizovanej kriminality, sp. zn. Kov - US-10/16, zo dňa 11. apríla 2016 právoplatného dňa 4. mája 2016, v časti, v ktorej bol občan Slovenskej republiky R. X., nar. X. L. XXXX v Q., Slovenská republika, trvale bytom Slovenská republika, Q., R. č. XX, Q., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody na území Chorvátskej republiky, vo väznici Gline - Chorvátsko, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nedovoleného prechovávania, výroby a obchodovania s drogami a látkami zakázanými v športe či. 190., ods. 1 a 2. a čl. 329. ods. 1 bod 4. KZ/11 vykonanie trestného činu v zložení zločineckej organizácie, na tom skutkovom základe, že v období od druhej polovice septembra a začiatkom októbra 2015 v oblasti Dubrovačko-neretvanskej župy, Čiernej Hory a Slovenska, podľa predchádzajúceho plánu a dohody o spoločnej účasti, kvôli získaniu a kúpe väčšieho množstva drogy marihuany a pašovania tejto cez hranice Chorvátskej republiky na Slovensko s cieľom získania veľkého materiálneho zisku predávaním na narkotrhu Slovenska, prvý obvinený R. M. automobilom značky Citroen Jumper, slovenských poznávacích značiek Q., ktoré malo obytný príves českých poznávacích značiek XZXXXXX, vo vlastníctve R. M., v rámci rozdelenia kompetencií, a druhý obvinený R. X. a tretí obvinený H. P. automobilom značky Mercedes, slovenských poznávacích značiek Q., odviezli sa do Čiernej Hory, kde od teraz neznámej osoby získali55 balíčkov s 52 kg a 739 gramov marihuany, ktorá sa nachádza v Popise drog, psychotropných látok a rastlín, z ktorých sa môže získať droga a látky, ktoré sa môžu použiť ako droga (Národne novine 156/12 a 42/09), a to v diele 1, časť 1. Popis drog, psychotropných látok a rastlín, a proti ustanovenia čl. 3. Zákona o predchádzaní a zneužívaniu drog (Národne novine 107/01, 87/02, 163/03, 141/04, 40/07, 149/09, 84/11), aby potom drogu marihuanu naložili do upraveného priestoru vo vozidle značky Citroen Jumper, následne po tom 7. októbra 2015 kvôli prevozu kúpenej drogy z Čiernej Hory na Slovensko podľa inštrukcií tretieho obvineného H. P., a kvôli krytiu pašovania a ich spoločného konania prvý obvinený R. M. a druhý obvinený R. X. vyrazili k Slovenskej republike, a boli pri príchode na HP Karasoviči zastavení policajnými a colnými pracovníkmi, ktorí im v automobile Citreon Jumper našli a odňali 55 balíčkov s 52 kg a 739 gramov drogy marihuany, ktorá v sebe obsahuje viac než 0,3% tetrahydrokanabinola, hodnoty najmenej 1.500.000,00 kn,
a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1095 (tisícdeväťdesiatpäť) mesiacov.
Súčasne bolo pritom rozhodnuté o tom, že zvyšok uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody sa má vykonať na území Slovenskej republiky.
Podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd rozhodol, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený R. X.. (č. l. 65 spisu).
V jeho písomnom odôvodnení žiadal, aby mohol trest odňatia slobody naďalej vykonávať v Chorvátsku, nakoľko je spokojný so zaradením do zariadenia Glina, má kladné hodnotenia aj prácu, o ktorú sa usiloval. Vyjadril obavy, že premiestnením do druhého zariadenia by o tieto podmienky prišiel a zároveň by to malo nepriaznivý vplyv na jeho psychiku. Takisto má za to, že premiestnenie do druhého zariadenia je aj zbytočne finančne nákladné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2011 Z.z. rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky.
Podľa § 3 písm. g/ zákona č. 549/2011 Z.z. obvyklým pobytom sa rozumie trvalý pobyt alebo prechodný pobyt.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt, alebo vykonáva trest odňatia slobody; inak je príslušný Krajský súd v Bratislave. O začatí konania o uznaní a výkone rozhodnutia upovedomí príslušný súd ministerstvo.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 549/2011 Z.z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 17 ods. 1, veta prvá zákona č. 549/2011 Z.z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.
Podľa § 29 zákona č. 549/2011 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
Podľa § 518 ods. 4, veta druhá Tr. por. odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal predložený spisový materiál a predovšetkým s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k takému záveru, že Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný rozhodol v danom prípade správne a v súlade so zákonom, keď uznal rozsudok Krajského súdu v Splite, Oddelenia pre predchádzanie korupcie a organizovanej kriminality, sp. zn. Kov - US-10/16, zo dňa 11. apríla 2016 a právoplatný dňa 4. mája 2016 a súčasne rozhodol o vykonaní zvyšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1095 mesiacov na území Slovenskej republiky.
Súd predovšetkým správne poukázal na to, že skutok, z ktorých spáchania bol R. X. uznaný vinným, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (neboli tu splnené podmienky uvedené v ust. § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z.) a že menovaný odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, na ktorej území má zároveň aj trvalý pobyt (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2011 Z.z. s prihliadnutím na § 3 písm. g/ tohto zákona).
Pokiaľ ide o podklady, ktoré mal prvostupňový súd k dispozícii zo strany Chorvátskej republiky, tak tieto tvorili okrem už vyššie spomínaného cudzozemského rozsudku, osvedčenia z 6.10.2016 s prekladom (č.l. 7-20 spisu), návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia (č.l. 1 spisu), žiadosti odsúdeného o výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky z 15.9.2016 s prekladom (č.l. 38 spisu) a informácie Ministerstva spravodlivosti Chorvátskej republiky z 26. septembra 2016 podľa hlavy VII. Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (č.l. 44 spisu) a zároveň písomné vyjadrenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava, ktorá súhlasila s uznaním a vykonaním vyššie uvedeného rozsudku, keďže považovala všetky podmienky k tomu potrebné v zmysle zákona č. 549/2011 Z.z. za splnené.
Keďže v posudzovanej veci nebola zistená existencia žiadneho zákonného dôvodu na odmietnutie uznania a výkonu chorvátskeho rozsudku v zmysle § 16 zákona č. 549/2011 Z.z., nebolo možné postupovať inak, ako tento uznať a rozhodnúť zároveň o jeho vykonaní na území Slovenskej republiky (§ 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z.).
Pokiaľ ide o otázku štátom pôvodu uložených trestov odňatia slobody, tu bolo rovnako správne rozhodnuté o tom, že v ich výkone bude odsúdený R. X. na území Slovenskej republiky pokračovať bez premeny (§ 17 ods. 2, ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z.), a to v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Záverom nedá neupozorniť i na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade sa súhlas odsúdeného na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu - Slovenskej republiky nevyžaduje (viď čl. 6 bod 2 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v EÚ v platnom znení; a tiež § 6 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zákona č. 549/2011 Z.z.), hoci odsúdený prostredníctvom svojho právneho zástupcu prvotne inicioval konanie o uznanie a výkon predmetného rozhodnutia v Slovenskej republike a žiadal, aby mohol trest vykonať na území Slovenskej republiky s ohľadom na jeho rodinné väzby (č.l. 38 spisu).
Reagujúc na námietky odsúdeného je nevyhnutné dodať, že tieto sú - ako je zrejmé už s ohľadom naskôr uvedené - v danom konaní irelevantné.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.